Eva Sakálová (27) sa snaží pritiahnuť si také šance a príležitosti, ktoré ju spravia šťastnou.

Blížia sa veľkonočné sviatky. Ako ich obyčajne trávite?

Keď sme boli so sestrou mladšie, doma sme poslušne s maminou pomocou pripravili pohostenie, vajíčka a stužky na korbáče pre šibačov a ako správne slovenské dievky sme sa nechali vyšibať, aby sme boli zdravé po celý rok. Posledné roky sa na Veľkú noc teším hlavne preto, lebo mám konečne pár dní v kuse voľno. Minule som sa bola napríklad lyžovať, tento rok sa chystám tiež niekam na výlet, ale neprezradím kam.

Nedávno ste sa vrátili z Indie. Čím vás zlákala táto vzdialená krajina?

Bola som na učiteľskom kurze hatha jogy. Je to jedna z najstarších jogových tradícií. Získala som tam certifikát. Raz do týždňa ju už precvičujem v tanečnej škole v Petržalke. Jogu som začala cvičiť pred štyrmi rokmi len tak zo zvedavosti a začala ma fakt baviť. Možno sa to nezdá, ale je to dosť namáhavé. Oddýchnem si pri nej psychicky, som v pohode a vyrovnaná. Raz som si povedala, že by som sa o joge mohla naučiť viac, a preto som sa vybrala do Indie, ktorá sa považuje za kolísku jogy. Mojím hlavným zámerom nebolo získať certifikát. Chcela som spojiť moju zvedavosť na toto cvičenie s chuťou cestovať.

Určite áno. Bol to mesačný kurz. Išla som tam sama, ale stretla som sa s ďalšími dvadsiatimi ôsmimi ľuďmi z celého sveta. Kurz bol intenzívny, čo znamená, že sme mali množstvo teórie i praxe. Zopakovala som si vedomosti z anatómie. Oddýchla som si hlavne psychicky. Len škoda, že som nemohla ostať dlhšie a trošku si tam pocestovať.

Ľahko nadväzujete kontakty, keď ste v cudzom prostredí s ľuďmi, ktorých nepoznáte?

Nie som vyslovene extrovert. V Indii sme však boli všetci na rovnakej štartovacej čiare. Nikto sa s nikým nepoznal a každý sa chcel zoznámiť. Dodnes som s mnohými v kontakte. Dúfam, že ich ešte niekedy uvidím. Keď prídem do kolektívu ľudí, ktorí sa už poznajú, zo začiatku mám ťažkosti. Som hanblivá a dlhšie mi trvá adaptovať sa.

Je obrovská, ja som navštívila len jedno miesto v južnej časti Indie v štáte Kerala. India je farebná, špinavá, krásna a hlavne plná protikladov. Ľudia sú nesmierne milí. Najviac milujem ich gesto hlavou, keď odpovedajú. Je to mierne kývanie zo strany na stranu. Vyzerá to ako nie, ale môže to byť aj áno, alebo možno. Rovnakým spôsobom odpovedajú na každú otázku. Zo začiatku som s tým mala problémy. Keď som sa jedného Inda pýtala, či sú v rieke krokodíly, tiež mi takto pokýval hlavou a navyše sa k tomu skromne usmieval. Bolo len na mne, ktorú z možných odpovedí si vyberiem. (smiech)

Joga je dobrá nielen pre telo, ale i dušu, myseľ. Utriedili ste si počas tohto mesačného pobytu aj myšlienky?

Do Indie som išla s tým, že budem sama so sebou. Keď som sa však ocitla v tej skupine ľudí, zrazu som ich chcela všetkých spoznať. Keď si potrebujem upratať v sebe, som rada sama. Je pekné byť sám so sebou. Človek by sa toho nemal báť. Ale ani veľa samoty nie je zdravé. Snažím sa udržať v tom rovnováhu.

Ťažko povedať. Možno občas, keď mám splín alebo chvíľku melanchólie. Inak mám rodinu, kamarátov, vďaka ktorým sa tak necítim, podržia ma, ak to potrebujem. Je ale pravda, že nerada obťažujem ľudí svojimi starosťami. Čo je niekedy na moju škodu, lebo sa tvárim, že všetko je v pohode a nie vždy je to tak.

V poľskom seriáli Záchranári, ale aj v slovenskom seriáli Dr. Dokonalý bojujete za spravodlivosť, zachraňujete ľudí. Je vám to blízke aj v reálnom živote?

Sú veci, ktoré sa mi nepáčia, ale mnohé z nich beriem tak, že sa majú takto diať. Naučila som sa nechodiť hlavou proti múru. Našťastie som sa doteraz nestretla s veľkými krivdami, za ktoré by som sa musela biť. Ešte pred pár rokmi som bola viac zraniteľná. Riešila som napríklad, keď režisér v divadle viac uprednostňoval moju alternantku. Ale nebolo to ani tak o herectve ako o mužskom pohľade na ženu. A ja som si totiž asi tak do dvadsiatky nepripadala pekná. Ale uvedomila som si, že nemôžem svoj výzor brať vážne. Verím, že keď človek na sebe pracuje, raz si ho niekto určite všimne a dá mu príležitosť.

Bola som schovaná za okuliare a ofinu. Svoj výzor som v podstate ani neriešila. Zaoberala som sa ním vtedy, keď sa mi páčil nejaký chlapec. Trošku dlhšie mi trvalo, kým som sa naučila akceptovať svoj zovňajšok.

Postupne som zistila, že sa mám tešiť z toho, čo mám, ako vyzerám, som zdravá, môžem tancovať, behať, spievať, smiať sa. Dnes sa snažím pracovať na svojom vnútri, psychickej pohode a rovnováhe. Neriešim zbytočné veci. Na problémy sa pozerám s úsmevom. Verím, že všetko sa dá vyriešiť.

Cítite sa krajšia, keď ste zamilovaná?

Každému určite dobre padne, keď má oporu v partnerovi, má niekoho, kto za ním stojí. Dlho som žila vo vzťahu. Zamilovanie je krásne, ale momentálne nie som zamilovaná. To však neznamená, že sa mi zrútil svet. Myslím si, že človek môže byť rovnako šťastný a naplnený aj bez partnera.

Máte viac nápadníkov, odkedy je vás vidieť nielen v seriáloch, ale aj v reklame?

Mám pocit, že chlapi sa ma viac boja. (smiech) Všetci vás zrazu tak inak berú, keď ste na obrazovke. Určite aj ja mám nápadníkov, ale nejde o nič vážne.

✔ Kde vás môžu priaznivci vidieť? V seriáloch Dr. Dokonalý a Panelák. V divadle zas v detektívke Bod nula, v predstaveniach Aj kone sa strieľajú, Popol a vášeň a iných. Koncom marca budeme mať premiéru v SND s predstavením Bratia Jurgovci.

✔ Ste poverčivá? Čo sa týka práce, do istej miery áno. Kým nemám všetko isté, nehovorím o tom. Stalo sa mi, že už som mala presný natáčací plán pokračovania poľského seriálu Záchranári a nakoniec sa natáčanie odsunulo na neurčito.

✔ Vyskúšali ste si niekedy aj modeling? Iba v seriáli Dokonalý svet, ktorý sa natáčal v Prahe. Celkom ma to bavilo.

Spoveď Evy Sakálovej: Do dvadsiatky som si nepripadala pekná

Plus TV

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás

Spoveď Evy Sakálovej: Do dvadsiatky som si nepripadala pekná

Súvisiace články

Simona Stašová: Aj po päťdesiatke sa dá začať odznova

Lucia Šoralová: Dnešné matky sú na deti zbytočne prísne