Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Marek Mittaš: Sobota ráno

08.02.2010 Casprezeny.sk

Chvíľu bola šťastná. Dovtedy, kým zistila, že Oliverova zodpovednosť sa končí pri čistých ponožkách, teplých večerách a pravidelnom sexe.

Sobotné rána jej pripadali dlhé a nudné. Už aby sa to celé skončilo. Sobotné rána jej pripadali dlhé a nudné. Už aby sa to celé skončilo.

Oliver nehybne slintal do vankúša. Deň sa začal pred troma hodinami, no spálňu zahaľovala jemná tma. Vydychoval v hlbokom a pravidelnom rytme. Úplne inak, ako keď zo seba narýchlo vyjachtal „milujem ťa“ roztraseným hlasom tesne pred orgazmom. Laura sa vyvrcholenie ani nesnažila predstierať. Prestala s tým v prvý rok spoločného živorenia. Bolo jej na oštaru tváriť sa rozkošnícky a pritom hľadieť na zaprášený stropný luster po rodičoch. Oliverovi to bolo jedno. Nadýchol sa a potom sfučal do postele ako balón. Jediné, čo ho vždy zaujímalo, bola plná chladnička a či sa niečo stalo, keď mu večer nedala. „Stalo, mám krámy!“ Vrieskala od zúfalstva minulý mesiac. „Aha,“ sucho skonštatoval a kým sa vrátila z kúpeľne, chrápal na celý dom.

Na začiatku sa radila s psychológom, pred rokom vyhľadala sexuológa a minulý mesiac zamierila k právnikovi. Definitívne. Rozvodové papiere mala doma. Založené v písacom stole.

Sobotné rána jej pripadali dlhé a nudné. Už aby sa to celé skončilo, pomyslela si. V izbe cítila pot. Oliver pokojne priadol. S nohou prehodenou nad paplón si vetral kríže. V tmavom záhybe bledomodrých obliečok mu medzi nohami zazrela penis. Ani zďaleka nepripomínal majestátnosť vedúceho služieb zákazníkom u najväčšieho komunikačného operátora. Mala pocit, že ich sex iba nadobudol sekundovú tarifikáciu.

Modrina na krku ešte bolela, keď si po nej prešla prstami. Kedysi Oliver do posteľnej tancovačky, ako familiárne volal katastrofálnu paródiu na sex, primiešal nehu. Vekom upadal. Magda jej to hovorila už dávno. „Nechaj toho blbca, Laura.“ Bola by to urobila bez váhania.

Jedinou prekážkou bola Ema. Ešte spala. Nechcela jej kaziť detstvo otázkami rozvodu. Nechcela ich počúvať. Nechcela odpovedať šestnásťročnému dievčaťu s ideálmi o láske, nehe, šťastnom manželstve.

Cez Oliverov chrbát žmúrila do prítmia izby. Pod kríže si zohla ťažký páperový vankúš. Polosed jej vyhovoval najlepšie. Opierala sa o kovovú konštrukciu posteľného oblúka tvoriaceho chladné čelo pohovky. Nebolo to raz, čo k nemu mala priviazané ruky. Kedysi sa jej to páčilo. Šatky, putá, obväzy, všetko, na čo mal chuť. V hrudi sa jej usalašila nostalgia za láskou vpitou do obliečok, tisíc ráz vypratých bez najmenšej škvrnky. Z nočného stolíka vzala mobil. Celú noc zostával zapnutý v tichom režime. „Žiadne správy ani zmeškané hovory.“

„Čo som čakala?“ spýtala sa podvedome. Falošný úsmev jej kútiky úst vyhrnul dohora. Položila telefón na pôvodné miesto. Displej stmavol. Magda. Sobota. Chata. Ema. Preč z mesta. Nič. Ešte raz vzala mobil do studených dlaní a skontrolovala správy. V ústach cítila horkastú príchuť baktérií. Cez noc si na jazyku pripravili bohatú recepciu. Zohla kolená a spustila hlavu. Pokrčené vlasy jej zakrývali tvár. Ani presne nevedela, kedy začala nenávidieť mužov. V puberte ich ešte mala rada. Mnohých. Filipa, Ivana, Dušana. Na niektorých si už ani nespomenula. Vcelku rada súložila. Veď sa to patrilo. Od pätnástich to robili všetky. Prvý rok statočne klamala o neprítomnosti panenskej blany, ale v šestnástich znechutene rezignovala. Koniec koncov bolo pohodlnejšie roztiahnuť nohy, ako neustále vymýšľať pikantné historky z intímnej oblasti. Nenamietala. Išla na diskotéke, školskej chate, keď nebol nikto doma. Čakala na princa, na bieleho koňa, potom aspoň na orgazmus. Oliver mal biele auto, starú toyotu. Otcovu. Keď ju na zadnom sedadle pretiahol, rozhodla sa, že by rada spávala v spoločnej posteli. V dvadsiatich siedmich na ňu už niektorí začali pokukovať ako na starú dievku, ohrdnutú radodajku. Dvere v podnájme sa otvárali častejšie ako na bratislavskej električke. Patálie s inzerátmi nakoniec vyriešil tehotenský test. Oliver to nemyslel tak vážne. Zavolala mu. Pri výbere medzi alimentmi a svadbou si zvolil zodpovednejšiu cestu. Rodičia boli radi. Na spoločné začiatky im dali byt a svätý pokoj.

„Aspoň sa zdal zodpovedný.“ Spomínala. Hľadela na Oliverovo strnisko a vracala sa do času, keď stála pred oltárom. Tiekli jej slzy. Od šťastia to nebolo. Viac od otlakov a hanby, že sa jej na svadobných samodržkách pustil rýchlik. Mama jej za chrbtom vzlykala do vreckovky a otec neprišiel. Opil sa s robotníkmi stavajúcimi slávobránu pre novomanželov. Hostinu veľ koryso sponzoroval Oliver, výmenou za transparent mobilného operátora: „S nami to dokážete.“ Svadobné fotky nakoniec pripomínali nevydarenú reklamnú kampaň. Erárne boli balóniky, ruže aj menovky. Kyticu bielych ružičiek chytila Laurina krstná, dávno po päťdesiatke. Celý čas prerumádzgala, že jej hlavičky kvetov pripomínali pohreb manžela pred týždňom. Viac si nepamätá. Jediný polotriezvy zostal farár. Z oslavy sa vytackal údajne okolo desiatej a približne tam sa končia aj spomienky všetkých prítomných. Chvíľu bola šťastná. Dovtedy, kým zistila, že Oliverova zodpovednosť sa končí pri čistých ponožkách, teplých večerách a pravidelnom sexe.

Magda bola iná. Mužov ignorovala s výstižným: „Naivné svine, čo sa nominujú na pánov tvorstva, a pritom myslia malým kúskom svalu, ktorý ovládame my!“

Prvýkrát ju pobozkala na firemnej chate. Víno zo šéfovej vinice im poriadne pomútilo hlavu. Na pleci dámy ako vystrihnutej z erotických snov pubertiakov si vyliala srdce. Pohladila ju po vlasoch. Rukou svižne kĺzala po napnutom krku. Žiadne nemotorné mužské laby. O dvadsať minút zistila, že jediný, kto využil izbu určenú na radovánky, boli ony dve. Nesala jej krv, bozkávala jej nahé telo na prahu štyridsiatky, hladné po orgazme.

Spomínala na lesbické zblíženie a začula Olivera vystierať nohy. Primitívne krúžil chodidlami pod paplónom. Pozrela na mobil a horúčkovito tisla tlačidlá: „Ahoj Magdus, nemas chut vyjsť si dnes niekam von? Vyzera byt pekne.“ Ani nevyčerpala 160 povolených znakov. Odoslala. Obula si huňaté plyšové papuče s veľkou hlavou macka Pusíka a prešla do vedľajšej izby.

Ema tuho spala. Oranžová kontrolka na monitore naznačovala, že na internete presurfovala minimálne polovicu noci. Vďaka mäkkým podrážkam sa pohybovala úplne nečujne. Chvíľu si premeriavala Emine jemné črty. Detstvo na tvári urputne bojovalo so ženstvom, až sa jej na brade vyhodilo drobné akné. Pohľadom prešla k stolu s počítačom. Maskara, papier s narýchlo načarbaným nickom a telefónnym číslom. Tanier plný omrviniek, nedojedené sušienky a zvyšky džúsu v pohári. Jasný osud tínedžeriek prežívajúcich za internetom dospievanie aj prvú lásku. Ako-tak ju upokojovalo, že zatiaľ nikde nenašla blister s antikoncepciou ani návod. Nič, čo by dokladovalo pohlavný život jej dievčatka.

Pohľad jej padol na roh police. Nebola plná ako ostatné. Knihy sa voľne skláňali do voľného priestranstva na pravej strane. Pod katalógom Jar/ leto s Avonom zazrela ošúchaný roh útlej knižky. Nadvihla previs knižiek a objavila starú, obchytanú väzbu. Bola jej známa. Neraz jej maľovaný obal stískala v rukách pod perinou a tiekli jej slzy. Rozprávka o Popoluške. Pred časom si ani nevšimla, že zmizla z obývačky. Prežila na nej celé detstvo. Zas a znova pred spaním nasávala do seba príbeh. Stránku za stránkou. Snívala, že s malými prsami, zúriacim akné a veľkými nohami sa jej to raz podarí. Ešte v nej našla mierne rozpitú kresbu sĺz, keď sa s rozprávkou rozlúčila tehotenským testom.

Ema sa zahniezdila v perinách. Vlasy mala po vankúši roztrúsené ako nejasné spomienky. Laura na ňu úchytkom pozrela. Ešte spí. Knihu zovrela v náručí a sklonila hlavu. V rukách stále stískala mobil prepnutý na tichý režim. Nezasvietil. Magda mala dnes iné záujmy. Vzala knižku a zamierila naspäť ku spálni.

Od okna vanul svieži jarný vzduch. Oliver sa z neho vykláňal a hľadel na ulicu.
„Čo to máš?“ Spýtal sa, keď zbadal Laurinu tvár a knihu zovretú v náručí.
„Nič,“ zaklamala sklesnuto a sadla si na rozostlanú posteľ.
„Poď sem!“ Poklepkal Oliver vedľa seba. Na tvári mu ihral predkoitálny úsmev.
„Už je dobre?“
Ani si neumyl zuby. Laura odtiahla tvár.
„Všetko v poriadku,“ povedala celkom bez zábran s pohľadom upretým na vedľajší panelák. Menzes skončil. Oliver mohol sobotu začať s úsmevom a orgazmom sa presviedčať, že bojuje proti infarktu. Knihu s mobilom zošuchla na nočný stolík. Cez vláčnu látku nočnej košele pocítila dotyk ovisnutého brucha.
„Ty debil.“ Počastovala Olivera po návrate z toalety.
Ukazovákom mierila k červenej podliatine na krku.
Nedal jej žiadnu odpoveď. Na chvíľu zo zvyku zamieril pohľadom k červenému fľaku. Naťahoval si čisté slipy voňajúce sviežou avivážou. Rezignovane siahla do komody po čistú spodnú bielizeň a okom fľochla na mobil. Písala Magda. „Dnes nemam cas.“

Vymazať.

Potrebovala vymazať viac ako jednu vetu. Zacvakla podprsenku na posledný háčik a premýšľala, v čom pôjde na nákup. Šatka jej pristane. Má muža, krásne dieťa, prácu, milenku a život, ktorý by jej mohli závidieť. „Tvári sa tak.“ Pomyslela si zúfalo cestou do kuchyne. Postavila na kávu a všimla si kopu špinavej bielizne v predsieni. Z hrdla sa jej vydral povzdych. Voda vrie, Oliver sa holí, Laura naďalej nenávidí.

Tlačiť Diskusia