Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Dave Gahan: Jedinou mojou závislosťou je čokoláda

28.10.2011 Casprezeny.sk

Zelenooký grázel z londýnskeho predmestia zásobil dve generácie hudobným dedičstvom Depeche Mode, ktoré je odolné proti plynutiu času.

Dave Gahan potrebuje 13 prstov, aby ukázal, koľko rokov je už čistý. 7 obrázkov vo fotogalérii Dave Gahan potrebuje 13 prstov, aby ukázal, koľko rokov je už čistý.

Stretli sme sa deň po jeho vypredanom koncerte v Barcelone. Abstinujúci narkoman aj skrotená legenda. Dave Gahan (49) exkluzívne pre EVU.

I was born with the wrong sign, In the wrong house, With the wrong ascendancy, I took the wrong road, That led to the wrong tendencies...“

Už ten začiatok nebol idylický. Malý Dave sa narodil kúsok od Londýna do nestabilného rodinného zázemia a chabých fi nančných pomerov. O mužskom vzore nemohlo byť ani reči. Biologický otec rodinu opustil a nevlastný (ktorého považoval za biologického) nečakane zomrel. Nie div, že mu začiatok puberty primiešal do krvi pár deci rebela. Takmer všetok voľný čas trávil v partii, kde bola kriminálna činnosť hlavným zdrojom zábavy a neraz i spôsobom, ako prežiť. Krádeže áut, vandalizmus či sprejovanie grafitov sa postarali o to, že sa Dave ešte pred štrnástymi narodeninami stihol štyrikrát posadiť na lavicu obžalovaných súdu pre mladistvých. Po skončení školy vystriedal približne dvadsať manuálnych prác. Najprv predával malinovky, neskôr sa presunul do zeleninového stánku na autobusovej stanici a napokon zakotvil na stavbe ako robotník.

„Vystriedal som veľa mizerných zamestnaní, no nikde som nevydržal dlho. Niekedy som išiel na obed a späť som sa už nevrátil.“ Nečakaný zvrat nastal v deň, keď otvoril oznámenie o prijatí na Southend Art College. Nasledujúce obdobie pod školskou strechou si maximálne vychutnával. Po troch rokoch mu udelili titul British Display Society Award a svoje umelecké cítenie mohol uplatniť za sklom výkladov obchodov a nákupných centier ako dekoratér. V kalendári sa však začínali osemdesiate roky a „tam hore“ s ním mali iné plány.

„We‘re flying high, We‘re watching the world pass us by, Never want to come down, Never want to put my feet back down on the ground…”

V marci 1980 sa Dave prihlásil na miestnu jam session, kde hľadali nové talenty. Vince Clarke, ktorý iba pred pár mesiacmi spolu s Martinom Gorom a Andrewom Fletcherom založil kapelu Composition Of Sound, sedel v hľadisku a mladého Gahana počul spievať pieseň Heroes od Davida Bowieho. Hneď ako zišiel z pódia, ponúkol mu miesto v novovzniknutej kapele. Také to bolo jednoduché.

Prvé hity Dreaming Of Me či Just Can’t Get Enough sa objavili v britskom rebríčku Top 10 a hudobný svet upozornili na prichádzajúcu revolúciu. Európa aj Austrália stáli zakrátko v pozore. Americké hudobné rebríčky Depeche Mode dobyli hitom People Are People v polovici roku 1985. Skladba sa stala hymnou komunity LGBT a dodnes je neodmysliteľnou súčasťou playlistov gay festivalov. O rok neskôr získaval atrament v pere Martina Gora o niečo depresívnejšiu príchuť a predznamenával album Black Celebration. Podkladom typických textov bol zvuk nazývaný industriálny pop a ten sa stal aj genetickým kódom Depeche Mode. Album Music For The Masses bol v rodnej krajine sklamaním, no obyvatelia mimo britských ostrovov na štadiónoch paradoxne masovo spievali refrény piesní Never Let Me Down Again či Strangelove.

V roku 1988 kapela potešila všetkých depešákov izolovaných vo východnom bloku. Ôsmeho marca zahrala vo východnom Berlíne a 11. marca si to davy fanúšikov namierili do Pražskej športovej haly, aby na vlastnej koži zažili historickú hudobnú udalosť – prvý koncert britskej formácie v srdci komunistického Českoslo-Slovenska. Po megaúspešnej dekáde v hudobnom priemysle vstúpili Depeche Mode do deväťdesiatych rokov albumom Violator. Pieseň Enjoy The Silence je najúspešnejším singlom v histórii kapely. V Amerike album po prvýkrát bodoval v prvej desiatke a v hitparádach sa držal neuveriteľných 74 týždňov! Formácia zbierala ocenenia a prestížne nominácie, no súkromný svet Dava Gahana sa začínal sfarbovať do temných odtieňov. Jeho anjel strážny nesmel ani klipnúť očami, aby udržal svojho zverenca medzi živými.

„All this running around, well it‘s getting me down, Just give me a pain that I‘m used to”

V roku 1991 odišiel Dave od manželky Joanne, ktorá ďalej sama vychovávala ich syna Jacka. Kufre si vybalil v L. A. a dva roky po rozvode sa oženil druhýkrát, s tlačovou hovorkyňou kapely Theresou Conway. Manželstvo vydržalo štyri tvrdé roky a po Gahanových heroínových excesoch sa zväzok rozpadol.

Prvé rande so smrťou mal spevák počas turné v roku 1993. V New Orleanse ho vyviezla z haly sanitka, keď priamo na pódiu prekonal slabý infarkt, a skladbu dospieval Martin Gore. Lekári mu ďalšie vystúpenia zakázali, no Gahan ich príkazy ignoroval a v intenzívnej šnúre koncertov pokračoval. Odohral ich 162, s heroínom v žilách. Po koncertoch viedli jeho kroky do vychytených fetišistických klubov. „Chcel som vyskúšať všetko. No keď v experimentovaní prekročíte istú hranicu a ocitnete sa v tmavej pivnici priviazaní k potrubiu, je ťažké vrátiť sa k normálnej intimite,“ šťavnato dal nahliadnuť do svojho najdivokejšieho obdobia. Suvenírom tejto epochy bol donedávna aj pírsing, ktorý si Dave, ako prezradil, dal zaviesť medzi miešok a análny otvor. „Malo to byť najerotickejšie miesto na tele, no prisahám, že to nie je pravda. Pochybujem, že niektorý pírsing je erotický. U mňa to bolo skôr o fyzickej bolesti.“

Absencia heroínu spôsobovala, že reagoval podráždene, postupne sa uzatváral do seba a zatiaľ čo Martin Gore pripravoval materiál na nový album, Gahan ignoroval skúšky. „V tom čase som žil v apartmáne v Santa Monice s plyšovým zajacom a levom. Keď som bol zdrogovaný, zajac sa so mnou rozprával. Bolo to psycho, čo mi je dnes jasné, no vtedy som sa pýtal: nemá každý z nás tieto stavy?“ Šokujúca rana pre kapelu prišla v auguste 1995, keď svet obletela správa, že Dave Gahan si v hotelovom apartmáne žiletkou podrezal obe zápästia. Pokus o samovraždu sa nevydaril. „Bol to môj výkrik o pomoc. Keď som držal v ruke žiletku, uistil som sa, že je nablízku niekto, kto ma včas nájde,“ priznal s odstupom času.

Temné heroínové obdobie však zďaleka nebolo na ústupe a o necelý rok sa charizmatický spevák opäť pozrel na druhú stranu tunela. V apartmáne hotela Sunset Marquis v Los Angeles si namiešal takmer smrteľnú dávku speedballu (mix heroínu a kokaínu, ktorý sa užíva intravenózne), po ktorej sa jeho srdce zastavilo na nekonečné dve minúty. „Všetko, čo som videl a cítil, bola úplná tma. Nikdy som nebol na temnejšom mieste. Pamätám sa na pocit, keď som si uvedomil, že nech som spravil čokoľvek, nebolo to správne. V hĺbke som však nechcel byť čistý. Bol som presvedčený, že to môžem kontrolovať a brať drogy iba občas na malých párty.“

Dva dni po predávkovaní ho z nemocnice prepustili a súd mu nariadil 9-mesačnú odvykaciu kúru. Po jej ukončení nasledoval návrat do nahrávacieho štúdia a kapela vydala album Ultra. O rok neskôr prišli Depeche Mode s výberovkou Singles 86-98. Abstinujúci frontman a prierez diskografiou skupiny uzavreli na pódiách celého sveta svoje bolestivo-hviezdne deväťdesiate roky.

„And I’m only here, to bring you free love“

Od roku 1997 má domov Dava Gahana newyorské smerovacie číslo, výhľad na rieku Hudson a o teplo v kozube sa mu stará tretia manželka, Jennifer. Spoločne vychovávajú dcéru Stellu Rose a otec Gahan potrebuje 13 prstov, aby ukázal, koľko rokov je už čistý. „Jedinou mojou závislosťou je tmavá belgická čokoláda. Neprejde deň, aby som si kúsok neodlomil. Je to moja odmena,“ reagoval na otázku o drogovom období.

Po dvadsiatich troch rokoch v kapele urobil svoj prvý sólový album – Peper Monsters, odlúčenie od depešáckej rodiny však netrvalo dlho a v júni 2006 chlapcom v kompletnom zložení na bratislavskom koncerte kľačali pri nohách aj slovenskí fanúšikovia. Hudobníci po troch dekádach vyzreli a aj keď je pravda, že miniškandál na koncerte v Aténach spred pár rokov rozvíril špekulácie o Davovej drogovej recidíve, nebolo to tak. Spevákovi, ktorý tesne pred vystúpením skolaboval, grécki lekári diagnostikovali nádor na močovom mechúre. Našťastie ho úspešne odstránili a prerušené turné pokračovalo dvojitým koncertom v Barcelone. Nájdete ho na DVD ako rukolapný dôkaz, že rukopis Depeche Mode ostal aj po rokoch nepoškvrnený.


Pri výbere mena skupiny sa Depeche Mode inšpirovali názvom francúzskeho módneho magazínu. Dodnes sa prekladá ako „rýchla móda“, čo však nie je úplne presné. Znalci francúzštiny tvrdia, že toto slovné spojenie znamená „módna novinka“. Či už je to tak, alebo onak, kultová kapela pri svojom vzniku netušila, že ovplyvní obliekanie mladých ľudí a spôsobí módnu revolúciu. Podstatnú zásluhu na tom má charizmatický Dave Gahan, ktorý sa dá dodnes označiť za jedného z najštýlovejších hudobníkov. Gahanov nadčasový, ľahko elegantný štýl je vždy zásahom do čierneho, a to doslova. Na svete by sme nenašli väčších propagátorov čiernej ako Depeche Mode. Táto farba sa stala v 80. rokoch ich poznávacím znamením a výrazne ich odlíšila od farebnej disko masy.

Čistý (štýl)

Od začiatku Depeche Mode až po súčasnosť nepoznačili imidž Dava Gahana žiadne šokujúce a dramatické premeny. Ak teda neberieme do úvahy obdobie, keď spevák hojne holdoval drogám, čo sa výrazne prejavilo aj na jeho zovňajšku. Dave spolu s Depeche Mode boli odjakživa iní. Hrali inú hudbu, spievali iné texty, vyzerali inak. Práve tým si získali množstvo fanúšikov, ktorí začali svoje idoly vo veľkom napodobňovať. Byť „depešákom“ bol životný štýl. Gahanov legendárny účes, tzv. strih na kocku (po bokoch vystrihané vlasy, so stredovou vlasovou časťou o niečo dlhšou, vyčesanou dohora do tvaru kocky), bol v 80. a 90. rokoch jedným z najčastejšie napodobňovaných, a to nielen u mladých mužov, ale aj u žien. V súčasnosti Gahan kocku „transformoval“ do jednoduchého krátkeho účesu začesaného dozadu, ktorý dáva vyniknúť jeho výrazným črtám tváre.

Móda sa mení. štýl ostáva

Povedala kedysi Coco Chanel a Dave je toho živým dôkazom. Je to atraktívny muž, ktorý sa môže pýšiť skvelou figúrou a vypracovanými bicepsmi s množstvom tetovaní (ich počet rastie úmerne s jeho vekom), ktoré rád ukazuje. Zodpovedá tomu aj jeho oblečenie. V skoršom období bol pre neho charakteristický outfit z úzkych džínsov, čierneho tielka, čiernej košele, krátkej koženej bundy a vysokých šnurovacích topánok. K imidžu rockového hrdinu patrili aj čierne okuliare a úzke čierne kožené nohavice. Len občas zamenil čiernu za bielu alebo ich vzájomne skombinoval.

S pribúdajúcimi rokmi pribudla aj elegancia. Kedysi zarytého odporcu oblekov dnes často vidieť vo skvele padnúcich kúskoch. Dokonca sa na isté obdobie stal tvárou švédskej módnej značky J.Lindeberg. Nebol by to však Gahan, keby toto konzervatívne oblečenie nepoňal po svojom. Napríklad tak, že namiesto klasickej košele nosí na holé telo iba vestu. Na hudobnom aj módnom poli bojuje Dave Gahan v prvých líniách už vyše 30 rokov. Na to, aby vyzeral skvele, nevyužíva extravaganciu a nemení imidž s každým albumom. Naopak, so značnou dávkou nadhľadu stavia na osvedčené veci a rozvíja, čo mu najviac pristane.

Tlačiť Diskusia