Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Vladka bola unavená a búšilo jej srdce: Ani vo sne by jej nenapadlo, že za tým môže byť táto choroba

10.11.2016 Monika Chybová

Sprvu nenápadné signály boli predzvesťou ťažkého ochorenia krvi. Transplantácia kostnej drene ju vrátila do života. Kedy je nutná a ako sa stať darcom kostnej drene?

Aj v mladom veku vás dokáže nemilo prekvapiť choroba. 2 obrázky vo fotogalérii Zdroj: iStock Aj v mladom veku vás dokáže nemilo prekvapiť choroba.

Bývala som unavená, bledá, búšilo mi srdce

Vladimíra Lábska (23), študentka medicíny, Nové Zámky

Pred dvomi rokmi som žila bežným životom vysokoškoláčky. Väčšinu času som trávila pri knihách a športe. Život sa mi zmenil v novembri 2014. Bývala som unavená, búšilo mi srdce a aj okolie si všimlo, že som veľmi bledá. Diagnóza: paroxyzmálna nočná hemoglobinúria (PNH), hematologické ochorenie.

Hospitalizovali ma, no po stabilizovaní stavu som pokračovala v štúdiu a liečbe. Bolo jasné, že jediným spôsobom na vyliečenie je transplantácia kostnej drene. Vhodný darca sa našiel o päť mesiacov. Tešila som sa, znamenalo to možnosť úplne sa vyliečiť. Ale aj bála, aká bude reakcia organizmu na štep a kedy sa uchytí. Transplantácia sa uskutočnila o dva mesiace nato, v máji 2015. Po náročnej prípravnej fáze, chemoterapii a rádioterapii, som bola slabá, vypadali mi vlasy a jesť mi nechutilo.

Náročný bol aj deň transplantácie. Trvalo rok, kým som sa po nej na sto percent zaradila do bežného života. Stále chodím každé dva mesiace na kontroly. Najväčšou oporou mi boli rodičia, starí rodičia, priateľ, spolužiaci, známi aj starostlivosť a povzbudivé slová lekárov hematologickej kliniky v Nových Zámkoch i UNB na Antolskej. Choroba ma len utvrdila v tom, že zdravie je na prvom mieste, a že som si medicínu vybrala správne. Inšpirovala ma k výberu témy na diplomovú prácu. Budem sa naďalej venovať problematike PNH. Verím, že raz príde čas splatiť svoj dlh.

Vladimíra Lábska (23), študentka medicíny, Nové Zámky 2 obrázky vo fotogalérii Zdroj: archív V. L. Vladimíra Lábska (23), študentka medicíny, Nové Zámky

MUDr. Angelika Batorová: Vyliečiť predtým nevyliečiteľné je dobrá šanca pre život

Transplantácia kostnej drene je zatiaľ jedinou šancou na úplné vyliečenie u ľudí, ktorí trpia rôznymi ochoreniami krvi. Odborníčka vysvetľuje, čo všetko o nej treba vedieť.

Hlavne to, že transplantácia krvotvorných kmeňových buniek môže vyliečiť rôzne druhy ochorení krvi, podmienené buď bujnením chorých buniek v kostnej dreni, alebo spôsobené zlyhaním krvotvorby. „Samostatnú indikáciu na transplantáciu tvoria choroby so zníženou imunitou, tzv. imunodeficientné stavy a niektoré extrémne zriedkavé poruchy krvotvorby. Choré bunky kostnej drene sa nahradia zdravými. Tie zaistia normálnu krvotvorbu i funkcie krvi,“ vysvetľuje Doc. MUDr. Angelika Bátorová, CSc. prednostka Kliniky hematológie a transfúziológie LF UK, SZU a Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Riziká a úspešnosť

Hlavným rizikom je obdobie od prípravy na transplantáciu po usadenie sa darcovských buniek v kostnej dreni pacienta, kde obnovia normálnu krvotvorbu. „Dovtedy je ohrozený infekciou, chudokrvnosťou či krvácaním. No vďaka účinnej antibiotickej, antimykotickej, transfúznej a ďalšej podpornej liečbe ho dokážeme preniesť cez toto rizikové obdobie,“ tvrdí docentka a pokračuje, že ďalšie riziko môže predstavovať fakt, že spolu s krvotvornými bunkami sa prenáša do príjemcu aj imunitný systém darcu.

V potransplantačnom období nasledujú náročné liečebné postupy na potlačenie imunitnej reakcie darcovských buniek proti príjemcovi. „Používa sa aj tzv. autotransplantácia. Pri nej si zdravé bunky pre seba daruje sám pacient v období prechodného vyliečenia. Tiež príbuzenská a nepríbuzenská transplantácia. Tá posledná je najnáročnejšia a robí sa len na Klinike hematológie a transfúziológie v Bratislave.“

Úspešnosť vyliečenia závisí od ochorenia. „Aj v najvyspelejších transplantačných centrách vo svete dosahuje percento úspešnosti 50 – 60 %. Porovnateľnú sme dosiahli u nás. Pri niektorých diagnózach máme úspešnosť až 90 %, pri iných nie je zatiaľ možné dosiahnuť viac ako 50 %. Keď sa však pozrieme na konečný efekt, že sa podarilo vyliečiť predtým nevyliečiteľnú chorobu, aj toto percento treba považovať za veľký úspech a dobrú šancu pre život.“

Kedy sa dá transplantovať

Transplantácia sa na prvý pohľad javí ako jednoduchá procedúra, ktorá spočíva vo veľmi pomalom podaní transfúzneho štepu. „Ten navonok vyzerá ako bežná transfúzia krvi. Náročnosť však spočíva v dôkladnej predtransplantačnej príprave, kedy musíme liečbou priviesť pacienta do dobrého transplantovateľného stavu,“ vysvetľuje lekárka. Do tejto fázy patrí aj vyhľadávanie darcu kostnej drene, ktorý sa neraz nájde až v zahraničnom registri. „Už sme transplantovali krvotvorné bunky od darcu z Brazílie, USA či Nemecka. A viacerí naši darcovia zas pomohli zahraničným pacientom.“

Čo napovie, že sa štep prijal

„Informuje o tom krvný obraz, v ktorom začnú stúpať hodnoty krviniek a pacient už nepotrebuje transfúzie krvi a krvných doštičiek. Jeho krvinky pomôžu zvládnuť infekcie aj bez antibiotík,“ dodáva A. Bátorová.

Tlačiť Diskusia
Focus Media