Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Čoraz viac mamičiek chce rodiť doma: Andrea si to vyskúšala! Takýto je môj zážitok z domáceho pôrodu

17.09.2018 Ivana Adamcová

Sú to matky rebelky, ktoré sa rozhodnú pre pôrod doma alebo sebecké ženy, ktoré myslia hlavne na svoje pohodlie, či sú to citlivé ženy, ktorým veľmi záleží na tom, ako svoje dieťa privedú na svet?

Niektoré matky sa rozhodnú porodiť doma. 4 obrázky vo fotogalérii Zdroj: Shutterstock Niektoré matky sa rozhodnú porodiť doma.

Chcem sa opäť rozhodnúť podľa srdca, nie zo strachu

Andrea (34) z Bratislavy, dcérka Ela a partner Matúš

Už pred otehotnením som chcela rodiť doma. Viedli ma k tomu hlavne dve veci. Informácie o psychickom vplyve z prenatálneho obdobia, pôrodu, prvých hodín po pôrode a celkovo prvých rokov života na osobnosť človeka, keď sa tvoria základné presvedčenia a postoje k životu a sebe samému. Druhým dôvodom bola moja potreba cítiť sa slobodne a bezpečne. Myslím si, že bábätko sa vie narodiť a žena vie porodiť. A preto je dôležité, aby sa žena uvoľnila a dala sa viesť procesom. Ja som si nedokázala predstaviť, že sa dokážem uvoľniť v nemocnici s ľuďmi, ktorých vidím prvýkrát v živote a ktorí budú možno aj nepríjemní.

Prišli aj pochybnosti

Keď som však otehotnela, zrazu to už nebolo také jednoznačné. Naskočilo mi množstvo obáv – o dieťa, či to zvládnem, či je to bezpečné, z bolesti a pod. Naša rodina sa veľmi bála, odhovárali nás od toho, čo bolo tiež náročné ustáť. Pomohlo mi však zdieľanie so ženami, ktoré si tým prešli. Čítala som príbehy iných žien – nielen tie bezproblémové – a každý strach, ktorý mi naskočil som potom hodiny rozoberala s partnerom. Našťastie on bol čoraz viac presvedčený, že je to prirodzené a že to zvládneme. Praktickú stránku pôrodu, priebeh a možné komplikácie sme preberali s pôrodnou asistentkou a hlbšie obavy som riešila s terapeutkou. Nepodarilo sa mi odstrániť všetok strach, no začala som viac dôverovať sebe a nášmu dievčatku, že sa vie narodiť samo a ja sa budem snažiť uvoľniť sa, ako len budem vedieť. Stále sme si vraveli, že vždy to môžeme zmeniť a ísť do nemocnice.

Striedala som polohy podľa pocitu

Pôrod trval asi 6-7 hodín. Rodila som v prítmí pri sviečkach, vôni a hudbe. Podporovaná slovne, masážou aj plnením všetkých mojich požiadaviek. Nechala som sa viesť vlastným telom, zatlačila som, keď si to telo pýtalo. V druhej pôrodnej dobe som striedala rôzne polohy podľa pocitu. Najhoršia bolesť bola pri prerezávaní hlavičky, následne však prišiel najkrajší moment, keď som cítila, ako Ela rotuje telíčkom a potom už malú zachytila pôrodná asistentka. Ešte klzkú a horúcu mi ju podala do rúk, do pol hodinky sa mi samovoľne bez tlačenia vypudila placenta. S malinkou sme si potom šli ľahnúť do postele, nechali sme ju doplaziť sa k prsníku a len jemne poutierali. Pupočník sme prestrihli asi po 2 hodinách. Prvú spoločnú noc sme strávili v náručí, koža na kožu, Ela prevažne na prsníku.

Cítila som sa prirodzene

Keď budem v budúcnosti voliť miesto pôrodu, chcem sa opäť rozhodnúť podľa srdca, nie zo strachu. Mne sa teória potvrdila. Pôrod sa dial akoby sám, riadilo si ho dieťa a moje telo. Na to som potrebovala dôverovať ľuďom, čo boli so mnou, a cítiť, že oni dôverujú mne, že to zvládnem. Aj vďaka tomu, že mi do toho nezasahovali, nepočúvala som inštrukcie o tom, čo mám robiť. A presne o to podľa mňa pri fyziologickom pôrode ide – nechať ženu, aby počúvala svoje telo, a bábätko potom urobí svoju prácu samo. Lebo veľa komplikácií vzniká pre prílišné zásahy a urýchľovanie zo strany lekárov. Ak by takýto postoj zaujali aj v nemocniciach, nepotrebovali by ženy stáť pred jednou z najťažších volieb v živote.

Domáce pôrody na Slovensku sú stále skôr raritou. 4 obrázky vo fotogalérii Zdroj: Shutterstock Domáce pôrody na Slovensku sú stále skôr raritou.

Tlačiť Diskusia (1)
Focus Media