Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Vodič autobusu smrti prehovoril: Žijem s nálepkou vraha!

Vodič autobusu smrti prehovoril: Žijem s nálepkou vraha!

Zdroj: IK, Nový Čas

Reklama
Logo Nový ČasLogo Nový Čas

Konečne našiel odvahu prehovoriť! Na 21. február 2009 Ján Minarovič (47) nikdy nezabudne.

Bol za volantom autobusu, v ktorom viezol svojich kamarátov na lyžovačku. Len pár metrov od lyžiarskeho strediska do nich na otvorenom železničnom priecestí v Polomke vpálil osobný vlak. Zahynulo 12 ľudí. Šoféra Minaroviča už polícia obvinila a hrozí mu 10 rokov väzenia.

Podľa polície autobus pred priecestím nezastavil, ale naň plynule prešiel. „Nešiel by som na to priecestie, keby som ten vlak videl alebo počul,“ spomína na osudný okamih J. Minarovič. „Pozrel som sa doľava, potom doprava. Nič nešlo. Neviem, kde sa ten vlak odrazu zobral. Nevyradil som rýchlosť, vypadla tesne pred koľajami. Na karosách sa stáŽijem s nálepkou vraha! va, že pri nakláňaní autobusu sa rýchlosť sama vyradí. Chcel som prejsť a v tú chvíľu som vlak nevidel. Pridal som druhý, tretí raz, zaradil dvojku a vtom prišla rana...“

Minarovič si spomína, že potom počul už len nárek a výkriky ľudí v autobuse. Vlak ich tlačil 15 metrov pred sebou. „Vyťahoval som ľudí... Do smrti budem mať ten obraz pred očami. Je to pre mňa hrozné už len tým, že to boli moji kamaráti. Pomáhali sme si v biznise, chodievali na výlety, turistiku, lyžovačky... Boli sme ako veľká rodina. Aj s ich deťmi. Neviem, ako sa im mám teraz pozrieť do očí, bojím sa, ako zareagujú.“

Minarovič, ktorý sa po nehode liečil na psychiatrii, by sa chcel s pozostalými stretnúť skôr, ako nad ním súd vynesie verdikt: „Veľmi by som im chcel povedať: Nehnevajte sa, nechcel som to, neurobil som to naschvál. Veď by tam s nimi vtedy sedela aj moja žena, keby do rána nedostala vysoké horúčky.“ Na otázku, či cíti vinu, odpovedá vyhýbavo: „Ublížil som tým, že som autobus šoféroval. Niektorí ma považujú za vinníka, iní ma už odsúdili s nálepkou vraha.“

Mnohí pozostalí ťažko nesú, že Minarovič ďalej podniká, chodí na dovolenky a žije normálnym životom, akoby sa nič nestalo. „Keby som nerobil, asi by som sa zbláznil,“ obhajuje sa Minarovič. „Práca mi pomáha prežiť. Aj na dovolenke som bol. Musel som z toho stresu vypnúť, aby ma neporazilo ako moju mamu.“

Celý rozhovor s Jánom Minarovičom uverejníme zajtra v Novom Čase Nedeľa.

Autor: © Nový Čas

Vyberáme pre Vás niečo viac