Mužom jej života sa stal herecký kolega Jiří Adamíra, s ktorým prežila nezabudnuteľných dvadsať rokov.

„Niekedy človek lásku hľadá a jeho snaha je taká márna. Niekedy príde sama.“

Milé dámy, vzťah medzi mojimi rodičmi bol kotva, ktorá bola zárukou, že sa mám vždy kam vrátiť, že mám domov, kde som rozmaznávaná. Domov, ktorý len tak neodpláva. V maminke a milovanej babičke som mala dôverníčky. Tie prvé vedeli aj o trinásťročnom spolužiakovi, ktorému som tajným písmom písala zamilované listy. Číslo 15 bolo A a... a tak ďalej. Načo prezrádzať?! Tí, čo mali, rozumeli už vtedy. Pre ostatných to malo zostať tajomstvom. Otecko tiež nebol veľmi informovaný. Vedela som, že by mi asi povedal, že nemám s takými vecami strácať čas. Musím sa ukradomky usmiať, lebo ak som domov prišla neskoro, maminka s babičkou mali vždy premyslené, kde som akože bola. Ja už som si nič vymýšľať nemusela. Takto mi doma prešiel v pätnástich aj úžasný, krásny Václav.

Keď som stretla svojho muža – Jiřího Adamíru – bola som zadaná a on ženatý. Rok a pol to bol vzťah plný útekov, stretnutí a odriekaní... Ale ako keby sme sa mali stretnúť. Ako keby to malo byť. Niekedy človek lásku hľadá a jeho snaha je taká márna. Niekedy príde sama. My sme sa stretli a prežili spolu dvadsať rokov. Milovali sme sa. Bol mojím mužom, aj keď sme sa nikdy nepostavili pred oltár. Nebol to bezhlavý ošiaľ mladej herečky k mužovi staršiemu o devätnásť rokov, k obdivovanému hercovi. Nikdy som na neho nepozerala ako na modlu, ale rada som mu tlieskala. Absolútne spĺňal moju predstavu o našej profesii. Mal takú hereckú inteligenciu, ktorú som dodnes nestretla. Aj preto bol obdivovaný, milovaný, žiadaný... Ak by som povedala, že som neprešla rôznymi fázami žiarlivosti, klamala by som. Ale Jiří a moje znamenie Strelca typické tým, že drží rozum v hrsti, ma ochránili.

Osud nám však doprial LEN dvadsať rokov. O Jiřího sa začala pokúšať iná – tá, o ktorú nikdy nikto nestál. Rakovina. Odmietal ju, ale ona si aj tak vynútila, aby s ňou odišiel. Mala som 47 a cítila som, že sa neskončil len môj vzťah. Stratila som všetko, čo dovtedy bolo mojím životom. Bol to drastický zlom. Môj život má odvtedy dve polovice, čas dovtedy a od tej chvíle. Opäť sa mi lesknú oči a hľadám silu hovoriť ďalej. Tak ako som hľadala silu žiť. Človek sa musí naučiť vyjsť na vlastnú cestu. Najskôr ju nájsť, potom s odvahou po nej vykročiť a prešliapať ju. Sám. Len tak som získala životnú energiu. Nepomáhali mi žiadne ilúzie, nádeje, len tá surová realita.

Každá spomienka na Jiřího je krásna. Ale nevyhľadávam filmy, v ktorých hral. Ak si niečo premietam, tak náš spoločný život a chvíle, keď sme obaja cítili, že je čas povedať si to najdôležitejšie: Bola som jeho bohyňa, a on celý môj svet.

Dôverne o láske s Hanou Maciuchovou

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás