Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Richard Zedník a Jessica Welch: Príbeh jednej lásky

09.10.2008 Casprezeny.sk

Pôsobia ako rozprávkový pár. On chlap ako hora, s jazvou na krku, ktorá mu pripomína moment, keď takmer prišiel o život. Ona útla kráska s exotickým výzorom, za ktorý môžu jej kolumbijsko-kanadské korene. Pred rokom mali podpisovať rozvodové papiere, ale dnes je všetko inak.

Richard Zedník a Jessica Welch: Príbeh jednej lásky

Richard Zedník a jeho manželka Jessica Welch majú na Slovensku domov v krásnom dome s majestátnym výhľadom na Banskú Bystricu a okolité lesy. Tu trávil pár obdobie od apríla tohto roku. Richard sa zotavoval z hrozivého februárového zranenia a Jessica, herečka, ktorá má od narodenia dcérky „pauzu“, sa starala o domácnosť. Ich dcérka Ella neobsedí na jednom mieste a je ako živé striebro. Skáče na pohovku, kde jej otec sleduje futbalový zápas. Keď však ide o Ellu, tak sa silný hokejista mení na toho najláskavejšieho otca a dovolí jej robiť si s ním čokoľvek. Predtým si nevedel predstaviť život s dieťaťom a dnes si nevie predstaviť, že by ju nemal. Priznáva, že ju rozmaznáva a že je tvrdohlavá ako baran. „Má to po nás oboch,“ dodá. On, jeho žena, jeho dcéra, dva psy (jeden, ktorý poslúcha len Richarda, a druhý, ktorý je miláčikom Elly) a jedna veľmi intímna spoveď o láske, ktorá nie je dokonalá. Koniec koncov, čo na tomto svete možno nazvať dokonalým?

Začnem trochu netradične. Ako ste si predstavovali ideálneho muža alebo ženu predtým než ste sa spoznali?

Jessica: Začni, Richard.
Richard: Nie, ty začni.
Jessica: Nie, som zvedavá, ako si si predstavoval svoju budúcu ženu. (smiech)
Richard: Myslím, že som hľadal presne takú osobnosť, akou si ty. Krásnu...
Jessica: ... a múdru!
Richard: Samozrejme. (smiech) Ale myslím to vážne. Stretol som viacero žien, no myslím, že som si nemohol vybrať lepšie. Jessica je naozaj spojením toho, o čom sa hovorí, že je nemožné. Múdrosť a krása. Ona je krásna v každej situácii.
Jessica: (zaskočená, so širokým úsmevom): Viete, toto nepočujem každý deň, takže si to vychutnávam. (smiech) Pokiaľ ide o mňa, tak som si rozhodne nemyslela, že môj budúci manžel bude Slovák. Nikdy predtým som nebola na Slovensku, hoci som vedela, kde sa nachádza, ale pre mňa to bola iba jedna z východoeurópskych krajín. A čo sa týka toho chlapského ideálu, vždy som chcela mať silného muža. A toho aj mám.

A potom ste sa spoznali. Ako to celé prebehlo?

Jessica: Boli sme v reštaurácii, ja som netušila, kto je ten chlapík, povedali mi to až neskôr moji kamaráti.
Richard: Ja som taktiež netušil, kto je Jessica, netušil som, že je to herečka, ale keďže som poznal ľudí, ktorí tam boli s ňou, tak som sa na ňu opýtal a dohodol ďalšie stretnutie.
Jessica: A na druhý deň si ma videl aj v televízii. Pamätám si, že si mi to hovoril.
Richard: Vážne? Vidíš, na to si už nespomínam.

Čo nasledovalo?

Jessica:Potom sme spolu začali normálne randiť. (úsmev) „Richard bol cudzinec so smiešnym akcentom, ktorý sa ostýchal a stále sa na mňa usmieval.“

Bola to láska na prvý pohľad?

Richard: Neviem. Bol to taký klasický začiatok vzťahu, obaja sme boli dospelí, nezdá sa mi, že by som to cítil nejako osudovo. Skôr som bol zvedavý, chcel som Jessicu lepšie spoznať.
Jessica: Ani ja si nemyslím, že to bola láska na prvý pohľad, ale pomyslela som si, že je to niekto osobitý. To áno. Pre mňa bol zaujímavý. Bol to cudzinec so smiešnym akcentom, ktorý sa ostýchal a stále sa na mňa usmieval. Bolo to milé. Veľmi milé.

Keď už spomínate ten smiešny akcent, nerobila vám problém jazyková bariéra? Rozumeli ste vždy tomu, čo vám chce ten druhý povedať?

Jessica:(výbuch smiechu): To je dobrá otázka. No viete, angličtina nie je mojím prvým jazykom ani Richardovým. Premýšľala som, ako mu čo povedať, a on mi nerozumel. Dnes už viem, čo mi chce povedať, a nemusí to ani hovoriť.

To muselo byť zábavné.

Jessica:Áno, a zábavné bolo tiež, keď som začala hovoriť po slovensky a komolila slová jedna radosť. Pamätám si, ako sme raz jedli kura a spýtali sa ma, akú časť by som chcela, a ja som povedala, že chcem nohavice. (smiech)

Kedy nastal ten moment, keď ste začali vnímať toho druhého ako „viac než rande“?

Richard: Neviem. Potom, ako sme sa spoznali, som odišiel na leto na Slovensko, Jessica zostala v Montreale...
Jessica: ... a potom ťa kúpil klub v Montreale a odvtedy sme boli spolu stále. O rok nato som otehotnela, prišla na svet Ella, a to je celý príbeh.

Kto vybral meno?

Jessica: Ja.
Richard: My sme ho vybrali!
Jessica: Okey, my sme vybrali meno, ktoré som ja navrhla.
Richard: Nie, ty si mala asi desať mien a ja som z nich vybral to, ktoré sa páčilo aj mne.

Vidím, že v tom máte jasno. (úsmev) Rovnako ste sa dohadovali o tom, či bude Richard pri pôrode?

Jessica: Nedohadovali, to sme brali ako fakt. A musím povedať, že Richard bol skvelý.

Ako vám narodenie Elly zmenilo život?

Jessica: Mne ho otočilo o 360 stupňov. Kompletne. Musela som nechať prácu. Obaja sme to urobiť nemohli, Richard bol stále na cestách a niekto musel byť doma s dieťaťom.

Ako ste to znášali?

Jessica: Ako obetu. Veľa žien sa musí pre svoje deti obetovať.

Vzťah, ktorý človek berie vážne, je vždy tak trochu obetou niečoho. Každý sa musí prispôsobovať a meniť pre toho druhého. Ako vás zmenil váš vzťah?

Jessica: Zmenila som sa, lebo celý môj život sa zmenil, nie preto, lebo by som robila niekomu láskavosť. Prišla som na Slovensko do odlišnej kultúry, všetko sa krúti okolo mojej rodiny.
Richard: Či som sa zmenil ja? Myslím, že sa stačí na mňa pozrieť. (úsmev) Keď sme sa spoznali, boli sme mladí, obaja sme boli dobrí v tom, čomu sme sa venovali, obaja sme boli vždy stredobodom pozornosti. Teraz som zrazu otec a manžel a musel som sa naučiť v tom fungovať. To človeka zmení.
Jessica:Naučili sme sa jeden na druhom milovať aj veci, ktoré nám normálne prekážali. A ak nie milovať, tak ich aspoň tolerovať.

Zdá sa, že ste boli šťastní aj bez oficiálneho „áno“, no predsa ste po narodení Elly usporiadali na Slovensku svadbu. Prečo?

Jessica: Pretože ma Richard požiadal o ruku. (úsmev) A okrem toho, bola som vychovávaná v katolíckom duchu, veľmi tradičnom duchu, a tak svadba bola súčasťou toho, o čom som vždy snívala.
Richard: Ja som v tom mal jasno. Jessicu som miloval, a keď sa nám narodila Ella, bral som to ako fakt, že chcem byť spojený s oboma mojimi ženami aj na papieri. Manželstvo je o partnerstve a to je dôležité.

Nestalo sa vám to, pred čím varujú všetci zarytí odporcovia manželstiev, že ženy očakávajú od muža po manželstve zmeny, ale on sa nezmení... a muži očakávajú, že bude žena v manželstve rovnaká, ale ona sa zmení?

Jessica: Myslím, že toto môžu hovoriť iba ľudia, ktorí nie sú v manželstve šťastní. My sme si už pred oficiálnym „áno“ vyskúšali spoločný život a vedeli sme, čo nás čaká. Jediná chyba je, ak človek od manželstva očakáva, že mu zaručí lásku až po hrob. To nie je pravda.

Ako sa vám po tom všetkom, o čom sme teraz hovorili: láska, dieťa, spoločný život... ako je možné, že ste sa dostali ku chvíli, keď ste riešili rozvod?

Jessica: Hmmm. Bola to súhra viacerých vecí. Jednak to, že obaja pochádzame z rozdielnych miest, obaja sme boli mladí, mali sme svoje sny... nerada by som zachádzala do detailov... v každom prípade, v konečnom dôsledku to bol veľký tlak a my sme sa dostali tam, kam sme sa dostali. Všetko sme prehodnocovali. Našťastie naša láska bola príliš silná na to, aby sme sa rozviedli.

Richard, vy ste približne v spomínanom období dali rozhovor, v ktorom ste povedali, že konečne viete, čo ženy potrebujú. Čo to je?

Jessica: To že povedal? Tak to ma zaujíma! (smiech)
Richard: Fúha, to ste ma dostali. No, nie je to o konkrétnych veciach, ale o živote ako takom. Jessica ma naučila rozumieť tomu, ako vníma lásku ona, žena. Pochopil som to však až neskôr, keď som premýšľal o tom, čo je dôležité. A dospel som k poznaniu, že najdôležitejšia je pre mňa moja rodina. Nechcel som, aby Ella vyrastala v nekompletnej rodine. Viem, aké to je vyrastať bez otca, aj keď moja mama nám dala všetko. Nechcel som dovoliť, aby sa to stalo aj nám.
Jessica: A udalosti, ktoré sa potom stali... Richardovo zranenie, smrť jeho mamy, nás utvrdili v tom, že patríme k sebe.

Veríte po tom všetkom v lásku až za hrob?

Richard: Áno, po tom všetkom si vravím, že keď sme prekonali toto, tak zvládneme čokoľvek.
Jessica: Verím v silu lásky, ale neviem, či verím ešte rozprávkam o tom, že láska prekoná všetko. Chcela by som veriť, ale... neviem.

Čaká vás ešte nejedna skúška. Dôležitý moment nastane, keď sa Richard rozhodne opustiť hokejovú kariéru. Máte predstavu, čo bude potom?

Jessica: To zatiaľ neviem. Uvidíme. Dúfajme, že nech sa stane čokoľvek, bude to dobré.

Kde budete žiť? Richard kedysi vyhlásil, že si nevie predstaviť život nikde inde iba na Slovensku. Zmenilo sa odvtedy niečo?

Richard:Áno, myslím, že môžeme žiť kdekoľvek. Či už na Slovensku, v USA alebo v Kanade. Je pravda, že tu na Slovensku mám veľa dobrých priateľov, Jessica má zasa veľa priateľov v Kanade. Bude to o hľadaní kompromisov. Prinajhoršom budeme lietať medzi kontinentmi, aby sme boli na posedení s kamarátmi.

Posledné dve otázky pre vás oboch. Je ťažké žiť s hokejistom, Jessica? A Richard, je ťažké žiť s herečkou?

Jessica: Áno, je to ťažké. Osobitne so slovenským hokejistom. (smiech)
Richard:Odkedy sme spolu, tak Jessica veľa nepracuje, venuje sa skôr rodine, takže to ani neviem posúdiť. Hoci je pravda, že ona je osobnosťou herečka. Rada dramatizuje. Ale ja ju milujem takú, aká je.

Tlačiť Diskusia