Bol raz taký film S Madonnou v posteli. O čom by bol, keby bol o tebe?

Určite o mojich snoch. Snívajú sa mi také šialené a živé sny, že keby z toho mal tvoriť Dalí obrazy, tak by mal čo maľovať... Ale inak spím veľmi rada, dokonca keď ma zobudí niekto skôr, ako mám vstať, zapredala by som rodinu.

Máš aj vizionárske sny?

Atómové výbuchy sú štandard, to je vždy, keď sa v mojom živote niečo rúca.

A o čom snívaš, keď bdieš?

Čo sa týka práce, ani neviem. Teraz sa veziem na nejakej vlne, často o svojich rozhodnutiach aj pochybujem. Mám pocit, že raz sa budem venovať niečomu inému, možno niečo založím, alebo budem podnikať.

Vyplývajúc z tvojej profesie si však ráno veľmi nepospíš.

Čím ďalej, tým vstávam neskôr. Takže nemám žiadne rituály, kávičkovanie, vstanem a o päť minút odchádzam z domu. A potom až v rádiu riešim čaj, müsli, líčenie.

Pyžamo alebo nočná košeľa?

Pyžamo! Nemám rada nočnú košeľu, lebo sa mi vyhrnie až po krk. Jednoznačne pyžamo a ešte zakasať do gatí.

Čo máš na nočnom stolíku?

Teraz nemám stolík, lebo mám novú posteľ, ale mám veci na okennom parapete. Tam mám prudko ezoterickú zostavu anjelikov, tarotové karty, anjelske karty, dve-tri knihy, sviečky, vreckovky...

Akého muža ti predpovedali karty? Prípadne mužov?

Ja som práveže tá bojovníčka, ktorá doposiaľ vždy vyštartovala, všetko zorganizovala a potom väčšinou aj sama ukončila. Je to tak nejako, že chlapom sa buď nechce, alebo sa chce tým, čo ma nezaujímajú.

No jasné. Ako v čom, ale myslím, že áno.

No napríklad pred novým mužom. Zhasnuté svetlá, perina po krk...

To zas nie, lebo by si mohol myslieť, že skrývam nejakú anomáliu.

Sophia Loren raz povedala, že tajomstvom jej šťastného manželstva boli oddelené spálne. Myslíš si, že to môže fungovať?

Podľa mňa áno. Lebo ľudia, keď sa vezmú alebo začnú spolu žiť, akoby zabudli byť sami sebou. Poznám ľudí, ktorí takto fungujú. Má to svoje čaro. Každý má svoje súkromie, svoj svet, a keď chceš, do toho sveta zaklopeš a vojdeš. Možno by som to aj ja raz chcela mať takto usporiadané. Je tam aj taká miera dobrodružstva, že vlastne ideš k niekomu na návštevu.

Ako sa ti spí vo dvojici? Keď sa musíš deliť o paplón a niekto má cez teba prehodenú nohu, takže tá tvoja stŕpne?

... lepšie sa vyspím sama. (smiech) Dobre sa vyspať, ráno sa zobudiť sama a ešte si tam ležať, koľko chcem... Ale aj byť tam s niekým má svoje pekné momenty.

Pamätáš sa na svoju prvú vážnu lásku?

Brala som to nesmierne zodpovedne, hoci sme sa len držali za ruku a dávali sme si pusy. Mala som 13 rokov a on potom odišiel do Švajčiarska.

A keď prišla prvá fakt vážna láska? „Se vším všudy?“

Pravdupovediac ja som to brala ako takú povinnú métu, ktorú už treba absolvovať, a vôbec to nebolo niečo, do čoho by som sa hrnula. Povedala som si, že už mám na to aj vek a všetko... Ale zažila som v tom období aj výrazne zábavnejšie veci. Čím je lepší vzťah a čím je človek zrelší, tým je to určite lepšie. Myslím, že aj tie dnešné puberťáčky, ktoré to riešia krížom-krážom, hlava-nehlava, práve kvôli tomu, že si myslia, že je to nejaká spoločensky uznávaná méta, možno v ich partii, z toho podľa mňa absolútne žiadnu radosť nemajú.

Ty asi nebudeš mať konkrétnu šablónu na mužov, pre ktorých máš slabosť. Zdá sa, akoby bol každý tvoj chlap z iného cesta.

Hlavne si myslím, že ich ľudia nepoznajú. Možno niekto, kto pôsobil strašne dobručko a milučko, za štyrmi stenami pôsobí inak a možno ten, kto pôsobí ako masový vrah, je za štyrmi stenami tiež úplne iný. Ja viem. Ja ich poznám aj tak inak.

Už ťa niekedy niekto z tvojich frajerov podviedol?

Ako si sa to dozvedela?

Povedala som, že: stane sa. A že ideme ďalej. Čakala som však, že bude trošku, akoby chodiť štvornožky, v tom dobrom... A nechodil.

Vážila si si, že ti to povedal, alebo by si radšej chcela nevedieť?

Prišlo mi to komplet celé hlúpe. Od nevery cez to, ako mi to povedal, po to, ako to spracoval ďalej.

Dokázali ťa chlapi vytrápiť?

No jasné. Komplikovaní nešťastníci... Napríklad neodpíše na esemesku dva dni, lebo má svoj svet a musel to spracovať a bla bla, ježišmária, nikdy viac. Ja potrebujem niekoho normálneho.

Keď sa nalíčim sama, keď si nechám iba tak vyschnúť vlasy... Keď som aj príliš namaľovaná, aj príliš kučeravá, tak sa necítim sexi. Myslím, že aj muž to tak vníma a podľa mňa by aj v oblečení mala byť istá ležérnosť, tajomno, lebo sexi môžu byť aj šaty od krku po zem.

Z toho, aby bol muž sexi, je koľko percent telo a koľko mozog?

Hm, je to veľmi individuálne. Mne sa páčia strašne rôzni muži. Podľa mňa máme také anténky, ktorými vysielame a zachytávame, o tom to je. Je pre mňa príťažlivé, keď muž nemá útle ramená a nie je príliš chudý, asi preto, že som sama dosť chudá. Mužské plecia, to je to, čo ťa ochráni, o čo sa môžeš oprieť.

Musí byť nesmierne sexi, keď vie chlap tancovať.

Keď ťa tak na tom parkete vedie...

Áno. Ale človek si musí uvedomiť, že vznikajú rôzne spojenia v eufórii počas nejakej šou, a čo bude potom...? Preto nerada niečo definujem.

A vyhovuje ti nedefinovať?

Učím sa to, lebo som zistila, že nikoho v živote nemôžeš vlastniť. Že s nikým nemáš žiadnu istotu a všetky vzťahy, ktoré som mala doteraz, boli také, že: toto je muž môjho života. Takže som si povedala, načo? Keď má byť niečo pekné dva mesiace, nech. Keď dvadsať rokov, tak dvadsať rokov. Neriešim, ako to bude, čo bude a kedy bude a som tak spokojnejšia. Samozrejme, uvedomujem si, že mám dvadsaťosem rokov, ale evidentne tá snaha, ktorú som mala aj doteraz, nevychádzala. Takže som popustila, pretože čím viac budem organizovať to šťastie rodinného života, tým viac sa mi bude vzďaľovať.

No a chodíš s Peťom Modrovským, alebo nechodíš?

... smiech... Myslím, že spolu nechodíme... Trávime spolu veľa času a je nám spolu veľmi dobre...

Myslím, že spolu nechodíme? To je nejaký inotaj?

... smiech... Peťo je veľmi pozitívny človek. Vnímavý a empatický. Je veľmi dobrý, starostlivý, vtipný, akurát možno trochu viac žúruje, než som zyvknutá. Nič mi nevyčíta, nehodnotí ma...

Teba zvykli chlapi hodnotiť?

Ja som na to bola priam zvyknutá. Si taká a taká a taká... A keďže som Váhy, ja viem aj hrozne rýchlo uznať cudzí názor. A povedala som si, aha, vlastne fakt! Možnože práve tým, aká som nekonfliktná, tak to bolo až nudné.

Zrejme je náročné byť po tvojom boku, lebo ten muž, nech robí, čo robí, vždy bude menej úspešný ako ty.

Podľa toho, v akej sfére. Lepší kuchár? Podnikateľ? Platilo by to jedine v tom ponímaní, že o kom sa koľko píše... Ale napríklad konkrétne Peťo, ten to má úplne „na saláme“. On si žije tým svojím tancom a je šťastný, že sa mu môže venovať. A veľmi sexi je podľa mňa aj to, že sa venuje deťom. Učí ich tancovať, majú ho veľmi rady, vie to s nimi, podporuje aj talentované deti, ktoré na to nemajú peniaze, a to sa mi veľmi páči.

Máš rada dominantných mužov?

Mám. Len sa mi s nimi potom ťažko žije, lebo ma tá ich dominancia dusí a ja si zas nenechám celkom skákať po hlave. Je ťažké nájsť mieru medzi príjemnou dominanciou a utláčaním.

Aká si naozaj a aká sa nám len zdáš?

Všetci si myslia, že aká som ja sčítaná intelektuálka, čo nie je až taká pravda. Mám nejaké množstvo vedomostí, no už si ich tak intenzívne ani nedopĺňam. Som skôr detská a strašne rada sa bláznim.

Trasú sa ti kolená pred mužom, ktorý sa ti páči?

Trasú. A potom to maskujem tak, ale podvedome, že som ešte 300-krát suverénnejšia a som hrozne hustá... No a potom sa ma, samozrejme, zľakne a nikdy z toho nič nie je.

Pôsobíš naopak ako mimoriadne romantické stvorenie. Lístočky za stieračom, odkazy rúžom na zrkadle...

Hej, toto mám strašne rada. A mám rada, keď to vie aj muž, a strašne málokto to vie.

Veď Peťo Modrovský je muž, ktorý daroval Zuze Fialovej parostroj!!!

To je preňho typické. Ideme, on predo mnou v kabriolete, a vidím, že tam niečo pod tým volantom robí, a v zákrute na mňa zrazu vyletia konfety. Vybehne z reštaurácie a odtrhne mi tulipán... Alebo ma chytí a zatancuje si tam so mnou.

Je pre teba čitateľné, či sa o teba muž zaujíma ako o známu moderátorku, alebo o ženu Adelu?

Mám obdobie, že si teraz tiež kladiem túto otázku. Zatiaľ si myslím, že to snáď dokážem odlíšiť... A dokonca si myslím, že tí muži sú o mne presvedčení, že som tak „superprudkointeligentná“, že by sa ma báli oklamať! (smiech) A čo by zo mňa aj mali? Takí, čo chcú uloviť celebritku, pôjdu ľahšou cestou.

Spoveď Banášovej: Prehovorila aj o vzťahu s Modrovským

Výber pre vás