Interview s Krajčiovou: Nie som so sebou spokojná!

Kedy sa u vás objavili herecké sklony?
Pamätám si, že to začalo tým, že som sa naučila jednu dlhú rozprávku naspamäť a recitovala som ju v amfiteátri. To bolo moje prvé verejné vystúpenie a zároveň aj prvý signál. Potom som chodievala do dramatického krúžku a ďalej na konzervatórium.
Aký ste boli na konzervatóriu kolektív? Boli ste obľúbená?
Nevnímala som, že by sme boli na strednej škole nejaký kolektív. Mala som asi iba tri kamarátky a kolektívy sú mi doteraz akosi nie veľmi po chuti. My sme to na strednej dokonca dotiahli až tak ďaleko, že sme odmietli stužkovú. Celkom sme to tam odignorovali.
A čo nápadníci? Tých ste tiež ignorovali?
Vždy som mala nejaké svoje objekty. A mám pocit, že som viac vnímala osoby, ktoré sa páčili mne, ako tie, ktorým som sa páčila ja. Celkom som si na tom fičala.
Na konzervatórium do Bratislavy ste odišli v štrnástich. Aký bol internátny život?
Na internáte som bola iba prvý rok a potom ma vyhodili. Ďalej som bývala na privátoch buď sama, alebo s kamarátkou.
Prečo vás vyhodili?
Napísali mi, že som nedostatočne prispôsobivá a neadekvátne sa správam k pedagogickým pracovníčkam. V podstate som bola dosť rada, že ma vyrazili.
Robili vám pedagógovia problémy?
Nebola som zvyknutá na dohliadanie a na to, že mám rešpektovať nejakých cudzích ľudí. A skôr, než som si na to zvykla, stihli ma vyhodiť. Ale asi by sa dalo povedať, že som bola drzá.
Takže privát v Bratislave. Bez rodičov. Bez pedagógov. Bolo to divoké?
Divoké určite nie. Uľavilo sa mi keď som začala žiť sama a aj keď to bolo veľakrát náročné, určite ma to bavilo viac ako život na internáte na izbe so siedmimi spolužiačkami.
Na VŠMU boli už vzťahy lepšie?
Musím priznať, že keď som skončila školu a odpromovala, mala som pocit, že je to najšťastnejší deň v mojom živote. Ale veľa vecí sa mi na tej škole páčilo a vzťahy v ročníku boli príjemné. Často sme spolu v rámci školy a skúšok trávili celé dni.
Vyplýva mi z toho, že ste dosť individualistka. Nemali ste s tým problém?
Nie - viem vychádzať s ľuďmi a s väčšinou som vychádzala veľmi dobre. Mojich spolužiakov mám veľmi rada, len som nemala potrebu tráviť s nimi veľa času navyše. Doteraz často spolu robíme a vieme o sebe.
A čo partnerstvá? Tie ste v hereckých vodách našli?
Nie. Medzi mužmi - hercami sa mi málokedy zdá niekto pre mňa zaujímavý. Je zopár takých ľudí, ale nikdy som s hercom vzťah nemala a myslím, že ani nebudem. Nie je to predsudok. Tá profesia je proste taká, že k nej inklinujú ľudia určitého typu a mne vyhovujú iní muži.
Aký typ muža sa vám teda páči?
Imponujú mi muži, ktorí sa nepodriaďujú ženám a nenechajú sa manipulovať. Musia byť sebestační a svojprávni. Ide mi na nervy, keď so sebou nechajú zametať a neznášam keď sa svojich žien boja.
A čo sa týka výzoru?
Čo sa týka výzoru, má u mňa šancu každý, pretože výzor pre mňa veľa neznamená. Pekní sú aj pekní muži, aj muži s „chybami“, napríklad rozchádzajúce sa oči, krivé zuby, alebo nesúmerné tváre si viem strašne obľúbiť ak ma ten muž zaujíma psychicky.
Máte momentálne partnera?
Momentálne nemám.
Nepociťujete nutkanie poponáhľať sa? Predsa len - tikot biologických hodín je neúprosný...
Aj keď mám na to vek, zatiaľ to nepociťujem ako najhlavnejšiu tému, takže to asi ani nevyžarujem. Ale budem rada, keď to už čoskoro zacítim. Napadlo mi, že by som mohla v 35-ke, 37-ke a 39-ke rodiť deti a ešte by som všetko pekne stihla. Ale budem rada keď sa podarí aj jedno. Na druhej strane sa mi do toho ešte nechce ísť. Možno ten pocit materstva príde, keď stretnem muža, keď stretnem lásku.
Ste z úplnej rodiny. Veríte teda na lásku na celý život?
Myslím si, že je to možné.
Čo by ste si okrem herectva vedeli predstaviť ako povolanie?
Moja romantická predstava je sedieť vo veľkom kresle pri krbe, v kamennom dome a písať romány. Takže napríklad spisovateľka.
Vyhovuje vám to, čo robíte teraz? Seriály, televízia?
Áno, tá práca pre televíziu ma veľmi baví, ale samozrejme sa ďalej venujem divadlu a tak isto spievaniu v skupine Fragile. Tým pádom je moja práca veľmi pestrá a umožňuje mi stretávať sa s rôznym ľuďmi v rôznych prostrediach. To mi tiež veľmi sedí.
Pracovné plány?
Nemám konkrétnu predstavu. Veľmi držím palce našej televíznej aj filmovej tvorbe a rada by som sa v nej vyskytovala aj naďalej. Baví ma to a myslím si, že ma to bude baviť čím ďalej tým viac. Nerobím si žiadne plány, snažím sa len reagovať sama na seba a čo najviac sa venovať tomu, v čom sa cítim dobre.
Máte herecký vzor? Koho tak zo slovenských osobností uznávate?
Je ich veľa. Mnohí z tých ľudí sú moji kolegovia zo SND. Nevnímam ich ako vzory, ale rada sa na nich a na ich prácu pozerám. Napríklad Emil Horváth a Vladko Obšil v hre Leonce a Lena sú teraz moji obľúbení a tiež ma očarila Jana Oľhová, ktorá s nami natočila dva diely v Profesionáloch, ako moja matka.
Dokážete si užívať aj voľný čas?
Ale áno. Treba si zabehať a keď človek už ledva dýcha, tak sa mu vyčistí hlava.
Nuž... a viete byť aj v kľude?
Jasné. Veľmi rada som doma, čítam, pozerám športové televízne kanály. Mám rada kino, rada ležím s mojím psom na gauči počas sledovania tenisu.
Dá sa na Slovensku uživiť herectvom?
Keď som vyšla zo školy, tak som sa stala členkou Slovenského národného divadla. Z divadla samotného by som ale nevyžila, takže som robila dabing, reklamy, spievala som vokály. A to robím v podstate aj doteraz, pretože samotné divadlo by ma neuživilo. Som rada, že je už viac možností v televízii a vo filme.
Na čo najviac zvyknete míňať?
Som dosť zaťažená na šperky, bižutériu a hodinky. To musím strašne zapájať rácio, aby som tento koníček ustála. A potom ešte ulietam na kozmetike od krémov, cez dekoratívnu kozmetiku až po parfumy.
Ste spokojná sama so sebou?
Nie som so sebou spokojná. Sú možno obdobia, kedy aj áno, ale nie je to často. Ale keď mám niekoho, kto mi to dennodenne opakuje, moja spokojnosť sa zvyšuje.
Keby ste mali možnosť, čo by ste na sebe zmenili? Aký je váš ideál ženskej krásy?
Môjmu telu som vďačná, že so mnou behá, že robí to, čo potrebujem. Som vďačná, že som zdravá. Keby mi niekto ponúkal tú možnosť a mohla by som byť vizuálne niekto úplne iný, asi by som si vybrala Kate Blanchett, alebo Juliette Binoche a z modeliek napríklad Christy Turlington, alebo Laeticiu Casta. Ale mám v živote aj dôležitejšie témy, ktoré navyše dokážem aj ovplyvniť.

Autor: © Nový Čas