Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Moja babička mi dala úžasnú radu, ako mať peknú postavu a neriešiť kilá navyše: Rob TOTO a nebudeš tučná

10.01.2018 Ivana Adamcová

Aké boli recepty našich starých mám na šťastnejší život? Čoho sa držali, čo im pomáhalo a čo si od nich nesieme my a odovzdávame ďalej...

Babička mi dala skvelé rady do života. 3 obrázky vo fotogalérii Babička mi dala skvelé rady do života.

Klebetám sa vyhýbaj a budeš šťastná!

Od mladosti rada spomínam na babičku, ktorá bola z Moravy. Dala mi do života veľmi veľa. Neznášala klebety a vždy mi hovorila – takým sa treba vyhýbať a budeš šťastná! A ja sa toho držím. Ako mladá som chcela chudnúť, bola som dosť silná a babička hovorila – môžeš jesť všetko, ale s mierou, tvoje telo ti samo povie, čo potrebuješ. Je to fakt, držím sa toho dodnes a už nie som bucľoška. Tiež mi vždy hovorila, že raňajky mám zjesť sama, s obedom sa rozdeliť a večeru dať nepriateľovi. Dodnes jej vďačím za jej múdre slová a je v nich kus životnej pravdy. Babička sa dožila 91 rokov, ja mám 60 rokov no a uvidím, ako to pôjde ďalej.

Dagmar Paprnáková

Naučila ma netrhať rodinné putá

Moja babka ma naučila vyšívať obrusy a zároveň si vážiť slovenské tradície. Boli to práve spoločné stretávania celej rodiny počas sviatkov, odpustových slávností, keď sme spoločne slávnostne obedovali a večer babka tajomnú atmosféru dopĺňala rôznymi záhadnými príbehmi či rozprávkami. Práve toto by som si od nej chcela preniesť do budúcnosti. Až raz budem babičkou ja, aby moje deti, vnúčatá a pravnúčatá s radosťou, láskou a so súdržnosťou prichádzali ku mne. Aby sa rodinné putá netrhali pre dnešný materiálny a uponáhľaný svet.

Lucia Marcinová

Naučila ma vyšívať obrusy a vážiť si slovenské tradície. 3 obrázky vo fotogalérii Naučila ma vyšívať obrusy a vážiť si slovenské tradície.

Len neprestať spievať

Veľakrát si spomínam, ako gúľala cesto a spievala si pri tom. Sálal z toho pokoj a vždy radostná, až sviatočná atmosféra. Drobnosť, ale ovplyvnilo ma to v mnohých situáciách. Často som si v stresových situáciách začala spievať – keď sa nedalo inak, tak aspoň v duchu. A  predstavila som si opäť ten obraz. Zalial ma pokoj, pripomenula som si zasa tú atmosféru, keď som ju počúvala a nasávala každý tón celým telom. A všetko bolo zasa fajn, život bol opäť krásny... Doteraz a stále...

Katarína Piršelová

Milovala cestovanie 

Svoje rané detstvo som prežila u babky, od dvoch do šiestich rokov. Dnes, keď som už ja sama „babinou“, často spomínam deťom aj vnúčatám chvíle prežité s mojou babkou a so starkým. A čo ma naučila? No jednoznačne, že umytý riad neutieram, ale nechám ho obschnúť aj do druhého dňa. Neviem prečo, ale práve toto som si zafixovala a odpozorovala ako malé dieťa. Nik iný to nerobil, ani moja mama a nerobia to ani moje dcéry. A ešte si pamätám, ako som rada s babkou chodila na výlety vlakom. Veľmi rada cestovala, ale nielen vlakom, rada sa vozila aj na motorke so synom. Aj ako 69-ročná neváhala sadnúť na motorku ako spolujazdkyňa, a to sa písal rok 1967. Táto záľuba sa jej stala osudnou, tragicky zahynula, keď mala ísť práve mňa pozrieť do letného detského tábora. S láskou na ňu spomínam...

Matilda Čiamporová

Vedela urobiť radosť

Keď som bola malé dievčatko, rada som sa hrávala s bábikami. Mala som ich niekoľko a väčšinu mi kúpila babička. Bola krajčírka a šila šaty pre celú rodinu a aj pre bábiky. Raz sme boli spolu v papiernictve, a hneď ma upútala prekrásna bábika. Mala dlhé vlásky a modré očká, ale nechcela som babku otravovať s novou hračkou. A tak som sa len dlho dívala a babka si to asi všimla... Prišli Vianoce a pod stromčekom ma upútala pekne zabalená krabica. Babička sa len milo usmievala. Otvorila som obal a na moje veľké prekvapenie – bola v nej vytúžená bábika. Babička vedela urobiť radosť. Keď som vyrástla, naučila som sa šiť na stroji. Šila som šaty aj pre bábiky. Babka bola výborná kuchárka, jej makové buchty, ovocné koláče z kysnutého cesta a najmä medovníky na Vianoce nemali chybu. A práve cez sviatky najviac na ňu spomínam a pripomína mi ju aj bábika na polici v prekrásnych šatách a misa medovníkov s bielou polevou.

Božena Urbaničová

Nikdy sa nevzdávať 

Moja babka mi vždy hovorila, že sa nikdy netreba vzdávať. Nech som išla brigádovať do akejkoľvek roboty, vždy mi po ťažko strávenom dni povedala: ,,Emi, začiatky sú všade ťažké. Musíš vydržať a zvyknúť si.“ Počas dlhých letných dní, keď som nebrigádovala, ma učila základy varenia, ktoré mám stále na pamäti. Naučila ma, že trpezlivosť je v živote dôležitá, že k ľuďom musí byť človek milý. Moja starká ma toho naučila veľa a som jej za to vďačná.

Ema Beňová

Používať na pleť mandľový krém

Moja ňaňa hovorila, že musím zjesť všetko, čo mi dá, a nevyberať si, sledovať telku, chodiť do kostola a držať sa pri mame. A naučila ma variť, tak klasicky, vyrábať si vlastné rezance a nepoužívať polotovary. A keď idem do mesta, učesať sa a obliecť, aby som dáko vyzerala. Byť milá a usmievať sa. A psovi umyť a vyutierať laby, keď sa vráti zvonku. A používať na pleť mandľový krém...

Zuzana Švihrová

Je veľkou inšpiráciou

Moji starí rodičia sú obaja vytrvalí a vitálni. Babka nabicykluje za týždeň aspoň 40 kilometrov. Dokáže sa tešiť zo svojho veku a ťažiť z neho čo najviac, preto je pre mňa veľkou inšpiráciou. Tiež ma naučila štrikovať. Pomáhala mi učiť sa po nemecky, aj keď teraz chodím na španielčinu. Naučila ma aj vyšívať, presádzať, aj sme spolu zasadili zemiaky. Keď ma niečo trápilo a prišla som za babkou alebo za dedkom, vždy mi pomohli. Naučili ma vážiť si to, čo mám, keďže som s nimi vyrastala odmalička. Nie nadarmo bolo moje prvé slovo babka. Moja babka ma naučila bicyklovať s pomocnými kolieskami, ale aj bez nich. Starí rodičia ma naučili mnoho. Od základov až po športy a viazanie uzlov. Sú to pre mňa skvelé, užitočné veci. Neodovzdávali mi však len znalosti, cenné sú pre mňa zážitky s nimi. Zážitky z hôr, zo spoločnosti. Zažila som s nimi kultúru každého druhu a okamihy, na ktoré do konca života nezabudnem.

Janka Pavuková

Spolu s dedkom vedeli rozdávať neskutočnú lásku. 3 obrázky vo fotogalérii Spolu s dedkom vedeli rozdávať neskutočnú lásku.

Vďaka nej som zdravo priebojná

Prvá vec, za ktorú som svojej babičke veľmi vďačná, je tá, že s dedkom vychovali nielen mne, ale aj mojim sestrám starostlivú a milú mamu. Moja babka nepoznala, ako funguje tablet, nevedela používať mobilný telefón, no pri rozhovoroch s ňou som strácala pojem o čase. Naučila ma byť tak zdravo priebojnou. Moja babka mi nevravela každý deň a x-krát do dňa, ako ma ľúbi, no svojim slovám dávala váhu a ja som jej lásku cítila do posledného jej výdychu.

Jarka Lahodná

Tlačiť Diskusia