U susedov v Česku je vraj módne nehrať vo filmoch režiséra Zdeňka Trošku. „To hovoria umelci, ktorí účinkujú v tých horších popoludňajších seriáloch a tvária sa, akoby humor nepatril do slušnej spoločnosti. Ale keď si dajú dve-tri deci, začnú si rozprávať vtipy.“ To si myslí vždy priama česká herečka Veronika Žilková (51).

Dej komédie Babovřesky, ktorá momentálne láme rekordy návštevnosti v kinách, sa odohráva v typickej dedinke v južných Čechách, kde každý každého pozná a všetci o všetkých všetko vedia. Chceli by ste tam žiť aj naozaj?

Áno. Všetci, ktorí žijú na dedine, chcú ísť do mesta a naopak. Idealizujú si totiž miesto, ktoré nepoznajú. A nejde len o miesta na bývanie. Podobné to je aj s profesiami. Vy si určite myslíte, že ako herečka sa mám super, a ja si zas myslím, že vám ako novinárke je lepšie.

Vo filme hráte ženu obecného starostu. Starostovanie vás neláka?

Po revolúcii som bola poslankyňou miestneho zastupiteľstva v našej pražskej okrajovej štvrti, kde bývam. Zastupovala som ekologické záležitosti a okrem iného som bojovala aj proti výstavbe diaľnice. Ale pokojne by som mohla byť starostkou. Veď som matka šiestich detí, takže s jednou dedinou by som si hravo poradila tiež. Keďže starosta sa má starať, ja som vlastne taká starostka našej rodiny.

A ako vás hodnotia tí, o ktorých sa staráte?

Obyvatelia nášho domu hovoria, že som prísna. Preto občas odtiaľ utekajú. Dbám totiž na poriadok, hierarchiu, morálku a to sa nie všetkým páči.

Dá, dokonca ak sa im zdá trest príliš tvrdý, dám im náhradný. Ale majú sa u mňa výborne. Veď ktorá starostka svojim ľuďom poskytuje zadarmo svetlo, teplo, stravu, vypranú bielizeň, zariadené izby a ešte im dovolí aj návštevy cez noc?

Možno i viac. Nedávno som sa bavila s mojím 23-ročným synom o tom, že s prísnosťou to možno trochu preháňam. Ale aj môj otec bol prísny, ja som taká istá, a myslím si, že aj moje deti budú také. Vyplýva to z mojej profesie. Keby som nemala sama na seba tvrdú ruku, nedotiahla by som to ďaleko.

Máte s manželom rovnaký názor na výchovu detí?

Neexistuje na tomto svete muž, ktorý má rovnaký názor na výchovu ako jeho žena. U nás doma je to tak, že Martin (Stropnický – pozn. redaktorky) má svoje deti, ja svoje a spoločne máme len dcéru. Mne sa zdá, že on je na svoje demokratický a na tie moje prísny. To isté si myslí aj on o mne vo vzťahu k mojim deťom. Na tú najmenšiu nám už nezostáva čas, zdá sa nám taká roztomilá, že načo by sme ju vychovávali. (smiech) Myslím si, že deti som vychovala správne, ale inak, ako si vyžaduje dnešná doba. Viedla som ich až príliš k čestnosti, pravdovravnosti, otvorenosti a hrdosti. Preto mám strach, že budú v živote narážať na nepríjemnosti.

Áno. Stále som sa nenaučila, že hoci trvám na inom názore ako ostatní, nemusím ho hneď každému zavesiť na nos. V rodine sa mi to už darí celkom korigovať. Napríklad, že ak by som mala povedať niečo negatívne, radšej pomlčím, a ak by som mala prísť domov neohlásene a nachytať manžela inflagranti, to radšej dopredu zavolám. Čím som staršia, tým častejšie otvorene presadzujem svoj názor v práci. Syn mi minule povedal: „Mami, divím sa, že si stále známa a máme kde bývať.“ (smiech)

Áno, ale všetci ich robíme. Myslím, že keby som sa narodila ešte raz, zase by som konala rovnako inštinktívne. Neraz som si preto aj poplakala.

Nedávno pri rozhovore so synom. Ja som plakala, on ma utešoval. Deň predtým som totiž mala stretnutie s kamarátkami, ktoré mi vyčítali, že nemám plastiky. Ja som zas trvala na svojom, že ony sú hlúpe, keď ich majú. Otázka teraz je, ktorá zo žien je šťastnejšia? Tá ktorá sa nesnaží mladosť dobehnúť chemicky a operáciami, alebo tá, ktorá má napichaný botox? Jedna z týchto kamarátok je módna návrhárka. Na môj vkus je až príliš trendy. Ona sa zas na mňa pozerá ako na zanedbanú chuderu, ktorá sa svoje prirodzené vrásky a vek nesnaží umelo zakryť. Veď ako to už len vyzerá, keď kožu na tvári máte hebkú ako detský zadoček a na zvyšku tela vám ovísa?

Pýtali ste sa aj manžela, čo si o tom myslí? Posiela vás na plastiku?

Podľa mňa doma si chlap nevšimne, či ste namaľovaná, ostrihaná alebo či ste boli na plastike. Spomínaná kamarátka si zas myslí, že je to nutné robiť kvôli chlapom. Oponovala som jej, že s mužom sa treba rozprávať, variť mu a podobne. Pozerala sa na mňa ako na sliepku, či naozaj doma vyváram. Teraz sa veci majú tak, že ani tomu svojmu nevarím, keďže pracuje v Brne. Keď som dnes prišla do Bratislavy, písala som mu esemesku, že som sama v hoteli, či nechce prísť. A odpoveď: „Nechcem, ďakujem za pozvánku.“ (smiech)

Pravda je, že mi chýba. Nemám sa totiž s kým hádať. Som človek, ktorý potrebuje žiť vo dvojici. Je to oveľa náročnejšie, ako byť single, ale mne sa to páči. Radi sa spolu celé hodiny rozprávame. S chlapmi sa dobre rozpráva. Radšej rozoberám, ktorý politik a prečo kradne, ako to, ktorý krém si mám dať na tvár. Mužský svet ma formuje, nedovoľuje mi zlenivieť. Pri chlapovi totiž musíte byť stále v strehu, čo vám zas vyvedie. Keby som nemala Martina, schytila by som na ulici prvého muža a nasťahovala by som si ho domov.

Záleží na tom, ako dlho v Brne bude. (smiech)

Rozumiete doma svojim chlapom? Odkedy mám synov a vnuka, mužom som sa prestala snažiť porozumieť. Môžem ich len obdivovať.

Čo vštepujete svojim študentom na konzervatóriu? Neustále im opakujem, že výrobným prostriedkom pre toto povolanie sú emócie. Takže, keď sa herec ľahko nenadchne pre niečo, keď ľahko neprepadne do depresie, nemá v tomto odbore čo robiť.

Ponúk od Zdeňka Trošku ste mali niekoľko, ale predtým ste ich odmietali. Prečo? Vždy som mala iné pracovné záväzky. Ale vedela som, že s ním chcem točiť a podporiť jeho humor.

Veronika Žilková: Pri chlapovi musíte byť stále v strehu

Plus TV

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás

Veronika Žilková: Pri chlapovi musíte byť stále v strehu

Súvisiace články

Veronika Žilková sa teší: Už čoskoro budem mať sex!