Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Upratovať, či nie?

12.09.2008 Casprezeny.sk

Prídeme z práce domov a začíname ďalšiu šichtu. Vyložiť nákup, naložiť do práčky, uvariť večeru, zavesiť, servírovať. Potom umyť riad a sporák, ešte aj podlaha je plná omrviniek. No koho by z toho neporazilo?

Upratovať, či nie?

Slovenská žena odrobí v domácnosti aspoň pätnásť hodín týždenne. Okrem osem- aj viachodinovej šichty v zamestnaní musí každá z nás absolvovať ešte niekoľkohodinovú zmenu v domácnosti. To je fakt, ktorý je notoricky známy, lezie nám na nervy, ale veľa s ním nenarobíme. Ako to zvládate? Máte poriadok „na háku“, alebo sa stresujete pre každú omrvinku na koberci a šmuhu na okne? Musíme mať naozaj za každých okolností upratané? Z vašich listov a mailov vyberáme tipy, rady a skúsenosti, ktoré môžu byť inšpirujúce aj pre ostatné rodiny. Mnohé z vás si, našťastie, z neporiadku veľkú hlavu nerobia.

Viera z Detvy: Poriadok platí aj pre chlapov

Nie je najdôležitejšie robiť poriadok. Dôležité je udržiavať ho a mať v tom nejakú logiku. Nerozsýpať si múku po koberci, aby sme ju museli potom vysávať. A nenechať si vnútiť, že poriadok je iba vizitka ženy! Udržiavať by ho mal každý.

Janka z Prievidze: Neodkladajme to „na potom“

Celý život bojujem so všadeprítomným popolčekom z baní, kopami časopisov, horami kníh a trpím, keď sa rozhodujem niektorú vyhodiť. Preto nemám morálne právo radiť, ale chaos v domácnosti sa dá zvládnuť tak, že nič netreba odkladať „na potom“. Šaty po vyzlečení ihneď zavesiť, kľúče dať na háčik na to určený, gombičku prišiť čo najskôr, kde po týždni nájdete takú istú?

Dominika z Martina: Čo nevidíš, neupratuj!

Ja nahádžem bielizeň do skríň, hračky do skrine, riad poumývam, a ak stíham, zametiem podlahy. Mojím krédom je: Čo nevidíš, neupratuj. A to nevidené väčšinou manžel uprace.

Júlia zo Žiaru nad Hronom: „Bordel“ ide do vreca

Som hotová bordelárka, všetky veci musím mať na stolíku pri posteli, mastičky, lieky, časopisy... Bojovať s tým? A načo? Môj priateľ to vždy vyrieši po svojom, vezme vrece a nahádže mi doň všetok bordel. On je spokojný a ja tiež, lebo si to už nebudem musieť upratať.

Mária z Trenčína: Radšej neporiadok ako stres

Čo je neporiadok, som ani nevedela, pokým sa nám nenarodili deti. Neustále vysávanie, upratovanie hračiek a umývanie podlahy ma prestalo po čase baviť. Bola som nervózna a nič som nestíhala. Jeden deň som si povedala dosť. Radšej budem mať v dome neporiadok, ako sa neustále stresovať. Hračky sme nahrnuli na jedno miesto a vysávala som, len keď už bol neporiadok riadne vidieť. Radšej som sa venovala deťom a dodnes to neľutujem. Po čase som si vypracovala týždenný plán. Každý deň som si určila práce, ktoré musím urobiť. Jeden deň bol rezerva a spravila som tie roboty, ktoré som náhodou nestihla. Práce som si rozdelila medzi dôležité, ktoré treba urobiť hneď, a menej dôležité, ktoré môžem odložiť na neskôr. Odvtedy nie som nervózna, aspoň nie pre upratovanie.

Katka zo Žiliny: Beriem to ako relax

Mne sa pri upratovaní osvedčilo upratovať postupne miestnosť po miestnosti a vopred si naplánovať, čomu sa budem venovať, napríklad umývaniu okien, prezliekaniu postelí atď. Popritom počúvam hudbu, aby ten čas bol nielen užitočne, ale aj príjemne strávený, a snažím sa to vnímať ako relax. Rada triedim staré, už nepotrebné veci, pretože sa už vopred teším na novovzniknutý priestor a jeho využitie.

Zdenka z Partizánskeho: Práca počká

Ja si z neporiadku veľkú hlavu nerobím. Keď som bola mladšia a chytil ma amok, tak som drhla, leštila, umývala aj v kuse týždeň. Teraz, keď už nie je vidieť cez okno, môj manžel sa naštve, chytí handru, vodu, a čo treba, poumýva, aj tie okná. Prv som bola otrokom bytu, ale to už je za mnou. Nemám problém nechať večer riad v dreze, nepozametanú kuchyňu. Práca počká. Napriek tomu všetci k nám chodia radi.

Marta zo Senice: Nedokážem sa zbaviť časopisov

Mám 60 rokov a počas svojho života som veľa času strávila v nemocniciach, kde som si dlhé chvíle krátila čítaním časopisov. Postupne som sa tak stala od nich závislou. Neodolám a časopisy, najmä všetky ženské, kupujem stále. Po prečítaní je mi ľúto sa s nimi rozlúčiť, preto ich mám v celom dome. Keď už je situácia neúnosná a časopisy začnú prekážať, najmä manželovi, som nútená to riešiť. A tak som vyprázdnila veľkú skriňu v pivnici a šups s nimi do nej. Sem-tam potom skriňu otvorím a so záľubou sa vraciam k aj tým dávnejšie odloženým výtlačkom.

Eva z Kamenného Mosta: Strach syna ma prebudil

Ako mladá manželka som chcela mať v byte ten najväčší poriadok a čistotu. Išlo to. Časom sa mi narodili tri deti a ja som chcela mať v dome stále poriadok. Nešlo to už tak ľahko. Znervóznela som a veru aj často som kričala na deti. Až raz, keď som išla do detskej izby, môj syn, hneď ako ma zbadal, sa schoval za skriňu. Ešte som však stihla zbadať v jeho očiach strach. Vtedy som sa rozhodla: Nikdy viac, nemá to význam. Špinu v byte síce nemám, ale ani poriadok na sto percent mať nemusím.

Andrea z Banskej Bystrice: Čo vezmem, vrátim naspäť

Ideálny spôsob, ako si vždy udržať poriadok, neexistuje, každá z nás na to má ten svoj. Mne veľmi pomáha keď vidím, ako má niekto všetko krásne poukladané na svojom mieste, vtedy ma to chytí a začnem upratovať ostošesť, ale po chvíli ma to úplne prejde. Naozaj zaručený spôsob, ako si udržať poriadok, je, že všetko, čo zoberiem, vrátim na to isté miesto. Ak si teraz vravíte, že toľko času nemáte, tak to nie je pravda, veď tričko, ktoré sa mi nehodí k nohaviciam odložím spolu s tým, ktoré si vyberám.

Tlačiť Diskusia