Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Ja na dieťa nemám čas !

28.11.2005 Casprezeny.sk

Interupcia bývala tým posledným riešením. Ale dnes ju viac žien ako kedykoľvek predtým podstupuje bez dlhého premýšľania len pre svoju zaneprázdnenosť.

Ja na dieťa nemám čas !

Keď sa hovorí o umelom prerušení tehotenstva, zväčša sa nám do kategórie žien, ktoré ho podstupujú, hodia mladé osemnástky. Alebo, ako hovoria štatistiky, ženy po tridsiatke, ktoré už dve a viac detí majú. Lenže je ešte jedna skupina žien, ktoré sa zhrozene pozerajú na dve ružové čiarky v krúžku tehotenského testu. Majú tesne pod alebo nad tridsať rokov, často žijú v usporiadaných vzťahoch, nie sú vo finančnej núdzi.

Deti a rodinu zo svojho života nevylučujú, ale to, čomu sa venujú s plným nasadením, je ich kariéra. A sú ochotné obetovať jej všetko. Aj život svojho nenarodeného dieťaťa. Silvia má dnes 32 rokov. Pred piatimi rokmi dostala s priateľom jedinečnú možnosť ísť študovať na rok do Austrálie. A nedostala menštruáciu. Tá istá Silvia by ešte pred 15 rokmi ignorovala výlet a začala by nakupovať výbavičku. Ale v dnešnej dobe patrí medzi ženy možno príliš upäté na svoje vzdelávanie a kariéru. A Austrálie sa vzdať nechcela: „Môj priateľ dodnes o interrupcii nevie. Odleteli sme tri dni po nej. Viem, že by mi nedovolil ísť na potrat, hľadal by iné riešenie. Lenže pre mňa bola Austrália životnou výzvou, keby som sa rozhodla pre dieťa, už nikdy by som možnosť študovať tam nedostala. Premýšľala som tak, že dieťa môžem mať aj neskôr...”

Životný štýl mnohých ambicióznych žien dnes nepripúšťa neplánované zásahy. Ak nazrieme do štatistík krajín Európskej únie, je z nich zrejmé, že od roku 1976 prudko rastie počet žien vo veku od 25 do 35 rokov, ktoré podstupujú interrupciu. Všetko sú to ženy, ktoré dieťa ešte nemajú a všetko sú to ženy, ktoré raz dieťa mať chcú. Ale momentálne sa plánujú venovať svojej profesii.

„Ženy sa nechcú stať väzňami vlastnej plodnosti,” píše v knihe americká psychologička Ellie Lee, ktorá sa fenoménom zamestnaných „ešte nie je čas” matiek zaoberá už niekoľko rokov. „Keď majú pocit, že by dieťa mohlo zničiť niečo, čo si ešte potrebujú nejaký čas budovať, neakceptujú ho. Robia presne to, čo chcú a majú naplánované.”

Chcem prežiť život podľa vlastných predstáv
Aj Ria (32) pred dvoma rokmi otehotnela. „Bolo to s kolegom, s ktorým som chodila asi pol roka. Nebolo to zlé, ale dieťa? V žiadnom prípade. Moje biologické hodiny ešte vôbec netikali. Akurát v tom období som konečne žila tak, ako som vždy chcela. Mala som vlastné bývanie, peniaze na pekné šaty, priateľov na výlety a na večere v reštauráciách. Ešte som sa toho nenabažila do takej miery, aby som sa tešila z predstavy malého dieťaťa.”

Položme však otázku inak. Existuje v našom živote „správny čas” na dieťa? Dá sa presne určiť, že o dva roky bude žena túžiť po dieťati tak, ako teraz po ňom netúži?

„Ak žena hovorí, že sa necíti na to, aby bola matkou, hovorí pravdu,” tvrdí psychologička PhDr. Eva Blahútová. „Veľké percento žien má pred materstvom hlboký rešpekt a túto náročnú úlohu odkladá „na neskôr“. Až keď to naozaj príde, zistia, že je to prirodzená vec, ktorej sa dá prispôsobovať „za pochodu“. Naozaj už dlhé roky pozorujeme fenomén, že ak ženy nemajú deti do istého veku, povedzme do 27 rokov, potom sa materstvu vyhýbajú. Jednak si už zvykli na život bez rodiny a považujú ho za plnohodnotný, jednak sa cítia stále nezrelé. Už špekulujú. Oveľa sviežejšie pristupujú k materstvu ženy pod 25 rokov a už úplne inak ženy po 35-ke. Tie vedia, že majú poslednú šancu.”

Médiá na tom majú svoj podiel
Siedma veľmoc sa venuje otázke kariéry a materstva natoľko, že dokáže vystrašiť nejednu normálne zmýšľajúcu ženu. PhDr. Blahútová: „Neustále čítame, aké ťažké je zladiť profesionálny život so súkromným. Bezsenné noci s dieťatkom, ktorému idú zúbky, skombinovať s totálnym nasadením na porade ráno o ôsmej? Vraj sa to nedá. Alebo sa to dá tak, že jednu vec žena nerobí naplno. Médiá nám podsúvajú fakty, ktoré svedčia o tom, že byť rodičom je nesmierne náročné a treba si to dobre premyslieť.”

Aj preto sa ženy materstva boja a bez rozmýšľania volia interrupciu. Presne tak ako Natália (29): „Mňa mama porodila, keď mala 22 rokov. Bola vynikajúcou tanečnicou, ale po mojom narodení sa musela vzdať mnohých aktivít a napriek výraznému talentu sa stala priemernou zboristkou. Celé detstvo som cítila, že je z toho frustrovaná, zanevrela na umenie ako také a keď bolo najhoršie, nemala problém vyčítať mi, že som jej zničila život. Keď som v dvadsiatich piatich náhle otehotnela, práve som rozbiehala svoju malú firmu. Celé dni a noci som mala pred očami svoju matku. Zobrala som to tak, že teraz je čas na budovanie kariéry, dieťa počká. Keď budem hotová s firmou, venujem všetku energiu rodine, nebudem riskovať, že sa položí aj jedno, aj druhé, keď budem chcieť zvládnuť oboje naraz.”

O tom, že dnešné ženy si zakladajú na budovaní vlastnej existencie svedčia aj štatistiky o veku, v ktorom vstupujú do manželstva. V roku 1971 to bol v Európe vek 25 rokov, dnes je to priemerne 32 rokov. Viac ako 90 % neviest sú bezdetné ženy. Koľké z nich majú za sebou interrupciu, môžeme len odhadovať.

Ruská ruleta s plodnosťou?
Napriek tomu, že ženy, ktoré zastihne tehotenstvo v „nevhodnej” chvíli, sa pre umelé prerušenie rozhodnú rýchlo, nikdy to nie je také jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá.

„Keď tak urobí dievča v sedemnástich, pocit viny je menší a po rokoch sa stratí,” hovorí psychologička. „Je tam objektívny argument, že je príliš mladá. Žena po 25-ke si to povedať nemôže, ťažšie sa s tým vnútorne vyrovnáva.”

Okrem toho, každej jednej napadne, že interrupciou sa môže pripraviť o možnosť mať deti v budúcnosti, pretože aj to sa môže stať. Keď si žena svoje materstvo plánuje príliš dlho, môže sa jej to vypomstiť tak, že práve vtedy, keď sa rozhodne, že UŽ, si telo povie NIE.

Dobrým príkladom je Lizzie Grubmanová, majiteľka známej newyorskej PR agentúry, ktorá má svoju vlastnú reality show PoweRGirls na MTV. Akurát v čase, keď sa agentúra dostávala do povedomia tých najväčších celebrít a jej služby začali využívať Jon Bon Jovi, Maya či Limp Bizkit, Lizzie otehotnela. Mala 31 rokov, začal sa jej plniť „americký sen” a pred kamerami spolu so svojimi spolupracovníčkami premýšľala, čo urobiť. Rozhodla sa ísť tou jednoduchšou cestou... s priznaním, že pravdepodobne tak zabila svoju jedinú šancu mať svoje vlastné dieťa. V Amerike sa ozvalo mnoho organizácií na ochranu života, ktoré boli proti vysielaniu podobných častí reality show, ale hovorca televízie im odkázal iba jediné: „Je to obraz dnešnej ambicióznej ženy. Nevytvárame ho, len ho sprostredkúvame našim divákom.”

„Interrupcia zo mňa urobila lepšiu mamu”
INGRID IVANOVÁ, 36 ROKOV,
ŽIJE S MANŽELOM A DVOJROČNÝM SYNOM V BRATISLAVE.
„Keď som prvýkrát otehotnela, mala som 29 rokov. Lekár mi to oznámil dva týždne po tom, ako som dostala miesto šéfky projektu, na ktorom som roky pracovala. Stála som pred voľbou, ktorá síce bolela, ale bola pre mňa jednoznačná. Čas investovaný do práce nemôžem obetovať... Do dvoch týždňov som bola po zákroku... O tri roky neskôr sme sa s manželom rozhodli mať rodinu. Skúšali sme mesiac čo mesiac a nedarilo sa nám. Lekári ma ubezpečovali, že všetko je v poriadku, že musíme byť trpezliví, ale ja som to časom začala brať ako trest zhora za tú interrupciu. Predtým som nemala žiadne výčitky svedomia, ale keď sa nám nedarilo počať dieťa, bola som posadnutá myšlienkou, že je to moja vina. Keď som otehotnela, vydýchla som si a ďakovala bohu... Čo sa týka môjho názoru na interrupciu – nezmenil sa. Porodiť dieťa nie je len záležitosťou tehotenstva a samotného pôrodu. Je to záväzok na celý život a ženy sa často nachádzajú v situácii, keď nie sú schopné či ochotné vziať tú ťarchu na svoje plecia. Chápem morálne zábrany. Aj to, čo hlásajú nadácie na ochranu života. Ale som presvedčená, že žiadna žena, ktorá sa na dieťa neteší a nechá si ho len preto, že „sa to patrí”, nemôže byť plnohodnotnou matkou. Keby som sa ja vtedy vzdala práce, v ktorej som dosiahla doslova vrchol svojej kariéry, nedokázala by som dieťa vychovávať s takou radosťou, odovzdanosťou a pokorou ako teraz. Fakt, že som si naplnila svoj profesionálny sen, zo mňa urobil ženu pripravenú obetovať sa na čas rodine. Žena je tá, ktorá by mala urobiť konečné rozhodnutie. Keď má pocit, že sa ešte chce venovať kariére, nemala by počúvať ‚múdre rady’ ostatných. Nech sa riadi vlastnou intuíciou.”

„Nedokázala som riadne uživiť ani seba – nieto ešte dieťa”
KLÁRA TIBEROVSKÁ, 27 ROKOV,
ŽIJE SAMA V BRATISLAVE.
„Keď som zistila, že som tehotná, interrupcia bolo to jediné, čo mi napadlo. A ani neskôr som nepochybovala. S mužom, s ktorým sa to ‚prihodilo’, som nemala romantický vzťah, išlo len o pár sexuálnych stretnutí. Okrem toho som sa ako tlmočníčka dostávala k novým lukratívnym zákazkám a záležalo mi na tom, aby som v tvrdej konkurencii obstála. Moje príjmy neboli pravidelné, často som aj dva týždne s pár sto korunami čakala na vyplatenie faktúry. S rodičmi som rátať nemohla, starali sa ešte o dvoch mladších súrodencov. Bývala som s kamarátkou v prenajatom byte... Ako na potvoru som počas týždňov, keď som sa rozhodovala, dostala niekoľko fantastických pracovných ponúk. Rastúci život vo svojom tele som brala ako záťaž. Ani jeden argument nebol za to, aby som sa vtedy stala matkou. Keď som zo zákroku odchádzala, cítila som obrovskú úľavu a výčitky svedomia. Ale tie má asi každá normálna žena. Tak ako každej normálnej žene z času na čas po interrupcii napadne, aké by to bolo, keby... Svoje rozhodnutie neľutujem. Dopriala som si luxus pracovať na svojej profesii. Pracujem na sebe ako na človeku, aby som svojmu budúcemu dieťaťu mohla dať všetko, čo si zaslúži a aby nemalo matku, ktorá mu bude celý život podvedome vyčítať, o čo kvôli nemu prišla. Chcem, aby moje deti vedeli, že boli chcené!”

Tlačiť Diskusia