Je majsterkou sveta, ale získala aj ďalšie významné ocenenia. Jej optimizmus, radosť z pohybu a neuveriteľná drina sú jasným signálom, že ak sa chce, všetko ide. Veď všetko si treba zaslúžiť.

Už ako dieťa ste boli pracovitá?

– Odmalička som bola tvrdohlavá a to, čo som chcela, som si vydupala. Rodičia mi vo všetkom vyhoveli. Mám dvoch starších súrodencov, sestru a brata. Už ako malá som mala rada pohyb. Od štyroch rokov som sa venovala športovej gymnastike. Vydržala som pri tom sedem rokov. Neskôr som prešla na scénický aj sólový tanec.

Aké úspechy ste dosiahli?

– V roku 2002 som sa v Juhoafrickej republike stala majsterkou sveta v disco freestyle. Je to vlastne diskotékový tanec s využitím akrobatických prvkov.

Aká tam bola konkurencia?

Mali ste pocit, že to bol vyrovnaný boj? Na akej úrovni boli ostatní?

– Nestihla som to sledovať (smiech). Ale veľmi som sa venovala príprave, dosť som makala. Chodila som do školy a popritom som mala množstvo tréningov. Pracovala som na sebe aj doma. Skákala som na švihadle, chodila behať, posilňovala som. Tancovala som ešte aj doma pred zrkadlom a skúšala som si figúry. Bol to hotový masaker.

Neskôr ste svoje skúsenosti odovzdávali ďalším.

– V klube, v ktorom som tancovala, som začala aj učiť. Vydržala som tam rok a potom som odišla učiť do Prahy.

Ako ste sa tam dostali? To asi nebolo jednoduché.

– Mala som tam už vytvorené zázemie. Bol tam môj bývalý tréner z Popradu. Zabezpečil všetko, čo som potrebovala. Prácu, ubytovanie... Učila som amatérov aj tanečníkov.

Ste drobnej postavy. Ako ste presvedčili aj tých starších v skupine, aby vás ako učiteľku rešpektovali?

Vy, a rázna? Pôsobíte veľmi nežne.

– Jasné, že treba byť rázny. Môžete sa spýtať na tréningu. Zo začiatku si treba vytvoriť autoritu. Ja to viem. Celkom rada rozkazujem, takže sa pri tom môžem vyžiť (smiech).

Takže, keď to zhrniem, prihlásiť sa na Miliónový tanec bola vlastne hračka. Boli ste už vlastne ostrieľaná „harcovníčka“.

– Nemala som záujem o kasting. Skôr moja mamina, ale ešte viac babka. O kastingy celkovo nemám záujem, pretože tam záleží na mnohých faktoroch, ako sú výzor, prejav, kamerové skúšky. V minulosti som vždy neuspela, ale povedala som si, dobre, prečo nie. Môžem povedať, že to bola skvelá príležitosť – ukázať širokej verejnosti, o čo sme sa doteraz snažili. Som za to vďačná. Všetkých nás to posunulo ďalej.

Takže vám to veľa dalo. Obohatilo vás to.

– Určite. Mali sme možnosť naučiť sa rôzne štýly. Budem pokračovať v štúdiu aj naďalej. V týchto dňoch začínam chodiť na flamenco. Mám radosť, že sa naučím aj niečo iné.

Kto vám okrem Johnnyho Mečocha, s ktorým v súčasnosti tvoríte pár, sadol najviac?

– Bolo to skôr tak, že každý si robil to svoje, ale partia sme boli dobrá. Nikto nikoho dopodrobna neriešil. Teraz si fajn rozumiem napríklad s Jankou Očenášovou a Veronikou Ferancovou, s ktorými spolupracujem aj naďalej..

Aké boli vaše pocity, keď ste počuli meno víťaza?

– Ja som bola asi najviac v pohode. Moje sily boli na pokraji, ale v ten večer som bola spokojná. Tancovalo sa mi výnimočne dobre. Choreografie som mala v hlave a nebála som sa, že budem mať okno. Užívala som si to.

– Môžeme si vybrať. Každý môže ísť, kedy chce. S partiou sme rozmýšľali, že nepôjdeme teraz. Necháme to až na jar, aby sme si New York naozaj užili.

Možno je to aj preto, že ste zaneprázdnená. Čomu sa venujete?

– Spolu s Johnnym máme školu tanca. Učíme od pondelka do štvrtka. Učebňou je malinká sála v kultúrnom dome v Petržalke. Ešte tam nemáme zrkadlá, ktoré sú veľmi dôležité, ale onedlho to bude hotové. Na stenách budú grafiti. Myslím, že to bude krásne.

– Všetkému predchádzal konkurz. Vybrali sme 70 ľudí, na ktorých sa dá ďalej pracovať. Je to hip-hopová fakulta.

S Johnnym podnikáte dokonca v oblasti vín. Ako ste prišli na túto myšlienku?

– Dostali sme ponuku od jednej vinárskej spoločnosti. Chceli, aby sme boli tvárami ich vín. Súhlasili sme.

Máte vôbec rada víno?

– Áno. To moje je biele, veľmi dobré. Johnny má červené.

Uvidíme vás na televíznej obrazovke? Chystáte niečo?

– Nejde mi o to, aby som bola v telke. Chcem predovšetkým tancovať a ďalej sa rozvíjať. Toto je pre mňa teraz najdôležitejšie.

S Johnnym bývate v jednej domácnosti. Ste zručná v domácich prácach?

– Poradím si so všetkým. Už dva roky som mimo domu, takže nemám problém. Ak mám náhodou nejasno v nejakom recepte, zoberiem do ruky telefón a konzultujem to s maminou.

Keď máte večer konečne voľno, čo podnikáte?

– Ak som unavená, takmer hneď zaspím. Inak rada pozerám filmy. Sledujem aj VyVolených. Mám tam favoritku.

Melánia Kasenčáková: Tanec milujem nadovšetko

Výber pre vás