Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Peter Kočiš má dve vydarené dcéry, s manželkou si ich pekne podelili: Jedna je celá mama, druhá celý tato

25.11.2017 Lenka Májiková

S hercom a moderátorom Petrom Kočišom (51) sme si zaspomínali na televízne pondelky, najkrajšie životné okamihy i zmarené príležitosti. Aký má vzťah s dospievajúcimi dcérami a na čo už nenájde odvahu?

Peter Kočiš 5 obrázkov vo fotogalérii Zdroj: Miro Miklas Peter Kočiš

Staršia dcérka Terezka ide vo vašich hereckých šľapajach. Teší vás to?

– Myslím, že sa celkom osvedčila. Brániť jej v tom nebudem, hoci viem, čo si to vyžaduje, a nie každému, kto vyštuduje školu, sa podarí naplniť svoje ambície. Určite ju nebudem odhovárať, to by bol nezmysel. Budem jej držať palce, aby dostala prácu, ktorú chce robiť.

Ste jej v tomto vzorom?

– Ja som nikdy nebol ten typ, že deti museli odpadávať z otca na televíznej obrazovke. Ako človek, ktorý sa tomu venuje vyše 40 rokov, mám skúsenosť a možno aj právo jej poradiť, ale nie je to o tom, že by som ju doma učil.

Aké to je, mať okolo seba taký babinec?

– Doma som ticho. (smiech) Je celkom pochopiteľné, že dcéry majú so svojimi problémami bližšie k mame. Ja sa snažím, aby sme mali kamarátsky vzťah a aby som im odovzdal to, čo im môžem dať ako otec v rámci životných postojov. Ale nie je to u nás drezúra, majú pomerne veľkú voľnosť, lebo si myslím, že sú inteligentné a dokážu odhadnúť, čo je správne aj nesprávne. Sára je teraz v pubertálnom veku, tak je to náročnejšie, ale my sme neboli iní. Tiež som bol „držka“. Papuľoval som, myslel som si, že som najmúdrejší na svete a rodičia nemohli rozumieť mojim problémom. Samozrejme, že dospelého človeka to rozčuľuje a aj zahučím, ale musí si tým prejsť a my takisto. Niekedy to človek nezvládne, ale výchovnú facku odo mňa nikdy nedostali. Možno aj preto, že to s nimi zvláda manželka.

Moderátor a herec s dcérami Terezkou (17) a Sárou (13). 5 obrázkov vo fotogalérii Zdroj: RTVS Moderátor a herec s dcérami Terezkou (17) a Sárou (13).

Túžili ste i po synovi?

– Takto som to nikdy nemal. Keď som vedel, že sa mi narodia dcéry, bol som šťastný a spokojný. Dôležité je, aby boli zdravé, šťastné a ak preto môžem niečo urobiť, tak, samozrejme, urobím, ale v rozumnej miere. Zase nie, aby dostali všetko na striebornej tácke. Skôr aby boli životaschopné a vedeli sa neskôr o seba postarať a možno aj o mňa. (smiech)

Seriál Tajné životy je o nešťastných osudoch. Ukazujete im túto stránku života?

– Sme úplne štandardná rodina. Nebudem sa tváriť, že nechodíme na dovolenky a deti nedostanú vreckové, ale Terezka už bola aj brigádovať. Myslím si, že je správne, aby si deti uvedomili hodnotu peňazí, že to nie je tak, že natrčím ruku a padne mi do nej sto eur.

Vy pracujete od detstva, pred kamerou stojíte od piatich rokov. Viac vám to dalo či vzalo?

– Ja som mal úplne normálne detstvo, skôr si myslím, že tým bolo obohatené. Dalo mi to disciplínu, keď som sa musel učiť texty, byť niekde načas a po škole pracovať od druhej poobede do večera do desiatej, neskôr do polnoci. V tomto to možno naozaj bolo náročnejšie, ale mal som čas aj hrať hokej či basketbal a venovať sa bežným veciam.

Bojovali ste vôbec niekedy aj s trémou?

– Doteraz, keď máme premiéru divadelnej hry, tak mám pocit výnimočnosti. Správnu mieru trémy vtedy človek určite má, je tam pocit zodpovednosti. Keby som absolútne nemal trému, akoby mi na tom ani nezáležalo.

Roky ste verný RTVS. Lanárili vás aj inam?

– Kedysi iné televízie ani neboli. Mali sme televízne pondelky a tam vznikla silná tradícia a profesionalita, ľudia tam fungovali desaťročia a mal som to šťastie, že ja tiež. A nemyslím si, že by sa v televíziách mali krútiť piati ľudia. Nikto z nás tu nie je ani Marlon Brando, ani Al Pacino, že bez neho sa ten projekt spraviť nedá.

I po rokoch kariéry ostáva pokorný a úprimný. 5 obrázkov vo fotogalérii Zdroj: RCA I po rokoch kariéry ostáva pokorný a úprimný.

 

Vidíte v niekom z novej generácie veľký potenciál?

– Nad týmto som sa nikdy nezamýšľal. V dobrom slova zmysle považuje každý herec alebo herečka samého seba za najlepšieho. Keď sa mne niečo pozdáva a stretnem toho kolegu, tak mu to poviem, ale negatívne sa veľmi nevyjadrujem. Jediné, čo môžem povedať, je, že som šťastný, že som zažil generáciu hercov, o ktorej sa hovorí, že už sa nikdy nevráti. Už som vo veku, v ktorom boli vtedy tí herci, od ktorých som sa učil a ak by raz niekto povedal, že pri tom Petrovi Kočišovi som sa niečo naučil, tak by ma to veľmi potešilo.

 

Mnohí dnes, keď majú v kariére niečo za sebou, zrazu idú iným smerom. Vás to neláka?

– Ja už mám takúto skúsenosť za sebou. Pokúsil som sa prevádzkovať reštauráciu a tam sa ukázalo, že platí Šuster, drž sa kopyta. Nedopadlo to najlepšie a prišiel som o dosť veľa peňazí. Takéto úmysly už nemám.

 

Je povolanie, ktoré by ste nikdy robiť nemohli?

– Mám povolanie, ktoré viem, že by som nemohol robiť, ale keby som ho robiť vedel, tak by som ho robil rád. Veľmi by som chcel byť špičkovým astrofyzikom. Možno to znie čudesne, lebo fyzika v škole nebola moja kamarátka, ale naozaj som namotaný na vesmír, čítam knihy, pozerám dokumentárne filmy a po menách a podľa tvárí poznám mnohých astrofyzikov a astrofyzičky. Obdivujem ich, v akých dimenziách dokážu rozmýšľať. Ja nechápem ani to, prečo nesrší zo zástrčiek elektrický prúd. (smiech)

V seriáli Tajné životy si zahral despotu. 5 obrázkov vo fotogalérii Zdroj: RTVS V seriáli Tajné životy si zahral despotu.

 

Prezradil o sebe

Aká je vaša predstava o ideálnej dovolenke?

– Nevyhľadávam úplný komfort a luxus. Rád chodím aj do hôr a stačí mi, aby tam bolo príjemné prostredie, wellness a možnosti športu – nech môžem vytiahnuť bicykel alebo si zahrať tenis.

 

Dali by ste sa nahovoriť na nejaký nový šport?

– Kajtovanie (pozn. red. adrenalínový vodný šport) je šport, ktorý sa mi páči, ale neviem, či by som to zvládol.

 

Nútila vás niekedy manželka žiť zdravo?

– Nikdy v živote. Ja si pokojne aj o jedenástej večer dám slaninu. Nejem ju každý deň, ale keď mám chuť, tak si dám. (úsmev) 

Tlačiť Diskusia
Focus Media