Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Úspešná Zuzana Šebová alias Inči z Paneláka: Nič mi nepadlo z neba

21.11.2013 Monika Chybová

Jej deň by mal mať aspoň sto hodín. Napriek pracovnej vyťaženosti je však herečka Zuzana Šebová (31), alias Inči z Paneláka, šťastná.

Zuzana tvrdí, že si maximálne vychutnáva prítomnosť. 9 obrázkov vo fotogalérii Zuzana tvrdí, že si maximálne vychutnáva prítomnosť.

Váš otec (Jozef Šebo, pozn. redakcie) je manažérom speváckych hviezd. Ste doslova odchovaná na slovenskej hudbe. A vy ste sa rozhodli pre herectvo. Prečo?

– Vždy ma to k nemu ťahalo. Možno k tomu prispelo aj to, že som vyrastala v umeleckej rodine, ale herectvo ako také bolo prekvapením aj pre našich. U nás to totiž bolo vždy len o hudbe.

To musíte mať vycibrený hudobný vkus. Mali ste niekedy nejaký hudobný úlet?

– Som fanúšička slovenskej hudby. Vyrastala som na nej. Pamätám si na koncerty Tublatanky či Roba Grigorova, na ktoré ma ocino brával. Od detstva ma učil počúvať napríklad aj Dire Straits, Brucea Springsteena či Kiss. Často ma skúšal, keď v rádiu niečo hrali, či viem, kto to spieva. Na hudbu si dosť potrpel. A keďže som bola vychovaná k dobrej hudbe, žiadny hudobný úlet mi nehrozil.

Ani žiadny iný? Pírsing, tetovanie, nejaký farebný bláznivý účes...

– Čo sa týka bolesti, som strachopud. Bola som rada, že mi uši prepichli v detstve. (smiech) Tetovanie ma aj lákalo, ale u herca je to ťažko rozhodnúť, kde si ho dá. Ak by som ho mala na viditeľnom mieste, bol by to napríklad v dobových hrách problém. No a tam, kde ho nie je vidieť, by som ho nevidela ani ja, a to nechcem. No a úlety v rámci účesov som si tiež nikdy nemohla dovoliť pre herectvo a ani ma to nelákalo. Jediná moja zmena bola, keď som mala asi štyri mesiace blond vlasy. Zato moja sestra to teraz dobieha aj za mňa, hlavne v tých farbách vlasov. (smiech)

Aký je medzi vami vzťah? Je od vás o celých 11 rokov mladšia.

– Pevný a krásny. Priznávam, že menší vekový rozdiel by bol lepší, lebo tak naplno som si sestru užila len prvé tri roky, kým som nezačala chodiť na konzervatórium a hrávať v divadle. Sme ale rady, že máme jedna druhú.

Sestra býva s rodičmi, vy v jej veku ste už rok bývali sama. Ako si spomínate na to obdobie?

– Okolnosti to tak zariadili, že som sa osamostatnila už v 19 rokoch. Na jednej strane bolo fajn, že som sa naučila samostatnosti. No na druhej strane nebolo všetko jedno mne ani rodičom. Prvé dva roky som bola celkom v šoku. Chýbala mi rodina, keď som prišla domov, nikto ma tam nečakal, na žúrky som nemala chuť. Nakoniec som sa zabývala, zvykla som si a kúpila si psa. (smiech)

No a čo vaše sny a plány, pracovné i súkromné, ako vyzerajú?

– Momentálne prežívam príjemné obdobie pracovné i v súkromí. Naučila som sa, že najsprávnejšie je to vždy tak, ako to práve je. Takže teraz si užívam prítomnosť a snívam o tom, aby to všetko vydržalo takto čo najdlhšie. Je to dar. Netlačím nasilu na vesmír, alebo niekoho, aby mi dal niečo viac. Tento momentálny stav mi vyhovuje, som veľmi spokojná. A budem robiť všetko pre to, aby to tak aj ostalo. Nič mi nepadlo z neba. Všetko je to výsledok mnohoročného úsilia a poctivej práce.


 

Prezradila o sebe

Vyjdete z domu pokojne aj nenalíčená a v teplákoch?

– S tým problém nemám, keď idem napríklad so psom okolo domu alebo so smeťami.

Vrhli ste sa aj vy na nejaký šport?

– Nijako to nepreháňam. (smiech) Akurát cez zimu lyžujem a rada by som sa vrátila k joge.

A čo vaša životospráva?

– Nie som typ, čo si povie, že po 17. hodine už nebudem jesť. Dávam telu prirodzene, čo si pýta. Veď po ňom chcem dosť veľa – aby ma nosilo a fungovalo, tak naň nemôžem byť taká prísna. (smiech)

Tlačiť Diskusia (2)