Vystúpenia síce nezrušila, ale vyjsť na pódium ju stálo veľa úsilia a sebapresviedčania.

Ako sa u vás prejavil syndróm vyhorenia?

Obrovskou únavou na všetkých frontoch. Fyzickou aj psychickou.

Čo to spôsobilo? Práve v tom čase sa vám predsa darilo...

To je na tom to najparadoxnejšie. Niekto by si povedal, že to malo byť najkrajšie obdobie. Bol to s Pehou náš vrchol, hrali sme ako blázni úplne všade a strašne veľa, získavali sme ocenenia. Pamätám si len cesty, prácu, koncerty, auto, stres a prázdno. Myslím si, že som vnútorne na niečo také nebola pripravená.

V tom období ste údajne nemali chuť tvoriť hudbu a ani ju počúvať. Nechceli ste muziku hodiť za hlavu?

Chcela. Začala som premýšľať o podnikaní a pracovať na tom. Hudbu som nepočúvala, okrem pódia som žiaden nástroj nedržala v ruke vyše roka! Doma mohol hučať len televízor, ale len vtedy, ak tam bolo hovorené slovo.

Zapochybovali ste o tom, či je hudba práve to, kvôli čomu ste sa narodili?

V minulosti veľakrát. Ale tú pochybnosť som si potom veľmi vyčítala.

Uvažovali ste vtedy aj nad inou prácou, ktorá by vás živila a možno aj viac napĺňala?

Premýšľala som, že odídem za kamarátkou na Svätú Luciu do Karibiku, alebo si otvorím kozmetický salón, to ma vždy zaujímalo. Ale nakoniec si ma muzika opäť našla. Bol to len blok.

Čomu ste sa v tom období venovali? Ako vyzerali vaše dni, keď vás to neťahalo ku klavíru?

Bojovala som sama so sebou. Veľa dní som premrhala. Preležala v posteli. Čitala som. Z toho obdobia mám nespočetné množstvo napozeraných filmov. (smiech)

Stalo sa vám už niekedy, že ste vystupovali len preto, lebo ste museli, ale keby ste si mohli vybrať, radšej by ste zostali doma?

Veľakrát, práve počas spomínaného obdobia. Pamätám sa, že som si niekedy priala, aby sa niečo stalo, napríklad aby sme havarovali, dostali defekt, aby sme na koncert nemuseli ísť. Alebo som stála na pódiu a v duchu preklínala ľudí, prečo nezostali doma, koncert by sa zrušil. Dnes je to pre mňa úplne absurdné.

Čo vás napokon ,,nakoplo“?

Pocit prázdna trval dva roky. Kým som nepochopila tú muzikantskú sínusoidu, kým som nenašla silu v sebe, kým som nezačala rešpektovať svoje vnútorné zákony, kým som si nedokázala určiť priority, kým som nezmenila prístup k sebe a k ľuďom okolo mňa, kým som sa nenaučila povedať NIE.

Vyhľadali ste vtedy odbornú pomoc, alebo ste sa z toho „vyliečili“ sama?

Vyhľadala som pomoc, brala som lieky. Ale ako vravím, depresia, vyhorenie - to všetko, okrem toho, že je to choroba, má svoju príčinu a dôsledok v niečom, čo sa pokúšame nevidieť, že nám ubližuje, z nášho nechcenia to vidieť, niečo zmeniť.

Ako by ste charakterizovali svoj životný štýl?

Snažím sa žiť zdravšie, cvičiť a podobne. Ale keďže moja práca je neriadená strela spojená s cestovaním, tá pravidelnosť je naozaj najväčší problém.

Na aké jedlo by vás mal pozvať človek, ktorý si vás chce získať?

Čo považujete za najväčší prehrešok vo vašom stravovaní? Dávate si pozor na hmotnosť, alebo ju neriešite?

Niekedy sa mi stane, že sa večer doslova prežeriem. Nedokážem si povedať nie. A okrem toho, že mi je zle a mám hrôzostrašné sny celú noc, ešte sa aj zobudím ako záchodový pavúk.

Myslíte si, že vám hrozí syndróm vyhorenia i v najbližšom období?

Myslím si, že nie. Dokážem už inštinktívne vycítiť, kedy sa aká kontrolka rozsvieti, hoci človek nikdy nevie. Život nie je symetrický, ale práve to je na ňom krásne. V každom prípade 11. apríla štartuje projekt Radosť byť s vami, kde v rámci Slovenska a Čiech zahrám koncerty s cimbalovkou, čo je výnimočné spojenie ľudovej hudby a mojich pesničiek. Potom sa aj s kapelou sústredím na prípravu koncertného programu na festivaly a pripravujem materiál na nový album.

Už niekoľkokrát ste sa vyjadrili, že by ste si chceli otvoriť vlastný salón krásy. Beháte po byte s maskou na tvári, trávite dlhé minúty výberom vhodného krému, parfumu?

Občas áno. (smiech) Mám toho vyskúšaného až, až. Baví ma to, veci okolo vizáže - to je fascinujúci druh umenia.

Viac zaujímavých článkov nájdete v prílohe Nový Čas Zdravie, každý piatok v denníku Nový Čas!

Katka Knechtová: Hrozný pocit vyhorenia trval dva roky!

Výber pre vás