Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Kto by sa mal dať zaočkovať proti chrípke?

15.10.2010 Eva Peterová

Očkovanie sa odporúča takmer každému, ale predovšetkým osobám s vysokým rizikom nákazy a pridruženia bakteriálnych infekcií.

Očkovacie látky proti chrípke patria k dobre tolerovaným a bezpečným. Očkovacie látky proti chrípke patria k dobre tolerovaným a bezpečným.

Do tejto skupiny patria:

• strašie osoby – 65-ročné a staršie
• deti mladšie ako 5 rokov a najmä mladšie ako 2-ročné
• tehotné ženy, predtým by sa však mali poradiť so svojím lekárom
• onkologickí pacienti, cukrovkári, ľudia s neurologickými ochoreniami a poruchou krvotvorby
• ľudia s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, metabolickými, imunitnými poruchami a srdcovo-cievnymi problémami
• zdravotnícki pracovníci, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu s pacientmi
• osoby žijúce v kolektívnych zariadeniach – napr. študenti v internátoch

Očkovanie proti chrípke nie je vhodné pre...

- osoby, ktoré majú zvýšenú teplotu, alebo trpia akútnou infekciou
- ženy v prvom trimestri tehotenstva
- deti mladšie ako 6 mesiacov
- ľudí alergických na slepačie vajcia


Prečo sa treba dať zaočkovať každý rok

Jedným z dôvodov je fakt, že hladina protilátok postupne klesá a vakcína podaná pred rokom by nás už počas novej, začínajúcej sa chrípkovej sezóny neochránila. Ide však aj o to, že chrípkový vírus neustále podlieha genetickým zmenám. Očkovacia látka sa preto musí každý rok doplniť o najaktuálnejšie kmene vírusu chrípky. Imunita po predchádzajúcom chrípkovom období alebo po očkovaní v minulej sezóne by už na nový kmeň chrípky nestačila.


Ako funguje vakcína

Po očkovaní začne náš imunitný systém s tvorbou protilátok proti vírusovým bielkovinám kmeňov obsiahnutých vo vakcíne. Na vytvorenie protilátok treba 10 – 14 dní. Potom sa už stávame dostačne odolnými proti skutočným chrípkovým vírusom, s ktorými prídeme do kontaktu. Ak sa nimi predsa len nakazíme, vytvorené protilátky sa naviažu na častice vírusu a odstránia ho skôr, ako stihne poškodiť tkanivo. To znamená, že vôbec neochorieme, prípadne ochorenie bude mať len mierny priebeh.

Niektorí ľudia tvrdia, že sa nakazili hneď po očkovaní a vakcínu preto považujú za zdroj svojej choroby. Nie je to pravda. Ľudia, ktorí dostali chrípku alebo inú virózu pár dní po vakcinácii, pravdepodobne už v čase očkovania mali v tele pôvodcu ochorenia, alebo s ním prišli do kontaktu po očkovaní, od ktorého ešte neubehlo 10 dní, čo znamená, že ich imunitný systém si ešte nestihol vybudovať dostatok protilátok. Ochoreli by aj tak. Ochorieť môžu aj zaočkovaní ľudia, hlavne starší a pacienti s oslabenou imunitou. Očkovacia látka im však zaručí miernejší priebeh ochorenia a zníži riziko hospitalizácie či dokonca tragického konca ochorenia.

Účinok očkovania

Závisí od imunitného stavu danej osoby, od veku očkovanej osoby, od stupňa podobnosti vírusu obsiahnutého vo vakcíne a vírusu, ktorý práve vyčíňa vo svete, ako aj od (sub)typu vírusu a od dĺžky času medzi očkovaním a momentom, keď prídeme s chrípkovým vírusom do kontaktu. Preto je veľmi ťažké jednoznačne určiť percentuálnu úspešnosť očkovacej látky. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že dokáže ochrániť 80 % očkovaných ľudí.

Nežiaduce účinky očkovania

→ bolestivosť v mieste vpichu
→ začervenanie, opuch miesta vpichu
→ zvýšenie teploty, malátnosť alebo triaška
→ bolesti svalov, kĺbov


Kedy sa dať zaočkovať?

Na severnej pologuli je najvhodnejší čas práve teraz – od polovice septembra do konca novembra. Samozrejme, zaočkovať sa môžete dať aj neskôr, ale vyčkávať sa neoplatí. S narastajúcim počtom chrípkových ochorení na našom území totiž riskujete, že očkovacia látka nebude mať dosť času na to, aby zabezpečila dostatočnú imunitnú odpoveď.


MUDr. Etela Janeková, všeobecná lekárka InClinic

Aké vedľajšie účinky má očkovacia látka proti chrípke?

Očkovacie látky proti chrípke patria k dobre tolerovaným a bezpečným. Vakcína nespôsobuje chrípku. Obsahuje totiž neinfekčné usmrtené vírusy, ktoré len vystríhajú telo pred vírusovou hrozbou. Každý liek a každá očkovacia látka môže mať vedľajšie aj nežiaduce účinky. Percento výskytu nežiaducich účinkov je však pri očkovacej látke oveľa nižšie, ako je výskyt komplikácií pri chrípke. Najčastejšou reakciou súvisiacou s očkovaním je mierna bolestivosť v mieste vpichu. Nežiaduce účinky pri akejkoľvek vakcinácii môžu byť lokálneho alebo celkového charakteru a tie môžu byť alergické, hyperreaktívne a neurologické. Neurologické komplikácie patria medzi ojedinelé.

Prečo niektorí ľudia ochorejú krátko na to, ako sa dali zaočkovať?

Odpoveď je jednoduchá, kontaktovali sa s vírusom chrípky tesne pred očkovaním a následne potom v priebehu 2 – 3 dní ochoreli. Očkovacia látka nelieči chrípku v inkubačnej dobe. Imunitnému systému trvá asi 2 týždne, kým sa vytvorí dostatočná ochrana pred chrípkou.

Keď sa dáme zaočkovať, už neochorieme?

Možnosť infikovania sa vírusom nie je vylúčená, zvlášť u starších dospelých, ak sa infikovali krátko po zaočkovaní. Avšak u tých osôb, ktoré sa infikovali po očkovaní, je pravdepodobné, že ochorenie bude prebiehať miernejšie, bez komplikácií a je menej pravdepodobné, že by si vyžadovalo hospitalizáciu.

Od koľkých rokov možno dať deti zaočkovať proti chrípke?

Deti možno očkovať od 6 mesiacov veku.

Môže sa dať zaočkovať aj človek, ktorý má nádchu, alebo cíti, že na neho niečo lezie?

Toto obdobie nie je vhodné na aplikáciu očkovania.

Mali by sme po očkovaní urobiť nejaké zdravotné opatrenia?

V období očkovania sa neodporúča nadmerná fyzická aktivita.

Ktoré nepovinné očkovania by ste dospelým či deťom určite odporučili?

Proti chorobám, ktoré spôsobujú smrť alebo trvalé poškodenie organizmu, je vhodné očkovať deti aj dospelých. U dospelých by som z nepovinných odporučila očkovať proti hepatitíde B, kliešťovej encefalitíde, chrípke a všetky odporúčané očkovania pri cestách do zahraničia.

654718:gallery:true:true:true

Viac zaujímavých článkov nájdete v prílohe Nový Čas Zdravie, každý piatok v denníku Nový Čas!

Tlačiť Diskusia