Väčšina ľudí vás pozná ako zábavného moderátora, no niektorí možno netušia, že ste vyštudovali herectvo. Ako ste sa dopracovali k tomu, čo robíte dnes?

– Prvé divadelné vystúpenia som absolvoval už na strednej škole a prvé moderovanie keď som mal asi šestnásť rokov. Moderoval som asi sedem dielov detskej relácie s názvom Iuventa expres, čo bolo dôsledkom toho, že som vtedy účinkoval v Bielom divadle pod vedením Niny Zemanovej. To divadlo pôsobilo v budove Iuventy, kde sa robil konkurz pre spomínanú reláciu a ja som ním víťazne prešiel. Potom prišla Vysoká škola múzických umení, odbor herectvo, kde som už počas štúdia účinkoval v niekoľkých dabingoch a hral v menších rolách. Neskôr začala vysielať televízia Luna, kde som robil hudobné vysielanie, z toho vznikla Maxihra a potom už to išlo samo...

Ktorá z relácií, čo teraz moderujete, je pre vás tou naj alebo sa v nej cítite najlepšie?

– Lyrics, vyspievaj si milión. A viete prečo? Pretože Lyrics je o spevákoch, zatiaľ čo vo Varí vám to je dosť o moderátorovej šikovnosti a rovnako je to aj v relácii Piati proti piatim. Tam musím byť kreatívny, aby to skvele fungovalo, no Lyrics je o spevákoch, ktorí sú hybnou silou celého programu. Pre mňa je to výborný adrenalínový odskok do niečoho, kde si to užívam. Stojím a čakám, kým súťažiaci dospieva, mám tak niekoľko voľných chvíľ, keď si môžem vydýchnuť, a to je ozaj výborná práca.

Máte k spevu blízko? Zvyknete si spievať v súkromí?

– Najčastejšie spievam v aute a počas prestávok v natáčaní. Zvyknú sa totiž vyskytnúť rôzne prestoje a to je moment, keď si zanôtim alebo zahmkám nejakú melódiu. Pesničky dokážu „temporytmizovať“ človeka.

Pokiaľ by ste mali príležitosť prihlásiť sa ako súťažiaci, spravili by ste to?

– Podľa mňa všetky relácie, kde sa dajú vyhrať nejaké peniaze, sú skvelé. Za 15 minút môžete mať na konte 50-tisíc alebo si za pol dňa vyspievať milión slovenských korún! Všetko, čo pre to musíte spraviť, je, že si nájdete čas, prídete, nalíčia vás, rozospievate sa, spievate pred kamerou a dopĺňate text, za čo vás finančne odmenia. Preto sa pýtam, prečo to neurobiť? Prečo sa neprihlásiť a nevyskúšať to? Ja by som sa istotne prihlásil, no mnohým ľuďom to ani len nenapadne. Podľa mňa by tak mali začať uvažovať.

To, že rád „varíte“ pred kamerami, platí aj vo vašom súkromí?

– Klasická otázka, ktorú mi položí azda každý novinár. Ja nevarím, a keď varím, tak len príležitostne. Viete, ani profesionálni kuchári neradi varia doma, keďže to je ich pracovné zameranie. Každý máme svoju prácu a predstavte si, že prídete domov a vo svojom voľnom čase by ste robili to isté, čo v zamestnaní. Asi nie, pretože si potrebujete oddýchnuť, niekedy doslova vypnúť a rovnako to vnímam aj ja.

<a onclick="window.open('/pix?a=open&amp;oid=144243','Pix','scrollbars=no, menubar=no, location=no,toolbars=no,resizable=yes,width=600,height=600')"> <img src="https://img.bleskovky.sk/144243.jpg" border="0" alt="Na spoločenské podujatia chodí Andrej v sprievode svojej manželky." hspace="4" vspace="4" align="left" /></a> Čiže u vás doma varí manželka Editka?

– Nie, u nás varí svokra a je to lepšie ako manželka, musím odporučiť! Variaca svokra je lepšia ako variaca manželka. (smiech)

A čo vám z jej kuchyne chutí najviac?

– Robí vynikajúcu fašírku z hydinových pečení na plechu, ktorý sa potrie kačacou masťou.

Ak teda u vás varí svokra, znamená to, že s ňou žijete pod jednou strechou?

– Áno, vo Veľkej Mači a snažíme sa tam spolu dobre nažívať. Ešte pár mesiacov a budem sa s manželkou a dcérkou sťahovať do Ivanky pri Dunaji.

– Dokončujeme tam dom, toho času by tam mali byť hotové aj sanity a obkladačky, počkáme si na kuchynskú linku a potom sa budeme sťahovať.

Stavali ste ho svojpomocne?

– Každý si pomáha tak, ako vie. No vzhľadom na moju pracovnú zaneprázdnenosť som stavbu zveril jednej šikovnej firme, ktorá sa takýmito vecami zaoberá. Postavila nám dom na kľúč a musím povedať, že zatiaľ som s ich prácou nadmieru spokojný. Uvidíme, či ten dom vydrží. (smiech) No v každom prípade sa tešíme na peknú záhradku s trávičkou a na to, že sa budeme môcť opaľovať na slnku a kúpať v blízkom jazere.

Takže už budete mať dom, zasadený strom, máte aj dve deti – syna Miška a dcéru Aničku. Neplánujete rozšíriť klan Bičanovcov?

– Rozširovať sa chce, celý čas nad tým uvažujeme a snažíme sa z toho vytvoriť nejaký záver. Tak dúfajme, že sa nám to podarí uzavrieť. (smiech)

Pomáhate manželke starať sa o Aničku, keď nie je v materskej škole?

– V rámci práce mám zopár voľných dní, a keďže manželka je dosť časovo vyťažená, chodievam s dcérou „čavargovať“ po okolí. Snažím sa jej venovať, ako sa len dá, chodíme spolu na prechádzky, veľa bicyklujeme – v detskej sedačke si pozrieme všetky zvieratká, ktoré dedina ponúka. (smiech) Niekedy po obehnutí „zverinca“ prídeme unavení domov a ide sa rovno spať.

Ako často sa vídate so synom Miškom z prvého manželstva?

– Miško žije so svojou mamou, k nám prichádza v určitých periódach a vždy, keď príde, snažíme sa náš program prispôsobiť jemu, prípadne on zapadne do nášho programu. Máme výbornú plaváreň v Galante, kam spolu chodievame.

Je pravda, že doma rozprávate niekoľkými rečami?

– Áno, rozprávame sa po maďarsky a po anglicky. Anna od svojho ôsmeho mesiaca chodí na angličtinu do anglickej škôlky, kde sa jazyky učia špeciálnou metódou a prihlásiť sa môžu už od troch mesiacov! Nám sa to s manželkou veľmi páčilo, a tak sme v tomto smere začali aj podnikať.

Zaujímavé je, že aj dcérka Karla Gotta chodí do tej istej siete materských škôl ako Anička. Ste šoumenom aj doma?

– Myslím, že nie. Podľa vás by ich to bavilo, keby som prišiel domov a robil im tam šou každý večer? Vtipkovanie je namieste, s rodinou si užijeme veľa humoru, no žiadna veľká šou to nie je.

Najobľúbenejšia farba: Zelená, pretože je upokojujúca. Najlepší nápoj: Biele víno. Najkrajší kvet: – Orchidea, ale manželke kupujem ruže.

Andrej Bičan: Šou doma nerobí

Výber pre vás