Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Tešila som sa na bábätko, až kým... Správa od lekára ma zničila: Toto všetko som si musela vytrpieť

10.09.2017 Ivana Adamcová

Zamĺknutý či samovoľný potrat, každý bolí... Ženy o tom nerozprávajú, lebo samotná hospitalizácia býva ponižujúca a nepríjemná. Každá sa z toho spamätáva po svojom.

To, čím si prešla, je najväčšie peklo pre každú ženu. (ilustračné foto) To, čím si prešla, je najväčšie peklo pre každú ženu. (ilustračné foto)

Tiež som sa zaradila medzi tie, ktoré potratili. Bolo to pre mňa najhoršie obdobie v živote. Keď som šla na sono v 12. týždni a tešila sa, že už by to malo byť dobré, stal sa presný opak. Vyšetrovali ma 20 minút a doktor aj sestrička sa len mračili a nepovedali jediné slovo. Potom ma poslali domov a že mám prísť o pár dní na kontrolu. Až na lístočku som si prečítala, že nepočul srdiečko. Na druhý deň som začala krvácať. Utekala som do nemocnice a tam mi lekárka sucho oznámila: „Potratili ste.“ Mám si vybaviť predoperačné a vo štvrtok prísť na zákrok.

Zvíjala som sa v bolestiach

Bol piatok a mne sa zdalo, že čakať týždeň, kým ma vyčistia, je dlho. Hneď na druhý deň som mala také bolesti a krvácanie, že ma manžel zaviezol do nemocnice. Doktor zúril, prečo ma neprijali hneď, že zákrok urobia ráno. Ráno bol iný doktor a ten povedal, že je nedeľa a urobia ho až v pondelok. V tú noc som mala strašné bolesti, ale sestrička nechcela budiť lekára, a tak mi pichla injekciu proti bolesti. Lenže tie som mala stále, až do rána. Celá spotená s vysokou horúčkou som sa dotackala k sestričke, že už nevládzem, a ona ma zase poslala ľahnúť, že príde o chvíľu s lekárom. Ľahla som si a zvíjala sa v bolestiach, ale nikto nechodil a ja som myslela, že to neprežijem.

Pobyt v nemocnici som preplakala

Keď konečne prišiel doktor a prezrel ma, skonštatoval: „Už ju len dočistíme, lebo to už všetko ide von.“ Doteraz premýšľam, ako môžu takto vytrápiť jednu ženu, ktorá sa celý čas tešila zo svojho prvého tehotenstva. Celý pobyt v nemocnici som preplakala. Keď ku mne priviezli ďalšiu pacientku, ktorá čakala na svoj už druhý zákrok, bola to spása. Volala sa Zuzka a hoci sama trpela, pomáhala mi s chôdzou a robila pre mňa maličkosti, ktoré v tej chvíli boli na nezaplatenie. Bola som jej veľmi vďačná, keď mi podala vodu či polohovala ma na posteli, ale hlavne, že som sa jej mohla vyžalovať a vyrozprávať. So Zuzkou sa stretávame doteraz. Stala sa mojou priateľkou, ktorá ma podržala v najťažšej chvíli života. 

Betty

Tlačiť Diskusia
Focus Media