Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Domáce násilie: Kedy to začína byť naozaj vážne?

10.03.2011 Eva Hrdinová

Muž má v očiach hrozivý výraz. Bije ženu. Surovo, cynicky, premyslene. Ona sa už úderom nebráni, len ticho plače.

Sme na Strednej zdravotníckej škole v Bratislave. Budúci maturanti fyzioterapeuti, maséri, zubné techničky, laborantky namiesto akéhosi dôležitého predmetu pre svoju budúcu profesiu pozerajú príbeh, ktorý vôbec nie je romantický.

Prečo muži bijú ženy?

Keď film skončil, závesy sa roztiahli a nastalo hlboké ticho. Nikomu sa nechce rozprávať. Pocity po filme sú rôzne. Odborníčky na domáce násilie z Aliancie žien terapeutky Katarína Farkašová a Daša Malíková berú do ruky kriedu a pýtajú sa práve na tie pocity. Ešte chvíľu je rozpačité ticho a potom sa spustí samé prečo, prečo, prečo. Mladí ľudia tesne pred prahom dospelosti cítia v sebe hnev na násilníka a zároveň aj na obeť. „Prečo to ten muž robí a prečo ona neodíde?“ pýta sa budúca dentálna hygienička. „Prečo sa nebráni? Prečo to niekomu nepovie? Prečo nezavolá políciu?“ Pýtajú sa mladí ľudia v školských laviciach. Cítia aj zmätok. Nechápu to. „Ako je možné, že chlap také čosi dokáže urobiť? Dokazuje si svoju silu?“ Pýta sa a zároveň sa pokúša o odpoveď jeden z chlapcov. Na tabuli pribúda otázok, na ktoré psychologičky budú odpovedať. Sú to logické otázky. No logické odpovede na ne vždy neexistujú.

820228:gallery:true:true:true

„Ak chcete pochopiť osobnosť a myslenie násilníka, mali by ste zabudnúť na to, ako vidíte vzťahy a svet vy. Jeho presvedčenia o svete, vzťahoch, o druhých ľuďoch sú úplne iné ako u normálnych ľudí. Podľa neho sú tu druhí ľudia na to, aby plnili jeho očakávania a príkazy. Sám seba vníma ako osobu, ktorá o nich môže rozhodovať a trestať ich. Iní sú preňho často len objekty, ktoré krúžia po jeho obežnej dráhe,“ vysvetľuje študentom terapeutka Daša Malíková.

Prečo to majú mladí vedieť?

Aj to je logická otázka. S násilníkom sa totiž môže stretnúť každý z nás. Násilníkov nájdeme v každej sociálnej skupine. Na vzdelaní tu nezáleží. „Môže to byť človek, o ktorom by ste to v živote nepovedali, literárny kritik, evanjelický farár, veľvyslanec aj člen SND,“ vyratúva zo svojich dlhoročných skúseností Katarína Farkašová, riaditeľka Aliancie žien. „Mám už dva roky priateľku a neviem si predstaviť, že by som také niečo robil. To sa nedá pochopiť,“ hovorí Ján, jeden zo študentov. Učí sa za maséra. Bude sa dotýkať ženského tela a nevie si predstaviť, že by ho mal tĺcť. S priateľkou sa doteraz ani len nepohádal, ani nechce. Ján kládol na začiatku besedy azda najviac otázok. Vedel o tom, že existuje domáce násilie, ale akosi tomu úplne neveril. Film so skutočnými príbehmi ho presvedčil, že také niečo je naozaj reálne, že sa to deje. „Myslím si, že teraz by som už vedel rozoznať, keby som takú ženu stretol. Stále však nerozumiem, prečo týrané ženy od násilníka jednoducho neodídu...“

797769:gallery:true:true:true

Prečo to tie ženy trpia?

To je najčastejšia otázka. Svieti bielou kriedou na tabuli zatiaľ nezodpovedaná. „Kvôli deťom!“ myslí si jedna žiačka. „Lebo veria, že sa to zmení,“ hovorí ďalšia. „Majú strach!“ tipuje tretia. „Lebo nemajú kam ísť,“ odpovedá chlapec objímajúci spolužiačku.

„Možno ho ešte stále ľúbi,“ pripustí nesmelo dievča v prvej lavici. Strach z násilníka je nesmierny. Mladí ľudia s údivom počúvajú, že niektorým ženám trvá desať, dvadsať aj tridsať rokov, kým sa odhodlajú a svojho tyrana opustia. Psychika obete je vystavená veľkému tlaku a na to, aby prežila, si prehádže celý systém chápania dobra a zla. Cíti sa ako zajatec vraha. Bojí sa a predsa k svojmu väzniteľovi akosi priľne. „Existuje až 32 druhov domáceho násilia,“ hovorí Daša Malíková a vyráža tým doslova dych diskutujúcim študentom. Na otázku peknej čiernovlásky vysvetľuje, prečo je psychické násilie horšie ako fyzické. „Lebo telo sa hojí rýchlejšie ako duša, tá vyžaduje niekoľkoročnú, no aj doživotnú liečbu.“

657575:gallery:true:true:true

Prečo to ten človek robí?

„Má stres a potrebuje sa niekde odreagovať,“ myslí si maturantka. „Ale koľko ľudí dnes žije v strese a nikoho pritom netýrajú?“ odpovedá jej suseda. „Potrebuje si dokázať, že je silnejší,“ skúša sa vciťovať do role násilníka ďalšia. „Tak prečo bije slabšieho? Aký má na to dôvod? A prečo to robí tajne?“ pýta sa zase ďalšia. „Možno žiarli,“ ozýva sa nový tip. „Ako spoznám, že je náš vzťah chorý? Dá sa vôbec dopredu rozpoznať?“ pýta sa atraktívna blondínka. Na tabuli pribudla ďalšia dôležitá otázka a za ňou dôležitá odpoveď, čo si treba všímať. „Môže to byť napríklad partnerova neustála kritika, citové vydieranie. Choré vo vzťahu je, ak niekto nedokáže rešpektovať toho druhého, ak neustále opakovane prekračuje jeho osobný priestor. To všetko naznačuje, že v budúcnosti sa môže z takéhoto vzťahu vyvinúť domáce násilie,“ hovorí psychologička Farkašová.

Na čo sú dobré také diskusie?

Počas celej diskusie sa hovorilo o násilí zo strany muža. Aj preto, lebo v drvivej miere sú týrané práve ženy. Žiaľ, násilia stále pribúda. Otázky na tabuli sa tiež nedajú všetky zodpovedať za pár hodín. Tak čo s tým?

„S násilníkom sa môže stretnúť každá z vás. Sme však presvedčené, že z vás po absolvovaní tejto besedy nebudú ľahké obete. Budete sa vedieť brániť aj pomôcť,“ hovoria terapeutky. Vzdelávanie študentov, aj jednoduché informovanie o problematike domáceho násilia a násilia na ženách, obsahuje obrovské množstvo tém, ktoré by mala dorastajúca generácia poznať. Aj preto vznikol projekt v spolupráci spoločnosti Avon a Aliancie žien Slovenska na slovenských stredných školách. „Korene násilného konania, to, ako spoločnosť násilie toleruje a často nerieši, zasahuje aj do tvorby hodnotového rebríčka detí. Preto je potrebné, aby sa informácie o príčinách násilia, ako aj potreba jeho zásadného odmietnutia, dostali k ľuďom v čo najmladšom veku,“ dôvodí riaditeľka Aliancie žien.


Toto je domáce násilie

Psychické

  • zastrašovanie – zlé pohľady, výhražné gestá, predvádzanie zbraní, ničenie vecí, ubližovanie iným v prítomnosti ohrozenej osoby
  • zvýšená kontrola všetkého, čo ohrozená osoba robí, kam ide, s kým a čo hovorí, kedy sa vráti, obmedzovanie samostatnosti a rozhodovania o sebe
  • kritizovanie a ponižovanie, nadávky, zosmiešňovanie, znižovanie schopností, spochybňovanie duševného zdravia, zľahčovanie obáv, prianí a potrieb
  • vyhrážanie a vydieranie, nútenie k poslušnosti, vyhrážanie bitím, prerušením kontaktov, samovraždou, vydieranie prostredníctvom detí, vyvolávanie pocitov viny

Fyzické

facky, rany päsťou, kopanie, búchanie hlavou (napr. o stenu), škrtenie, ťahanie za vlasy, bitie nejakým predmetom a pod.

Sociálne

izolácia od príbuzných a priateľov, zákaz prijímať návštevy, svojím správaním odrádzať návštevníka od ďalších návštev, zákaz telefonovať, pozerať sa na TV, vynútené sprevádzanie napríklad k lekárovi, na úrady

Ekonomické

zamedzenie prístupu k financiám, vydieranie, vynucovanie prepísania bytu, nehnuteľnosti

Sexuálne

takéto konanie je aj v manželstve znásilnenie a ide o trestný čin Mýty a fakty o domácom násilí Je ich veľa a stále pretrvávajú. Aj preto mnoho žien zomiera, strašne trpí a s nimi celé ich rodiny.


Mýty a fakty o domácom násilí

1. Mýtus: To nie je násilie, tí dvaja sa len „hádajú“ Medzi hádkou a násilím je podstatný rozdiel. Pri hádke ide o konflikt dvoch osôb, ktoré sú približne rovnako silné. Ak je jedna osoba fyzicky silnejšia, ozbrojená alebo disponuje financiami, vzniká nebezpečenstvo, že silnejšia strana zneužije svoju prevahu. Vtedy sa hádka mení na násilie.

2. Mýtus: Násilie sa vyskytuje iba v „problémových“ rodinách Násilie môže postihnúť každú ženu v každej rodine. Dojem, že sa to týka len „problémových“ rodín, vzniká preto, že v „dobrých rodinách“ sa viac utajuje.

3. Mýtus: Násilie v rodine je súkromná záležitosť rodiny, štát ani susedia sa doň nemajú čo miešať Násilné činy sú u nás trestné bez ohľadu na to, či sú páchané v rodine, alebo mimo nej. Každý občan SR má oznamovaciu povinnosť, ak sa stal svedkom trestného činu alebo porušovania práv dieťaťa.

4. Mýtus: Ženy si len vymýšľajú, aby získali byt alebo výhody pri rozvode Skutočnosť je taká, že skryté násilie pri násilných činoch v rodine vysoko prevyšuje nahlásené prípady. Ženy násilie častejšie utajujú, ako by preháňali.

5. Mýtus: Ženy asi chcú byť týrané, inak by predsa od násilníka odišli Ženy, ktoré zažívajú násilie, skúšajú všetko možné, aby zmenili situáciu. Až keď zlyhajú všetky pokusy, hľadajú pomoc mimo rodiny.

6. Mýtus: Ak je žena zbitá, zrejme provokovala, alebo si to zaslúžila Za násilný čin je vždy zodpovedný ten, kto ho vykonal, bez ohľadu na správanie druhej strany. Za „provokáciu“ v prípadoch domáceho násilia býva často označované, aj keď žena príde neskôr z práce, navštívi priateľku, alebo nesúhlasí s názorom muža na výchovu detí či politiku.

Tlačiť Diskusia (1)