Máte už všeličo za sebou. Myslíte si, že ženy to majú oproti mužom v niečom jednoduchšie?

Nemyslím, že by sme to mali jednoduchšie. Je fakt, že veľa zvládneme, v niečom sme i silnejšie, napríklad v tom, že lepšie znášame bolesť. Ženy musia zvládnuť deti, prácu, domácnosť, do toho sa starať o seba, nájdu si čas ísť si zacvičiť... Ale nepopieram, že sa nájdu aj ženy, ktoré nerobia vôbec nič, pretože sa o ne kompletne postará muž.

Keď už sme pri tom ženstve, koho ste mali v mladosti alebo aj dnes za vzor?

Kedysi sa mi veľmi páčila Jana Brejchová. Chodila som na všetky jej filmy, keď začínala. Túto dámu veľmi obdivujem.

Je pravda, že vo vašej rodine ženy nenosili nohavice?

Je to pravda, aj keď moja maminka si ich už v neskoršom veku sem-tam obliekla. Ja ich nosím, iba keď idem u nás na nákup, alebo keď som so psom na prechádzke. Ale inak nohavice veľmi nenosím. Mám radšej sukne.

Riadite sa intuíciou?

Áno, ale, samozrejme, používam aj hlavu, teda svoj mozog. Človek musí ísť zlatou strednou cestou, lebo ak by sa riadil výlučne svojím citom, môže sa niekedy aj poriadne popáliť. K tomu však musí dospieť každý sám. V mladosti to tak nie je. To sa riadite väčšinou len citom a intuíciou a idete za tým, čo si myslíte, že je správne, aj keď sa párkrát poudierate. To je v poriadku. Nikto z nás nie je dokonalý, a preto sa na svojich životných cestách stretávame s prekážkami, s ktorými sa musí každý popasovať sám za seba. A ak si vezmeme ponaučenie, posúvame sa ďalej.

Skôr ako ste sa zoznámili so svojím súčasným partnerom, veľa rokov ste sviatky prežívali bez mužskej polovičky. Zmenilo sa to teraz pre vás?

Je to iné. A pochopiteľne nielen na Vianoce. Skôr som sa stretávala s rodinou, a nie že by som nejako trpela pocitom osamotenia, to v žiadnom prípade. Ale je fakt, že väčšinu večerov som už potom, ako mi zomrela maminka, trávila sama. A toto sa s príchodom Milana zmenilo. Som šťastná. Je to taká správna dimenzia, a tak to má byť. Ľudia majú žiť vo dvojici, prežívať spolu všedné dni, ale aj tie nevšedné.

Je váš partner stále galantný ako na začiatku vzťahu?

Áno, je. Nosí mi veľa kvetov a zvlášť ruže, ktoré milujem.

Povedali ste mu, že ruže sú vaše najobľúbenejšie?

Určite nie. Až po nejakom čase. Ale intuitívne vycítil, že ku kráľovnám kvetín mám kladný vzťah. No okrem nich mám veľmi rada aj tulipány, snežienky, prvosienky – vyslovene jarné kvety.

Máte rada motýle?

Nepoznám človeka, ktorý by ich nemal rád. Sú to nádherné stvorenia. Stačí sa prejsť po rozkvitnutej lúke a iba tak ich pozorovať. Nádhera!

Rovnako ako váš album Čas motýlů?

(smiech) Tak preto tá otázka o motýľoch! To je ďalšia radosť, ktorú som si minulý rok urobila. Ide o album zložený z pesničiek, ktoré mi kedysi otextoval Jarek Nohavica.

Ako vnímate starnutie?

Povedala by som, že ho prijímam.

Je ťažšie starnúť pre ženy alebo pre mužov?

Asi pre nás, pre ženy. Človek sa musí začať vzdávať istých vecí. Už napríklad nemôže nosiť všetko, čo by chcel, alebo čo mal rád, keď bol mladší. Myslím, že som nikdy nechodila príliš extravagantne oblečená, ale mala som rada isté módne výstrelky. Teraz si ich už, bohužiaľ, nemôžem dovoliť.

Je niečo, čoho sa v súvislosti so starnutím bojíte?

Straty zdravia, straty sebestačnosti. Aby mal človek dosť energie postarať sa sám o seba. Mne napríklad, keď som sama a muž odíde na dlhšiu služobnú cestu do zahraničia, vôbec nie je zaťažko uvariť si obed. Veľa ľudí si to zľahčí len pečivom a pohárom mlieka, ja však nemám s varením pre seba problém. Dokážem sa zamestnať, zabaviť a prežiť deň naplno.

Veľa čitateliek môže pri pohľade na vás namietnuť: Tej sa hovorí. Keď má peniaze, môže si dovoliť hocičo, plastiky...

Takto to v mojom prípade absolútne nie je. U mňa hrá nemalú rolu genetika. Moja maminka vyzerala fantasticky až do poslednej chvíle. Spomínam si na dobu, keď už bola odkázaná na pomoc a ležala pripútaná na lôžku v nemocnici. Raz ma tam v rámci návštevy zastavila sestrička a hovorí mi: „Pani Rottrová, tá vaša maminka vyzerá úžasne. To hádam ani nie je pravda, ale ona nemá ne tele jedinú vrásku.“ A to mala osemdesiatdva rokov! Rovnako skvele vyzeral v neskorom veku aj otec. Takže v tomto smere mám výhodu, priznávam. Ale dedičnú.