Nedávno ste oslávili 30. Bilancovali ste?

Ani veľmi nie. Ja všeobecne nerada vo veľkom oslavujem narodeniny. Ani tieto som špeciálne neoslavovala, bola som s mojimi najbližšími kamarátkami v takej komornejšej atmosfére a, samozrejme, s rodinou, ale žiadne ovácie alebo megaoslavy som nerobila. Ani som nejako nebilancovala. Stále sa cítim na 25 rokov, nemám pocit, že som do 30 nestihla dieťa, nevydala som sa alebo som nebola v New Yorku... Ja sa proste na tých 30 necítim a možno práve preto ani nebilancujem.

Takže ciele do 35 asi stanovené nemáte.

Nie, vôbec. Nielenže nerada bilancujem, rovnako nerada plánujem na extra dlhý čas dopredu.

Napriek tomu sa zdá, že vám v práci i súkromí všetko vychádza. Ste typ, ktorému sa v živote len darí alebo ste tiež párkrát zakopli?

Ale samozrejme, že aj môj život mal nejaké pády alebo horšie obdobia, kedy si človek poplače a je nahnevaný na celý svet. Ale s pribúdajúcimi skúsenosťami a možno aj vekom už teraz beriem niektoré veci ľahšie a viem, že keď sa aj niečo nepodarí, či nevyjde, alebo vás niekto sklame, tak jednoducho život ide ďalej a nič sa nedeje. Lebo keď nejde o život, nejde o nič.

Čo najťažšie ste museli prekonať?

Ja si vždy hovorím, že pokiaľ je človek zdravý, tak sa nemá na čo sťažovať. Až keď človek pocíti chorobu, či už seba alebo svojho blízkeho, až vtedy ide všetko bokom a človek sa chytí za hlavu, že aké malichernosti dovtedy riešil. Preto si hovorím, že pokiaľ som ja a ľudia, ktorých mám rada ako tak zdraví, tak v podstate nemám dôvod ani nárok sa sťažovať, pretože všetko ostatné má človek vo svojich rukách. Môže zmeniť povolanie aj partnera, presťahovať sa, robiť veci aké chce... ale zdravie, bohužiaľ, ovplyvniť nevieme.

Rovnako pristupujete aj ku vzťahu?

Áno. Ja si myslím, že na to, aby vzťah fungoval, je veľmi dôležité vedieť si povedať prepáč, vedieť sa ospravedlniť. Nehovorím, že treba zobrať celú vinu na svoje plecia, ale riešiť všetko v mieri a uvedomiť si, že ten partner je pre mňa jeden z najdôležitejších ľudí na svete a nie sme tu preto, aby sme sa hádali a dokazovali si, kto je múdrejší alebo kto má pravdu. Niekedy to vlastne vôbec nie je podstatné...

Úplne normálne, asi ako všetky páry. Vôbec nemám pocit, že by sme spolu boli už jedenásty rok. Nechcem to zakríknuť. Trávime spolu veľa času, chodíme na výlety. Na druhej strane je podľa mňa veľmi dôležité aj tráviť čas oddelene. Ja mám tiež svoje aktivity, svoje kamarátky, svoju partiu a on má svoje veci. Potom sa na seba aspoň viac tešíme.

Takú najväčšiu záľubu máme spoločnú, a tou sú  zvieratá. Máme dve mačky a psa. Priznávam sa, že sme na ne dosť, naviazaní. Zachraňujeme naozaj všetko možné, čo nájdeme. Som veľmi rada, že je v tomto podobný ako ja, lebo neviem, ako by to iný muž so mnou zvládal. Ostatné moje záľuby sú úplne obyčajné, veľmi rada si čítam, milujem knihy, chodíme do kina, stretávame sa s kamarátmi a teraz som k tomu pripojila aj trošku športu, bicyklujem a cvičím. Ale šport je taká moja achilovka. Bicyklovanie ma zatiaľ baví, ale keď sa mám pravidelne venovať nejakému športu, tak sa musím veľmi premáhať.

Partner sa športu venuje viac?

Áno, on cvičí pravidelne. Preňho je to životný štýl, aj sa zdravšie stravuje a dbá na zloženie potravy. Jeho to veľmi baví, ale ja to robím preto, aby som si na starobu vedela zo zeme zdvihnúť, čo mi spadne, lebo inak by som bola absolútne neohybná. (smiech)

Aj mu musíte zdravo variť?

Jeme celkovo zdravšie jedlá, ale nepreháňame to, niekedy si dáme aj tradičné slovenské pochúťky, väčšinou počas nedeľného obeda u rodičov. Mamina kuchyňa je nenahraditeľná, asi nikdy sa človek nenaučí tak variť, ani namiešať pomer ingrediencií ako mama. U nás sa skôr robia rýchle čerstvé jedlá, varíme niekoľkokrát denne, keďže jedlo neodkladáme do hrncov, a nemáme ani mikrovlnku.

Bolo ťažké odsťahovať sa od rodičov?

Sami bývame už asi 5 rokov, ale tým, že sme často v kontakte s mojimi i s priateľovými rodičmi, voláme si a stretávame sa, nie je to také, ako keby som sa napríklad odsťahovala do Košíc a vídala ich raz za mesiac. Je to takto určite lepšie, pretože keď sa stretneme, tak sa naozaj venujeme naplno sebe.

Rodičia zvládli, že sa ich jediná dcéra osamostatnila?

Ale áno. Tým, že môjho partnera poznali niekoľko rokov predtým, vedeli, že to nie je človek, ktorého som stretla včera, idem si baliť kufre a odchádzam za oceán, takže to brali úplne normálne.

Študovali sme spolu na jednom gymnáziu. Neboli sme spolužiaci, ale rovnaký ročník, tak sme sa v rámci školy poznali a keď sme zmaturovali, dali sme sa dokopy.

Robí letecké zábery. Tiež má šťastie, že robí prácu, ktorá ho baví.

Viete si predstaviť, že by ste teraz odložili kariéru a išli sa naplno venovať len rodine?

Priznám sa, že teraz si to až tak neviem predstaviť. Neviem, či mám oneskorené biologické hodiny, ale zatiaľ to tak necítim. Uvidíme, čo bude, nechávam tomu voľný priebeh...

Keď som bola malá, pravidelne som si skúšala mamine svadobné šaty, to mi zatiaľ stačí . Nehovorím, že manželstvo je len papier, práveže si myslím, že nie je. Je to veľký sľub, ktorý je na celý život. Aj svadba je veľká vec, všetko to zariadiť a zorganizovať. Energiu, ktorú by som do toho vložila, radšej využijem niekde inde a prídem na svadbu niekomu inému ako hosť. (úsmev)

Lenka Vavrinčíková prehovorila o svadbe s priateľom a... Z TOHO sa jej bude smiať polovica Slovenska!

Plus TV

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás