Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Staré dobré časy?

07.02.2008 Casprezeny.sk

Prali v rukách, plákali vo vani, vodu na riad si nosili zo studne, nachodili sa desiatky kilometrov za nákupmi. Nemali automatické práčky, umývačky riadu ani domáce roboty. Vymenili by ste si to s nimi?

Ako žili naše babičky

Nostalgicky spomíname na staré zlaté časy, keď všetko bolo inak. Deti viac poslúchali, manželia sa nerozvádzali, rodina nebola v kríze, vzduch bol čistejší a žili sme zdravšie. Život to však bol poriadne ťažký. Ženy v 50. rokoch minulého storočia denne venovali v priemere tri hodiny údržbe obydlia, praniu, plákaniu, žehleniu, nachodili sa desiatky kilometrov pri nákupoch. Nemali automatické práčky, sušičky, umývačky riadu, žiadne domáce roboty ani supermarkety otvorené do noci.

Naše babičky mali naozaj ťažší život, horšiu zdravotnú starostlivosť, viac detí, málo emancipovaných mužov, sliepky na dvore, prácu na poli a k tomu strašne nepohodlnú módu. Nepoznali hormonálnu antikoncepciu, bezbolestný pôrod, umelé oplodnenie, lieky na klimaktérium, dokonca ani vyšetrovanie ultrazvukom či mamografom. Zato dýchali čerstvý vzduch a nemali stres.

Možnosti máme, ale nevyužívame

Odpoveď na otázku, či ženy v minulom storočí žili zdravšie, nie je jednoznačná. „Ženy pred sto a viac rokmi najčastejšie umierali na infekciu. Veku, v ktorom by im hrozili nádory a infarkty, sa jednoducho mnoho z nich nedožilo. Ich zdravie ohrozovali aj časté pôrody, ťažká práca a nedostatočná výživa,“ hovorí onkológ MUDr. Peter Hrivnák.

Dnešné ženy podľa lekárov tiež viac fajčia, pijú a takmer polovica ženskej populácie je obézna. To so sebou prináša riziká civilizačných chorôb. Máloktorá dnešná žena tiež môže povedať, že absolvuje všetky preventívne prehliadky, ktoré by mala. Iba 17 (!) percent žien chodí na pravidelnú preventívnu prehliadku ku gynekológovi. Asi 15 percent žien nebolo u gynekológa ani raz.

Odpoveď, či žijú zdravšie ako ich staré mamy, nie je ľahká. Možnosti na to majú, nie vždy ich však využívajú.

Vraj žili zdravšie. Je to možné?

Ťažké práce v domácnosti boli omnoho účinnejšie na znižovanie telesnej hmotnosti ako moderné redukčné metódy či cvičenia v telocvičniach. Tvrdia to napríklad autori britskej štúdie, ktorá porovnávala spôsob života žien v rokoch 1953 a 2003. Vďaka tomu vtedajšie ženy spaľovali najmenej dvakrát toľko kilojoulov ako dnešná moderná žena, ktorá naopak spotrebuje denne približne o 1 300 kilojoulov viac ako kedysi. Zo štúdie vyplýva, že aj strava žien v polovici 20. storočia bola vyváženejšia. Ženy vtedy jedli viac zeleniny a menej sladkých a tučných jedál.

Paradoxne si však dnešné ženy myslia, že sa starajú o svoju kondíciu lepšie ako ich matky a babičky, lebo držia rôzne diéty a navštevujú fitnescentrá. Možností na zdravý život majú dnes ženy naozaj viac ako dosť. Rôzne regeneračné centrá, špecializované salóny zdravia a krásy. Aj medicína ponúka neporovnateľne viac možností.

Čo dnes medicína ponúka ženám

● lepšiu liečbu rakoviny prsníka
● nové diagnostické metódy rakoviny prsníka
● nové hormonálne preparáty na klimaktérium s menšími vedľajšími účinkami
● nové druhy hormonálnej antikoncepcie, trendom je znižovanie množstva hormónov
● lieky na sexuálne problémy, firmy vyvíjajú ženskú obdobu viagry
● vakcínu proti rakovine krčka maternice

Anketa: Máte pocit, že žijete zdravšie ako vaša babička? Čo robíte inak a lepšie, čo naopak by ste prijali z tej „jej“ doby?

„Babičkám závidím pohodu“

LUCIA HABLOVIČOVÁ, modelka a podnikateľka
Neviem, či kedysi žili naše babičky zdravšie, každá doba má svoje plusy aj mínusy. Je síce pravda, že sa určite viac hýbali a veľakrat v práci priam ničili, ale ani typicky slovenská strava nie je veľmi zdravá, klobásky, slanina, kapusta a zabíjačka rozhodne neprospievajú zdraviu a štíhlej línii. To, čo ich v porovnaní s našou generáciou neničilo, je stres. Ten považujem v našom životnom tempe za najhorší, je spúšťačom rôznych chorôb, alergií, psychických kolapsov a konfliktov. Našim babičkám tak trochu závidím pohodu, ktorú prežívali, bez nekonečného naháňania sa.

„Šetríme čas, aby sme ho minuli. Ale načo?“

DARA ROLINS, speváčka
Ani na sekundu si nemyslím, že žijeme zdravšie ako naše babičky. Všetko sa začína pri diametrálne odlišnej dĺžke času, ktorú strávime na čerstvom vzduchu, hoci aj to samotné označenie čerstvý vzduch má dnes inú príchuť. Určite nám chýba prirodzený pohyb, prechádzky, spôsob, akým ľudia trávili voľný čas kedysi. Civilizačný pokrok nás „vyhnal“ do kaviarní, fitnescentier, prinútil nás šetriť čas a využívať ho najmä prakticky. Napriek všetkému si myslím, že je stále v našich rukách pokúsiť sa žiť zdravo aj dnes. Nemôžeme ignorovať dobu, ale musíme sa naučiť počúvať svoje telo, reagovať na jeho signály, neskracovať mu vedome životnosť.

„Aj ja som neustále v jednom kole“

KATARÍNA PAVLOVIČOVÁ, projektová manažérka
Určite som viac vystavená nepriaznivým fyzikálnym vplyvom, kedže sa takmer cely deň pozerám na monitor počítača, čo je pre zrak nepriaznivé. Naši starí rodičia sa jednoznačne viac pohybovali. Dnes sa ľudia radšej zvezú autobusom dve zastávky, ktoré by pokojne mohli prejsť pešo. Je tu „doba elektroniky“, viac mobilných telefónov, internetových technológií, ktoré naše babičky nepoznali. Preto sa snažím, aby som mala dostatok aktívneho pohybu. Nevyvážam sa autom, cestujem MHD, často bežím za električkou, aby som ju stihla. Snažím sa plánovať aktivity s dieťaťom, popritom študujem na vysokej škole. Skrátka, som neustále v jednom kole a ani sa nezastavím. Je mojou ambíciou sa zdravo stravovať, rovnako aj moju rodinu. Fastfoodom sa vyhýbame, občas sa vyberieme na obed do reštaurácie, kde preferujem pokrmy s prílohou zeleniny. Uprednostňujem vlastnú prípravu jedla, viem, čo do jedla pridávam.

„Môj 97-ročný dedko žil veľmi zdravo“

ALENA HERIBANOVÁ, moderátorka
Som veľmi aktívny človek, ktorý je neustále v pracovnom kolotoči, mám dve dospelé dcéry, stále som manželkou toho istého muža, čo sú veci, pre to ktoré človek musí aj niečo urobiť, takže ani mne sa stres nevyhýba a rozmýšľam, ako to všetko v zdraví prežiť. Najdôležitejší je možno optimizmus. Mne nedávno zomrel 97-ročný dedko, bol to človek, ktorý toho zažil neúrekom. Napriek vysokému veku bol až do do konca života veľmi optimistický, aktívny, zaujímal sa aj o počítače a žil naozaj veľmi zdravo. Ja som mu tak v dobrom závidela, že si všetko pamätá so zdravou hlavou. Tak tomu hovorím život a staroba.

Tlačiť Diskusia
Focus Media