Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Môže si toto dovoliť? Spoveď Zuzany Smatanovej: Prezradila, akú vec jej chalani z kapely tolerujú

28.08.2015 Monika Chybová

Speváčka Zuzana Smatanová (31) priznáva, že sa v jej živote stali veci, po ktorých si musela liečiť dušu. Čo vtedy robí?

Zuzana Smatanová 3 obrázky vo fotogalérii Zuzana Smatanová

Vaše pesničky sa menia časom tak, ako sa vnútorne posúvate vy?

Môj život sa odráža v mojej tvorbe. Každý jeden album, za tých 12 rokov, čo som na scéne, je jedna kapitola. V tínedžerskom veku som písala pesničky o vymyslených veciach. Až neskôr, vďaka životným skúsenostiam, som potrebovala ísť si aj pod kožu, aby to bolo oveľa osobnejšie. Každý album mal v sebe aj ťažšie obdobia, ktoré ma posunuli. Až sa dostávam k albumu Dvere, kde mi, bohužiaľ, zomrel otec. Samozrejme, že sa to na mne odrazilo. Potrebovala som to spracovať. Vznikla pesnička „Zostalo ticho“, ktorú som venovala otcovi. Čiže, každé takéto obdobie ma vnútorne zmenilo. Posunula som sa ako človek, aj v tvorbe.

Máte takú vlastnú muzikoterapiu.

Presne, psychohygienu. Tam si liečim dušu. Alebo idem so psom do prírody. Veľa z nej teraz čerpám. Potrebujem do svojho života zelenú. To ticho, ktoré si naberiem do hlavy. Mesto mi toto nedá. V prírode sa dokážem nájsť. Môj vlastný rytmus, tep... Je pre mňa útočiskom. Tam relaxujem.

Čo vás tak prinútilo spomaliť?

Asi to bolo obdobie, keď som potrebovala tvoriť a posunúť sa ďalej, no nevedela som kam mám ísť. Povedala som si, že aby som vedela, kam mám urobiť ten ďalší krok, musím sa nájsť. Bola som 12 rokov v jednom kole – 5 štúdiových albumov, výberovka, DVD live, koncertné záznamy, single, videoklipy... Bez pauzy. Ja pracujem stále. Aj doma sedím za klavírom a skladám ďalej. Takže po takejto hektike sa raz za čas musím vždy nájsť. Vypínam internet, sociálne siete aj telefón.

Ako dlho to vydržíte?

Mesiac mi veľmi pomôže, aby som vedela, kto som. (smiech)

Môžete si to dovoliť na tak dlho?

Chalani z kapely vedia, že mi to pomáha. Vždy im napíšem, že keby niečo, nech volajú mame. Ale naozaj len v akútnych prípadoch! (smiech)

Tlačiť Diskusia (10)