Na obrazovkách vás znovu môžeme vidieť v seriáli Prázdniny, vysielanom na Jojke, kde hráte obľúbeného Jána Jančicha, učiteľa zemepisu a telesnej výchovy. Ktorý predmet vám bol kedysi najbližší a ktorý ste nemali radi?
– Mal som rád najmä dejepis, prírodopis, a keďže som odmala vedel celé hodiny pozerať do máp, tak aj zemepis. Problémy som mal s fyzikou, v tej som sa akosi stratil.
A čo vy a učitelia? Dnes sa veľa rozpráva o tom, že učitelia sú nedocenení. Ako vnímate učiteľské povolanie v dnešnom „korona“ období?
– Myslím si, že kým sa nespoja a neurobia s tým niečo samotní učitelia, tak sa nič nezmení. Bohužiaľ, nik to neurobí za nich. No vyžaduje si to istú mieru tvrdosti a neústupčivosti, ktoré sú v konflikte s prirodzeným sklonom k jemnocitu človeka, uvažujúceho komplexne a ohľaduplne – a takí učitelia sú vo svojej profesijnej podstate. Osobne si myslím, že jedine vzdelanie otvára dvere, ktoré by inak ostali zavreté, a tiež má krásnu schopnosť mazať spoločenské rozdiely.
V seriáli ste otcom dvoch dcér. Prenikli ste vďaka nim do detského sveta?
– Aby som bol úprimný, tak neprenikol. Ale mám dojem, že decká sú dnes celkom chytré, teda aspoň tie moje seriálové. (Úsmev.)
Ale práca s mladými vás baví. Na Facebooku som zachytila, že ste kedysi viedli diskusie so stredoškolákmi na tému komunizmu. Prečo ste do takého projektu šli a čo vás to naučilo?
– Išlo o spoločný projekt Ústavu pamäti národa a Slovenského národného divadla, ktorý vznikol ako reakcia na rastúcu popularitu extrémistických prúdov u mladých ľudí na Slovensku. Ako vysvetlenie spomínaného trendu sa ponúkala nedostatočná miera zastúpenia hodín dejepisu či spoločenských náuk v rozvrhu, ale i nezáujem o ne. A následne vzniknuté medzery šikovne zaplnila svojimi polopravdami a povyberanými faktmi extrémistická scéna núkajúca svoje deštruktívne akože riešenia. A na príťažlivosti im pridal aj ten punc zakázaného, niečoho na hrane. To vždy priťahuje najmä mladých, ktorí sa búria proti svetu, rodičom, a to už z princípu. Je to úplne prirodzené a v poriadku, nemusíme však opakovať svoje národné omyly a prešľapy z minulosti. Treba o nich hovoriť a treba hovoriť aj o tom, že sme mali obrovské šťastie práve vďaka SNP, pretože len ono dalo legitimitu nášmu priradeniu sa na stranu víťazov.
Predsudky sú všade okolo nás. Nielen mladí im podliehajú. Akým spôsobom s nimi bojujete vy?
– Jediný spôsob, ako sa s nimi dá bojovať, je empatia a súcit.
