Spomienky na totalitu: Zákazníci vydaní napospas čašníkovi

Taký bol bežný obraz typických československých krčiem. Situáciu z čias komunizmu si však môžete vychutnať i teraz. Jedna reštaurácia v Prahe sa premenila na prednovembrovú krčmu.

S kultúrou stolovania, ak nespomenieme tie naozaj luxusné podniky, kde našinec nemal ani na kávu, si mnohí vedúci prevádzok hlavu príliš nelámali. Pogumovaný obrus, ktorý smrdel už na diaľku od toho, ako ho upratovačka donekonečna utierala rovnakou zatuchnutou handrou, v lepšom prípade látkový zamastený obrus s vypĺznutou kvetinkou. Čašníci, ktorí bez ostychu "ošmekli" hosťa aspoň o desať korún, a to ešte v tom lepšom prípade. V tom horšom ho dokonca ani neobslúžili. To bolo veľa i na socialistického človeka. Lenže kde sa mal obyčajný človek posťažovať?

V dobe, kedy síce reštaurácie museli plniť plán, ale rozhodne na tom neboli existenčne závislé, boli šťažnosti ľudí každému fuk. Pamätáte si knihu prianí a sťažností? Tak na tú už neveril nikto. Takže československému stravníkovi nezostalo nič iné len sa obrniť trpezlivosťou, pohrýzť tvrdý rezeň i pivo načapované pod stanovenú rysku, poriadne si prepočítať účtenku a z reštaurácie mohol odísť so cťou.

Možno i preto boli v omnoho väčšej obľube bufety a jedálne. Tam aspoň človek vedel, že žiadnu veľkú noblesu očakávať nemôže. Na "stojáka" do seba hodil párky s cibuľou a teplé pivo a bol rád, že sa nemusí pozerať na znudeného čašníka.

Autor: blesk.cz

Autor: © Nový Čas