Veriť či nie
Viera je každého slobodná voľba, a tak sa ľudia delia na dva tábory. Tých, ktorí ju považujú za hlúpe povery a nechápu, ako sa ňou môže riadiť racionálny a súdny človek, zatiaľ čo tá druhá skupina je „ezo“ pozitívna. Ak sa pýtate, ako je možné, že v 21. storočí, v čase, keď všetci používame najmodernejšie smartfóny a vedcom pomáha umelá inteligencia, sa ešte nájde niekto, kto nadprirodzeným javom, ktoré veda nevie vysvetliť, verí, existuje na to vysvetlenie. „Aj ľudia 21. storočia sú len ľudia. So všetkými silnými aj slabšími stránkami osobnosti. Niekto má samostatné a vyspelé ego, prirodzenú sebaistotu, ktorá vychádza z racionality a z toho, že sa treba spoliehať predovšetkým na seba. Iní zase potrebujú použiť svoj zaužívaný obranný mechanizmus pred úzkosťou a strachom. Určitú zábezpeku, ktorá im zaručí, že keď vykonajú isté rituály alebo si vezmú nejaký amulet, ochráni ich to pred prípadným nebezpečím,“ objasňuje PhDr. Dagmar Kopčanová, ktorá pôsobí ako psychologička a rodinná poradkyňa v Koruna Academy. V zásade je však absolútne jedno, či patríte k tým, ktorí veria alebo nie. Jedno je isté, aspoň raz za život sa vám určite stalo, že ste hodili mincu do fontány pre šťastie alebo ste podvedome prešli na druhú stranu cesty po tom, čo cez ňu prebehla čierna mačka. Alebo ste boli v piatok trinásteho viac v strehu než obvykle. Veď si len spomeňte, že hokejisti si neholia brady pre šťastie počas finále Stanleyho pohára. „Či sa to niekomu páči, alebo nie, takéto správanie má veľmi podobný charakter ako mystika alebo okultné vedy. Pripomína to nehmotný svet, niečo, čo nevidíme a čo si nevieme racionálne vysvetliť. Ľudia boli vždy s týmto svetom prepojení, už pred tisíckami rokov,“ vysvetľuje Diane Pacom, profesorka sociológie na Ottawskej univerzite, a dodáva, že už v primitívnych civilizáciách dokonale fungovalo spojenie medzi materiálnym svetom a tým nehmotným, čiže medzi rozumom a emóciami.
Čo na to odborníčky
Náš svet nikdy nebude racionálny
Spirituálny boom medzi mileniálmi je podľa sociológov ovplyvnený aj filmami a románmi z tejto oblasti (napríklad sága o Harrym Potterovi). Dagmar Kopčanová pripomína, že „každá nastupujúca generácia vždy hľadala aj bude hľadať zmysel svojej existencie. Jedna kategória ľudí si ju vysvetľuje vedecky, ďalšia skupina potrebuje akúsi istotu. Spôsob vnímania sveta často závisí od veku, stupňa vzdelania, nadobudnutých hodnôt a osobných skúseností. Inak reagujú na záhadné tajomné veci ženy a muži, inak ľudia žijúci na dedinách a v mestách a úplne rozdielne trebárs príslušníci afrických kmeňov, u ktorých je tajomná mágia základom pochopenia seba a sveta, v ktorom žijú.“
Sociologička Silvia Porubänová tvrdí, že život nikdy nebude ani nemôže byť čisto racionálny. Prečo? „Mystické vedomosti aj prax sú súčasťou ľudského bytia. Veď aj jeden z významov slova ezoterizmus je „vzťahujúci sa k vnútornému“. A spoločenská aj osobná identita sa formujú tak, že sa človek zaujíma o seba, o hľadanie vlastných koreňov, zisťuje dôvody a príčiny zásadných udalostí vo svojom živote aj v spoločnosti. To, že sa obraciame k vnútornému svetu, je podmienkou individuálneho aj spoločenského vývoja.“ Dalo by sa teda povedať, že k ezoterike nás láka vnútro – emocionálne založených jedincov silnejšie než tých racionálne zmýšľajúcich.
