Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Stano Král: Nespal som trištvrte roka

26.09.2009 Zlatica Beňová

Populárny herec Stano Král (48) prežil obdobie, keď takmer vôbec nespal, prestal jesť, chodiť, komunikovať. Stal sa závislým od liekov.

Divadelný a muzikálový herec Stano Král. 4 obrázky vo fotogalérii Zdroj: Nový Čas Zdravie, Ivan Kelement Divadelný a muzikálový herec Stano Král.

Podľa jeho slov padol až na psychické dno. Museli ho hospitalizovať a liečiť vážne poruchy spánku.

Mali ste problémy so spánkom? O čo vlastne išlo?

Mal som poruchy spánku, tie sa ešte spojili s fóbiami, ktoré sa vyčerpanosťou ešte viac zväčšili. Úplne som prepadol depresiám. Mal som skombinované viaceré diagnózy, ktoré sa skončili úplnou katastrofou, kolapsom celého môjho organizmu.

Problémy so spánkom sa nezačínajú naraz. Ako sa to u vás prejavovalo?

So spánkom som mal v podstate vždy problém. Chodieval som spať veľmi neskoro, a keď som bol ešte aj prepracovaný, tak o to väčší problém som mal so spaním. Zaspával som okolo jednej až druhej, niekedy dokonca aj o tretej či štvrtej.

Ako ste dokázali fungovať na druhý deň?

Keď som mal druhý deň veľa práce a začínal som napríklad už od ôsmej a potreboval som sa vyspať, začal som to riešiť tabletkami na spanie, od ktorých som sa stal závislým v tom zmysle, že sa mi fantasticky po nich spalo. Rýchlo som zaspal, mal som dobrý spánok, cítil som sa jednoducho výborne.

Stali ste sa závislými od tabletiek?

Boli pre mňa akousi drogou. Tabletky som totiž začal brať už preventívne. Dal som si ich už aj vtedy, keď som vedel, že zaspím a pokojne budem spať 9 - 10 hodín. Napriek tomu som si tie tabletky dal.

Ako to pokračovalo?

Keďže som nevedel bez liekov spať, tu sa začala celá špirála problémov, pretože som začal postupne zvyšovať dávky. Časom by sa však mali vysadiť a ja som užíval lieky, ktoré som vôbec nekonzultoval s lekárom.

To asi nebolo veľmi dobre.

To vôbec nebolo šťastné riešenie. Navyše som liekmi na spanie riešil aj ďalšie problémy, ktoré prišli - psychické, stresové, osobné, pracovné a aj fóbie, ktoré sa stále zväčšovali. Takže lieky na spanie som jedol aj cez deň, pretože, čo je zvláštne, na mňa cez deň pôsobili ako upokojujúci prostriedok. Keď som bol taký vystresovaný, až som nemohol ani jesť, zobral som si tabletku na spanie a perfektne som sa upokojil, najedol som sa a pracoval som naplno ďalej.

Takže ste po tabletke na spanie akoby nabrali druhý dych?

Ja som vlastne používal lieky na spanie namiesto takých, o ktorých som ani nevedel, že existujú, napríklad lieky proti podráždenosti. Všetko som riešil liekmi na spanie. Došiel som do takej fázy, že som vôbec nemohol spať a tak som dávky zvyšoval. Skončilo sa to tak, že som bral už rôzne kombinácie hypnotík, hypnogénov. Boli to smrteľné dávky a spal som len dve-tri hodiny. Už som vedel, že to s lekárom nemôžem konzultovať, lebo by ma zabil. (smiech)

To ste boli v šialenom smrteľnom kolotoči!

Tak som sa dostal do hrozného štádia. Bol som ako Heath Ledger (zomrel na predávkovanie liekmi na spanie - pozn. red.), našťastie som nedopadol ako on. Keď som už bol v poriadku a prečítal som si, čo sa mu stalo, úplne som sa roztriasol a prišlo mi zle. Presne toto štádium som ja mal. Hádzal som bez rozmýšľania do seba rôzne tabletky, v rôznych kombináciách a spal som vždy veľmi málo.

Takže to vôbec nesplnilo ten efekt, ktorý ste od liekov očakávali?

Nie, navyše som sa dostal do štádia fóbií tak, že som vôbec nemohol jesť v reštaurácii, spať v hoteli. Potom sa to stupňovalo do tej miery, že som nemohol jesť ani doma zo svojich tanierov, so svojimi príbormi, takže som úplne prestal jesť. Bol som hladný, ale nemohol som jesť. To všetko sa kombinovalo s robotou, mal som veľmi veľa práce a všetko som chcel dokončiť, lebo som mal pocit, že keď nejakú prácu ihneď nedokončím, pretože som vyčerpaný, úplne hotový, že ma aj profesionálne odpíšu ako nespoľahlivého. Skončilo sa to tak, že som skolaboval, nemohol som spať, jesť, strácal som na hmotnosti, prestal som komunikovať, dostal som sa do depresií. Nahováral som si ochorenia, ktoré som nemal. Mal som pocit, že mám nádor na mozgu, rakovinu.

To bolo strašné. Čo vám pomohlo?

Všetko som začal riešiť so psychológmi, psychiatrami, s neurológmi. Išiel som do jednej súkromnej kliniky do Čiech, kde som sa liečil. Potom som sa liečil aj v Nemecku. Museli ma dostať zo závislosti od liekov, komplexne prečistiť organizmus. U mňa v podstate nastala neurologická porucha mozgu, zmenila sa moja polarita - elektrický náboj v mozgu. Dodnes neviem, čím to bolo, či životným štýlom, alebo kombináciou liekov.

Zmena polarity? Čo to je, ako sa to prejavovalo?

Prejavuje sa to odumieraním buniek, plusové a mínusové by mali byť v normálnom štádiu vzájomne vyrovnané. Keď sa prejaví nerovnováha, tak tie bunky odumierajú. Mne odumierali bunky, ktoré mi odumierať nemali, a tak mi prestali fungovať isté veci, napríklad spánok, jedlo a tak ďalej.

Takže problém so spánkom bol vlastne druhotnou príčinou?

Ťažkosti so spánkom neboli spôsobené nejakými zdravotnými problémami. V podstate som nespal ideálne a začal som to riešiť liekmi a potom som mal v tom záľubu, jedával som kvantá liekov. Napríklad tie proti bolesti som užíval aj vtedy, keď ma hlava nebolela. Už preventívne, veď čo ak ma začne bolieť? Potom prišli stresové problémy, vyčerpanosť…

Ako dlho ste sa trápili s nespavosťou?

Trištvrte roka.

Keď sa však človek poriadne nevyspí, už na druhý deň je dosť unavený. Ako ste to zvládali tak dlho?

Pamätám sa, že som pozeral v noci na hodinky a sledoval som čas: 1:01, 1:02, 1:03, 1:04... Stále som čakal - sekundu za sekundou, ako sa to číselko prehodí. Tajne som dúfal, že aspoň na desať sekúnd zaspím. Čísla sa však stále prehadzovali a ja som to stále vnímal. Tak som si znova pridal nejaké lieky a potom som zaspal tak na dve hodiny. Potom som vstal a pracoval som až do večera. Zaujímavé je, že robotu som odvádzal dôkladne, vôbec som neodpadával, ani sa mi nechcelo spať a ani som nepociťoval únavu. Neskôr mi hovorili, že môj organizmus išiel na 400 percent. A potom večer, keď som prišiel domov, nasledovalo uvoľnenie a hneď som sa naládoval tabletkami. Len aby som sa upokojil. Takto sa nedalo donekonečna existovať.

Ako ste sa dostali z toho bludného kruhu?

Veľmi mi pomohla sestra, ktorá celú túto situáciu začala mapovať, sledovať a kontrolovať a priviedla ma k riešeniu. Bol som v štádiu, keď by som to sám nevládal riešiť.

Ako prebiehala vaša terapia?

Musel som mať pokoj, bolo treba zbaviť môj organizmus nečistôt, škodlivín, detoxikovať ho. Veľmi dlhé obdobie som musel byť bez akýchkoľvek liekov. Mával so veľmi ťažké záchvaty úzkosti, strachu, nevedel som si to vysvetliť, bol to hrozný stav. Riešilo sa to minimálnymi dávkami na upokojenie. Bolo to najťažšie obdobie, stále som mal veľký pocit neistoty, úzkosti, strachu. Môj organizmus bol ako na vode, mal som pocit, akoby som plával. Často som rozmýšľal, že by bolo pre mňa oveľa lepšie zomrieť. Uvedomoval som si, že v tomto stave sa nedá existovať. Stále som mal takú utkvelú predstavu, že čo ak budem musieť takto existovať ďalších desať–dvadsať rokov? A pritom nič sa mi nedialo, nemal som stres, nič som nerobil, mal som len oddychovať.

Ako prebiehala detoxikačná kúra?

Nebolo to nič mimoriadne, niekoľko dní som bol na infúziách, pil čaje, mal som nariadenú diétnu stravu, ale nijaké lieky.

Teraz už dokážete spať?

To je na tom fantastické, že ma lekári dali výborne do poriadku. Zmizli mi depresie, úzkosti a fóbie sa mi zmenšili, viac ako o polovicu. Niektoré mi zostali. Napríklad, že do hotela si nosím vlastné paplóny, alebo ak si čistím zuby a kefkou náhodou zavadím o vodovodnú batériu, tak kefku okamžite vyhadzujem. Ale veľa z mojich fóbií sa upravilo, v reštaurácii fungujem normálne, sadnem si hocikde, môžem ísť do bazéna. Mal som strašné fóbie, už to hraničilo s obsedantnou kompulzívnou poruchou.

Zmenilo sa teraz niečo vo vašom živote?

Môžem povedať, že som sa stretol nie so smrťou, ale s nejakým psychickým dnom. Úplne sa mi prehodil rebríček hodnôt, spôsob života, okruh ľudí, koníčky, pracovné veci, teraz mám iné ciele. Všetko to prišlo samo od seba. Zaoberám sa len zásadnými vecami a riešim ich dosť radikálnym spôsobom. Buď to pôjde takto, alebo sa toho vzdám. Neriešim to konfliktmi, radšej sa nedohodnem na spolupráci.

Viac zaujímavých článkov nájdete v prílohe Nový Čas Zdravie, každý piatok v denníku Nový Čas!

Tlačiť Diskusia (1)
Focus Media