Hovorí sa, že dieťa chlapa usadí. Cítite to tak?

Na psychike závažnú zmenu nebadám. Záleží od toho, čo si kto predstaví pod pojmom usadiť sa. Ja už tiež nemám 20, takže lietanie a jašenie nehrozí. Možno to skôr zamávalo s voľnosťou programu. Najmä čo sa golfu týka. Ale aj to sa dá zvládať, keď máte tolerantnú partnerku.

Ju ste na golf ešte nenahovorili?

Skúša aj ona hrať, no pre ňu je to ešte možno málo výbušné, skôr statické. Keď ma pred deviatimi rokmi vzal Janko Kroner po prvý raz na golf, tiež som si hovoril, čo tu robím? Ale potom vás to chytí. Nela má ešte čas. Verím, že aj na to príde.

Na golfe sú pravidlá, ale k rodičovstvu vám návod nikto nedá. Učíte sa za pochodu?

Presne. Človek má spočiatku snahu čítať všetku dostupnú literatúru o rodičovstve a výchove. No čoskoro zistí, že je to úplne jedno. Ten malý človiečik si povie sám, ako to bude. Aj pre nás to bol skok do hlbokej vody, tak plávame. Pri ďalšom dieťati to už vraj býva ľahšie. (smiech)

A hlavne ten čas s deťmi rýchlo beží. Ušiel vám ten štvrťrok rýchlo?

Mamina mi hovorila, že to preletí, ani sa nenazdám. V prvých týždňoch sa mi zdalo, že sa ten kolobeh nezmení a bude sa to vliecť. Ale teraz, ako Hektor rastie vidím, že to naozaj letí.

Pracovný kolotoč začal naplno, golfová sezóna končí. Nebude vám ľúto v tých uzavretých priestoroch za greenom?

To áno, pre mňa je golf obrovský relax. Vášeň. Najradšej by som tam bol nonstop, čo, žiaľ, nie je možné. Je super byť v prírode, keď ste celý deň zavretý v práci. Mať vypnutý telefón a riešiť len to, či trafíte loptičku a či padne do jamky. S koncom sezóny teda logicky prichádza aj smútok.

Koľko mávate zmeškaných hovorov?

Býva ich slušne. No ľudia už vedia, že ak nedvíham, som na golfe. A s kamarátmi sme sa vrátili aj k tenisu. Nech sa človek pri tom športe aj trochu zapotí. Musím sa už trošku hýbať. Aj v posilňovni si zacvičiť, aby som udržal to dieťa na rukách. (smiech)

Čo tréning hlasiviek, robíte ho každý deň?

Nie. Napríklad cez prázdniny vôbec. Ale aj oddych je na niečo dobrý. Možno to vyzerá, že nič nerobím, no musím sa zregenerovať. V sezóne je to o dennom spievaní. Niekedy aj dvojfázovo. No a to, čo ti dá osem hodín spánku, ti nedá ani tabletka kalcia. Takže to budeme musieť aj doma nejako tak nastaviť, aby som sa počas sezóny dobre vyspal. (smiech)

Taký luxus, že by ste doma boli ticho, si asi nemôžete dovoliť.

Nie. No vypínam rádio, televízor a s Nelkou sa radšej rozprávame a venujeme sa Hektorovi.

On má aký hlas, keď „zaspieva“?

Tak, detský... (smiech) Ale vie vyvinúť pekný hluk!

Váš dedko vraj tiež pekne spieval.

Viem to len z maminkinho rozprávania. Bol právnik, ale vraj mal krásny hlas.

Vás to k právu neťahalo?

Tak strašne asi nie. Nehovorím, že by som to neskúsil, ale asi nebola príležitosť sa tomu venovať. A... neviem, ako by som chodil v saku na pojednávania. Som skôr živší typ.

Možno by ste to tam oživili.

Ktorá opera rozhodla o kariére operného speváka?

Ani nie konkrétna opera, ako CD troch tenorov Josého Carrerasa, Plácida Dominga a Luciana Pavarottiho z Parížskeho koncertu. Uvedomil som si, že aj opera môže mať množstvo poslucháčov. Bola to dokonalá šou. Spievali bravúrne. A robili to tak voľne a radostne. Vtedy som študoval herectvo na konzervatóriu a spieval len v rámci hudobno-dramatického odboru. No pani profesorka Polóniová mi hovorila, že mám hlas na operu. Ale k tomu sme sa dopracovali až neskôr.

Pri opere spievate, hráte a sledujete dirigenta... A vraj chlapi nevedia robiť viac vecí naraz.

Veď ani nevedia. Buď pozeráme, hráme, alebo spievame. (smiech) Ale nie. Dá sa na to zvyknúť. Vytvorí sa čosi ako inštinkt. Keď to však vezmem komplexne, že to všetko dokopy je jedna vec, teda operný spev, môžem potvrdiť, že chlapi naozaj nedokážu robiť viac vecí naraz. Ani ja.

Pracovne toho však zvládate dosť. Nakladáte si na seba len toľko, koľko unesiete?

To áno. Ak by som aj cítil, že je toho veľa, viem vypnúť, oddýchnuť si. Ale ja mám dosť energie, preto sa mi nestáva často, že by som niečo nevládal a nezvládal. Veľká výhoda je, že mňa spievanie veľmi baví. Nevnímam ho ako drinu, skôr hobby a tým pádom je to jednoduchšie.

Potrebujete v živote krotiť, keď máte toľko energie?

Ťažko mňa skrotiť. (smiech) Ale nenazval by som to ani krotením. Skôr ma treba občas spomaliť, lebo keď človek vystrelí ako kométa od šťastia a rúti sa niekam s tou svojou energiou, nestíha sa obzerať dookola, čo po sebe zanecháva. Treba sa trochu prispôsobiť aj ľuďom okolo.

Akú energiu ste našli v Nele?

Nelka je skôr pokojnejší typ. Možno aj vážnejší. Dobre jej padne, keď ju rozosmejem, aby niektoré veci nebrala tak vážne. Vieme spolu vybuchnúť, ale aj byť pokojní. Myslím, že sa dopĺňame.

Čo počúvate v aute, árie?

To len keď sa učím novú rolu. Mám rád funky, ktoré má rytmus, latino s južanským temperamentom. Ale vypočujem si takmer všetko.

Obľúbená (ne)činnosť?

Masírovanie, škrabkanie. Človek pri tom vypne. Všetku pozornosť si však teraz vyžaduje syn, takže som sa toho načas, prirodzene, vzdal. Ale neberiem to ako ujmu. (smiech)

Niečo mám, ale väčší vzťah mám k partitúram. Vždy chcem svoju originálnu. Sú to noty, z ktorých sa učím. Mám v nich svoje poznámky a sú oveľa osobnejšie ako CD.

Filip Tůma o svojej láske: Všetko sa dá, keď máte tolerantnú partnerku, ale na toto má Nela ešte čas

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás