Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Téma mesiaca: Postrach menom svokra?

06.11.2005 Casprezeny.sk

Keď sa hovorí O svokrách, prichádzajú do úvahy Dve veci: sťažnosti alebo vtipy. Takže – sú svokry svokrami alebo mamami? Toto sme sa snažili zistiť, keď sme vás vyzvali, aby ste nám napísali o vašich skúsenostiach. Prišla kopa listov, absolvovali sme tri stretnutia a z nich Vznikli tri príbehy. Ak vám pri dvoch z nich bude chýbať skutočné meno, nečudujte sa. Hlavné hrdinky jednoducho Nepotrebujú prilievať olej do ohňa. Majú ho na streche požehnane.

Téma mesiaca: Postrach menom svokra?

Najskôr sudca, potom obvinená

Keď sa ozval zvonček na dverách, Viera (48) pribehla rozosmiata otvoriť. No vzápätí ju zarazila uniforma, ktorú mal na sebe návštevník. „Dobrý deň, polícia Slovenskej republiky...“ Prvé, čo jej napadlo, bolo, že sa niekomu niečo stalo. „Bože môj,“ lapala po dychu. Ak prišla o syna, to nezvládne. Mladý policajt jej však namiesto vysvetlenia, podal akýsi papier – predvolanie na výsluch.

Viera nevidela ani nepočula. Urputne lúštila písmenká na papieri, ktorý stískala v ruke „...trestný čin ublíženie na zdraví, podanie výpovede, poškodená Jana M...“ Tie slová jej nedávali zmysel. Nech ich čítala, koľko chcela, stále im nerozumela.

Čo robí meno jej nevesty na tom papieri?
Roztrasená podala zásielku manželovi. Čakala, že konečne dostane logické vysvetlenie toho, čo sa práve udialo. Ale manželovo zistenie ju omráčilo nanovo
– Vierka, veď ona ťa žaluje!
„Zrútila som sa, ale stále som dúfala, že sa to vysvetlí. Veď to nemalo logiku,“ vzlyká ešte aj dnes.

Pred pár dňami jej Jana volala, nech si príde spraviť poriadky so synom. Stratil prácu a už druhý týždeň utápal žiaľ v alkohole. Vracal sa domov spitý pod obraz Boží, ale čo ona mohla? Už nebol tým malým chlapcom, ktorého stačilo poslať do kúta. Sám bol otcom. Počkala na manžela a hádam po dvoch hodinách sa naozaj vybrali k mladým. Syn sedel v kúpeľni. V hroznom stave sa váľal vo vlastných zvratkoch. Jana stála nad ním a v zúfalstve doň z celej sily kopala.

„Zdalo sa nám, akoby už ani jeden nevedel o sebe. On omámený alkoholom, ona vlastným hnevom. Schytila som ju a odsotila. Bol to azda materinský inštinkt. Ja neviem. Spadla. Keď jej manžel pomohol opäť na nohy, držala si ruku, že ňou nemôže ani pohnúť. Priznám sa, nestarala som sa o ňu, snažila som sa obriadiť si syna,“ premieta si tie chvíle Viera znova a znova. Aj keby chcela, už na ne nikdy nezabudne. Tá žaloba jej to nedovolí.

Zniesli by im modré z neba

Viera tomu nemohla uveriť – tak ona skončí pred súdom! Veď v živote nedostala ani pokutu za zlé parkovanie. Rozplakala sa. Mesiac čo mesiac z jej učiteľského platu odchádza päťtisíc korún ako splátka pôžičky. Na staré kolená si totiž zobrali s manželom hypotéku na dvojizbový byt a mladým nechali ten ich veľký.

Veď čakali dvojičky... Zniesli by im aj modré z neba. A teraz toto! Viera vedela, že s manželstvom jej syna to už nejaký čas ide dolu vodou a problémy mali mladí na stole častejšie ako teplú večeru. Ale kto ich rozsúdi?

„Sú to predsa dospelí ľudia. A obaja mali svoju pravdu, aj svoj podiel viny. Najskôr chceli mať zo mňa sudcu, potom zo mňa spravili obvineného,“ uvedomila si Viera smutný paradox.

Celé mesiace sa cítila ako v zlom filme. Nedúfala v happy end, len v nejaké rozumné východisko. Pre všetkých. Môže tak však nazvať to, čo prišlo? „Nevesta síce nakoniec stiahla žalobu, ale viac som ju ani vnukov nemohla vidieť. Po rozvode sa odsťahovali stovky kilometrov ďaleko. Ešteže syn sa trochu pozviechal. Zamestnal sa a zdá sa, že začal odznova.“ Toho síce Viera nakoniec nestratila, ale všetko ostatné vrátane pokojného spánku áno. Ale predsa čosi jej zostalo – nádej si vziať nedala: „Možno bude synova nová priateľka iná. Má milý úsmev.“

Hrám druhé husle

Prečo nechodíš s Miškom na ihrisko? Prečo nenakupuješ v tých lacných potravinách? Prečo... Zdenka (26) mala čo robiť, aby na svokru, ktorá na ňu tónom vyšetrovateľa z telefónu chrlila desiatky otázok, neskríkla. Ale uvedomila si, že ak nechce byť ako ona, musí zachovať pokoj Angličana: „Mamička, a ako to viete? Veď nezavoláte ani neprídete, ako je rok dlhý...“

Ty si mladšia, ty máš volať mne, ja sa ti nikam pchať nebudem, – zložila svokra telefón a Zdenka si už len sama pre seba zlomyseľne dodala: „Ani ja vám!“ Mala slzy na krajíčku, takto to predsa nechcela. Je naozaj taká zlá nevesta, alebo naopak – má zlú svokru?

„Kým nedošlo na lámanie chleba, bola som u Jarovej mamy varená-pečená. Len čo však prvýkrát padlo slovo svadba, akoby sa zľakla, že zostane sama. Z ničoho nič sa úplne zmenila,“ spomína mladá žena, ktorá v tom čase navyše prišla od svojho lekára s radostnou správou. Teda ako pre koho. Zdenkina budúca svokra totiž namiesto radosti nad tým, že bude mať vnúčatko, hodila do pléna rečnícku otázku: „Jarko, a je to vôbec tvoje?“ Keby bol Jaro povedal čokoľvek na jej obranu, možno by svokrine reči zostali len trpkým kúskom, ktorý síce zanechá nepríjemnú chuť, ale neublíži. No Jaro mlčal a dokonca na ňu uprel rovnako spýtavý pohľad ako jeho mama. Zdenka nepovedala ani slovo. Zdalo sa jej, že keby sa zapojila do tejto trápnej a nechutnej diskusie, určite by sa otrávila.

Mačka, dlho nič – a nevesta

S dieťaťom pod srdcom Zdenka veľa možností nemala – buď zostať slobodnou matkou, alebo dať otcovi svojho dieťaťa ešte šancu. „Jaro bol mojou prvou láskou a ja som sa jej držala zubami- nechtami. Keď o pár dní prišiel za mnou, že chce so mnou žiť a požiadal ma o ruku, povedala som áno. Bola som naivná a zaľúbená. Mohlo mi však už vtedy dôjsť, že vzťah medzi mojím mužom a jeho mamou nie je normálny,“ preberá Zdenka nanovo minulosť.

Keby... Keby človek vedel, že spadne, tak si sadne, hovorievala jej stará mama. Ale kto to vie? Kto mohol vedieť, že rola hlavy rodiny, do ktorej mama po rozvode s mužom postavila Jara, ho pripraví o vlastný život a vlastný rozum. „Každý problém rieši tým, že sa mu predo mnou s plačom vrhne okolo krku. A ja stále viac vidím, že on napriek obrúčke na ruke nie je mojím, ale jej partnerom. Ja hrám až druhé husle,“ uvedomuje si trpkú pravdu mladá mamička.

S príchodom vnuka u svokry navyše ešte o jednu priečku klesla. „Keď sme u nej na návšteve, celé hodiny akoby som nejestvovala. Len jej vnuk, maximálne jej syn.“ Aj oni dvaja však až po čistokrvnej perzskej mačke, ktorej patrí celý byt a jej srsť dobre že Zdenka nevyťahuje synovi aj z plienok. Keď minule zdesená zbadala syna cmúľať granulu akéhosi mačacieho žrádla a nahnevane odišla, dostala od svokry také slovné „kvapky“, že ju z nich bolel žalúdok viac ako malého Miška z onej granuly.

Mama pôjde s nami!

„Odsťahujme sa preč. Do väčšieho mesta. Budeš tam mať viac klientov,“ navrhla Zdenka pred časom manželovi, ktorý je očným optikom. Jaro zdvihol oči od televízie a namiesto áno alebo nie povedal: „Ale mama pôjde s nami.“ A Zdenka bola tam, kde nechcela byť: „Tak si ju zabaľ!“ Akoby ženu potreboval už iba na to, aby oprala a navarila. „Sú chvíle, keď sa mi zdá, že sme spolu šťastní, že všetky problémy vnáša medzi nás len svokra. Jaro nie je zlý človek, len je pod maminým vplyvom. Stále stojí medzi nami dvoma. Jeho mama sa stavia do pozície obete, životom zničenej ženy, a Jaro ju ľutuje, preto sa vždy postaví na jej stranu. To zanecháva následky aj na našom vzťahu. Ja už ani neviem, či ma má vôbec rád. A čo je najhoršie, neviem, či ja ľúbim rovnako ako na začiatku jeho,“ zalesknú sa Zdenke v očiach slzy. Aby zahnala rozpaky, rýchlo pohladí fotografiu syna: „Toto je všetko, čo mám. Všetko. Ostatnému sa už bojím veriť. Čo keď o to prídem?“

Najlepšie nevesty na svete

Keď Božka porodila svojho tretieho syna, mala už tesne pred štyridsiatkou. Tak strašne túžila po dievčatku! Keď totiž otehotnela prvýkrát, plánovali Zuzku. Bol však Stanko. Keď čakala druhé dieťa, mala to byť Boženka. Narodil sa Jurko. No, hovorí sa predsa, že do tretice všetko dobré. „Všetko nakoniec dobré aj bolo, akurát, že aj po tretíkrát bol namiesto Marienky Slávko,“ smeje sa sympatická trojnásobná mama, ktorá síce z pôrodnice žiadnu dcéru nepriniesla, no jedna ju po poslednom návrate z nej čakala priamo v kuchyni.

„Musím ten špinavý riad niekde preložiť, veď sa už ani nemáme kde najesť,“ posťažoval sa najstarší, už 18-ročný Stano svojej priateľke Ľubke, keď zostali u Zrebných počas maminho pobytu v pôrodnici na pár dní v dome len traja chlapi. Tá si namiesto výchovných rečí o tom, že riad sa neprekladá, ale umýva, opásala zásteru. Možno už vtedy si Stano povedal, že táto je tá pravá. A keď nie vtedy, tak o dva roky neskôr určite. „Ešte pred vojnou sa rozhodol, že sa ožení. Stislo mi srdce, veď mal len dvadsať,“ priznáva sa mama Boženka. Bolo jej však jasné, že syna nestráca, naopak získava dcéru. „Aj keď Ľubka mala do roka bábätko, aj o to moje sa postarala – Slávko mal ešte len tri roky a ja som musela do práce.“

Tri izby – tri rodiny

„Mama, Milka čaká bábätko. Čo mám robiť?“ Druhorodený Juraj pozrel na mamu nevinnými očami. V podstate ani nečakal radu, skôr to bolo netradičné svadobné oznámenie. „Čo je to za otázka?“ pokárala ho naoko mama a zároveň so svadbou si premyslela ubytovací poriadok v ich poschodovom rodinnom dome. „Mali sme dve detské izby – jedna zostala staršiemu, druhá mladšiemu a päťročného Slávka sme si nasťahovali do spálne. Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Aj tri rodiny pod jednu strechu,“ vie svoje Božka, ktorá netuší, čo je to tichá domácnosť. „Jediný raz sme sa nepohádali. Na ničom. Veď keď jedna upratovala ráno, druhá sa toho automaticky chytila večer. Ani raz u nás nepadlo – ja nejdem, ja som robila včera, ty to rob dnes.“ Ak mala Božena za celý čas na niekoho ťažké srdce, tak jedine na „bociana“. „Nosil k nám samých chlapcov. Že prvé vnúča bol Stanko, som mu odpustila, ale prečo aj druhé?“ plakala chvíľu.

Nakoniec ju tam hore však vypočuli a do tretice bocianovi nabalili Michalku. A ako odškodné o dva roky poslali aj Lenku. „Aj keď som tak veľmi čakala na vnučky, ľúbim ich všetkých štyroch rovnako. Jurko má tri deti a Stanko zostal pri jednom. Smejem sa, že toho ich bociana asi zastrelili v lese,“ nestráca humor šťastná mama.

Bodaj by sa netešila, veď má vraj najlepšie nevesty na svete. „Keď si na ne pomyslím, až ma hreje pri srdci.“ Už len tá tretia... Aj keď ani vysokoškolák Slavo za staršími bratmi nezaostáva a priateľku predstavil rodičom už pred pár rokmi, Boženka nechce zatiaľ o svadbe ani počuť. „Teraz má pred sebou školu,“ trvá na svojom. Ale doma nie je nikto prorokom. Ani mama. „Viete, čo mi povedala vnučka Miška? Stará mama, nehreš ho. Keď mal ocko toľko, už bol ženatý. A ja chcem ísť na svadbu.“ Tak uvidíme!

Tlačiť Diskusia
Focus Media