Strávili sme spolu príjemné nedeľné popoludnie u nej v kaštieli v Čiernej Vode a prebrali všetko od starých lások, rozvodu až po to, ako „líbá“ česká verzia Pána Božského – Jiří Bartoška.

Líbáš jako bůh a Líbáš jako ďábel boli úžasné komédie o manželských krízach a nových začiatkoch párov v rokoch. A odrazu sa na titulkách objavíte v súvislosti s vlastným rozpadom manželstva, po 42 rokoch. Doteraz sa rozvádzali ľudia skôr v mladšom veku. Žeby nastal nový trend?

Áno, je to možno niečo netradičné. No keď to nefunguje, treba ísť od seba aj po 50 rokoch manželstva a netreba to umelo predlžovať. Ja si myslím, že nikdy nie je neskoro sa rozviesť, keď je to pre dobro obidvoch strán. Isteže, 42 rokov sa nedá len tak ľahko zahodiť. Len si človek povie, že to možno nemuselo trvať tak dlho, kým sa to udialo. Mne to pomohlo. A hoci mám toľko rokov, čo mám, život ide ďalej a ja sa teším na ten nový život.

Na margo rozvodov vo vyššom veku koloval známy vtip: Príde k sudcovi 90-ročný pár a chce sa dať rozviesť. Dedko hovorí: „70 rokov ma komanduje, príšerne varí a vôbec sa o seba nestará.“ Babka kontruje: „70 rokov je mi neverný a s ničím mi nepomôže.“ Sudca je zmätený: Preboha, a prečo ste spolu až doteraz? „Čakali sme, až nám zomrú deti.“ Potiahli ste to aj vy podstatne dlhšie kvôli rodine?

Áno, určite áno – kvôli deťom a rodine. Moji rodičia sa rozviedli, keď som bola malá. Mamu to psychicky veľmi poznačilo – nechcela som to spôsobiť mojim deťom. Samozrejme, v každom manželstve sú situácie, keď máme toho dosť, chceme sa rozviesť, a potom to prejde. No keď je naozaj kríza a ste si naozaj istá, že to nefunguje, treba ísť od seba. Napríklad nejaká mamička s deťmi, ktorá cíti, že sa chce rozviesť, ale váha kvôli deťom, hoci to manželstvo nefunguje – odporúčala by som jej, aby okamžite z toho vzťahu odišla. Konzervatívci so mnou teraz nebudú súhlasiť, no pravda je taká, že nikto iný na to nedoplatí viac ako tá žena. Deti si po čase zvyknú na novú situáciu, aj na nového otca. A v podstate s vlastným otcom neprestanú mať kontakt, ale nás to oslobodí. Nie je jednoduché, aby bola žena sama, no my sme životaschopné, nás ťažko poraziť! Žiadna žena spomedzi mojich známych, ktorá sa rozhodla osamostatniť, sa nestratila. Myslím si, že vždy je na tom horšie muž, ktorého opustí manželka.

Vo ﬁlme tá nevera a rozchody vyzerajú tak tragikomicky, dokonca vtipne, no keď ju prežívame, nie je nám do smiechu. Ako sa vyrovnáva s rozvodom v takomto veku? Bolelo vás to menej, keďže vo vzťahu už možno nebolo toľko emócií?

Vek tu nezohráva takú úlohu ako skôr to, ako partneri spolu žili. Ktorý z nich mal silnejší citový vzťah k tomu druhému. Keď milujeme partnera, ktorý nás opustí, samozrejme, že to je ťažšie. V istom veku sa už nedá hovoriť o veľkej vášni a láske, je to už o priateľstve. Ja som si myslela, že to priateľstvo s mojím mužom by mohlo byť takto až do smrti. Že budeme po večeroch piť víno na terase domu a rozprávať sa... Ale verte mi, mám si s kým vypiť pohár vína a aj sa pritom príjemne cítiť.

Neveru skloňujeme pravidelne v ženských časopisoch, riešime ju s priateľkami, pozorujeme vo svojom okolí – až sa niekedy zdá, že každý každého podvádza. Nečudo, že mladí strácajú ideály a manželstvo považujú za prežitok...

Nemyslím si, že manželstvo je prežitok. V každom storočí sa žilo inak, každá generácia žije inak. Keď je muž neverný, berie sa to ako samozrejmosť. Ako taká disciplína, ktorá patrí k životu. Keď je neverná žena, nedajbože, tak je to nehorázne, pritom je to presne to isté. Môžu byť situácie, keď nevera utuží manželstvo. To je taká, o ktorej sa partner nikdy nedozvie, a ten, kto zahýba, zistí, že ej, ale veď doma je to také isté, alebo dokonca lepšie, tak načo. Samozrejme, horšie je, keď nevera vznikne na pracovisku, alebo tam, kde to všetci vedia, len manžel alebo manželka nie. To je nepríjemné a za blbca je ten podvedený, nie ten, čo podvádza. Nevera vo vzťahu je v každom prípade sklamanie sa v tom druhom.

Vo svojej knihe Kamila ste písali, že váš starý otec mal počas manželstva veľmi vážnu známosť s oveľa mladšou ženou, ktorá trvala celých 26 rokov. Váš otec zase opustil mamu pre inú, keď ste boli s bratom malí. Vstupovali ste do manželstva s ideálom, že vám to vyjde?

Nie, nikdy som nemala veľké ideály. Manželstvo som nikdy neheroizovala. No nešla som do toho ani s pesimizmom alebo nedôverou – to by som sa nebola vydávala. Verila som v to, že si budeme jeden druhého vážiť a budeme žiť normálny manželský život. Vzťahy majú veľa podôb a je len na vás, čo dokážete tolerovať a čo nie. S bratom nás vychovávali starí rodičia, babička nebola zamestnaná, takže bola odkázaná na starého otca a aj kvôli nám sa prispôsobila. Zvykla si na to. Možno to chcel takto nejako aj môj muž, ale ja nie som ako moja babička. Navyše to bolo v 19. storočí a ja žijem v 21.!!!

Vaša mama zostala po rozchode s otcom smutná – maniodepresívna. Vychovávala vás hlavne babička. Aký máte vzťah vy so svojou dcérou? Snažili ste sa to nejako vykompenzovať?

Ja som mala s dcérou vynikajúci vzťah do jej 15 – 16 rokov. Boli sme kamarátky, no potom sa náš vzťah na pár rokov zhoršil. Mala som pocit, že nerešpektuje, čo si myslím, že by mala robiť, a bola taká „free“. Niečo sa jej na mne znepáčilo, neviem to presne pomenovať. Ja som mojim deťom vždy hovorila, že čokoľvek sa im v živote stane, nech to povedia hlavne nám rodičom. Lebo my sme tí, ktorí im možno v prvom rade dáme facku a vynadáme, ale budeme sa im snažiť pomôcť. Počas môjho rozvodu sme sa však zblížili, takže všetko zlé je na niečo dobré. Máme spoločný humor, vieme sa veľmi dobre dopĺňať a je nám spolu s jej dcérkami fajn. Pupočná šnúra spája matku s dieťaťom po celý život.

Máte štyri vnúčatá – aká ste babička?

Popri tom, aká som pracovne zaneprázdnená, tak si myslím, že sa starám. Vidíte, aj teraz tu mám dcérine deti. Mohla by som byť s nimi aj viac, ale deti to musia chápať. Povolanie herečky ešte nechcem nechať, a to dáva zabrať. Tiež si už viem povedať, že sa potrebujem venovať aj sebe.

Váš manžel má novú manželku a čaká s ňou dieťa. Čo vy? V knihe ste spomínali svoju prvú veľkú platonickú lásku – trénera koní, ktorý emigroval do Ameriky a celý život na vás čakal. „Škoda, že medzi nami nikdy nič nebolo, on by si to zaslúžil...“ Neprichádza to do úvahy teraz?

Nie. On na mňa čakal naozaj až donedávna, ale pred piatimi rokmi sa oženil, lebo jeho partnerka sa o neho veľmi starala. Má už 75 rokov. A napriek tomu, že je duchom aj výzorom stále mladý, začal už chorľavieť, takže to ho troška prinútilo. Možno sa stretneme niekedy v budúcom živote, všetko je tak, ako má byť. Ja už som hlavne rada, že rozvod je za mnou. Ešte musíme doriešiť nejaké porozvodové veci, ktoré nebudú príjemné, ale určite to zvládnem. Jedno viem iste. So žiadnymi médiami už nebudem na túto tému hovoriť, aj keď niektorí budú možno sklamaní. Ale je to môj život a do toho, ako žijem, nikoho nič nie je.

Byť herečkou a stredobodom pozornosti – to priznávate, že ste chceli odmalička. Ale zrejme ste si to až takto nepredstavovali. Hovorí sa, že najlacnejšou hollywoodskou reklamou sú rozvody a svadby slávnych. Ako to vnímate?

Keď sa moja herecká kariéra začínala, novinármi boli ľudia, ktorí naozaj vyštudovali žurnalistiku. Boli na úrovni, nepiplali sa v osobných súkromných veciach a nevymýšľali si kauzičky, čo je dnes úplne bežné. Najhoršie je, koľko ľudí uverí týmto klamstvám. Slovo paparazzi bolo neznáme, až do nežnej revolúcie. Nefotili nás spoza rohov, nesledovali dvanásť hodín denne, či idem z divadla rovno domov, alebo kde sa zastavím. To sú hrozné veci, ktoré, bohužiaľ, priniesla táto doba. Akúkoľvek špinu natočia, dostanú za to z bulváru „cash“ na ruku a je im úplne jedno, čo tým komu spôsobujú. Mnohí z tých, ktorí sa dajú nahovoriť na túto špinavú prácu, sú mladí ľudia, ktorí často ani nevedia, kto sme! Zabolí to, je to veľmi nepríjemné a s jednými novinami sa už súdim. Povedala som si, že to tak nenechám. Niektorí ľudia si myslia, že tým, že sme známi, tak im istým spôsobom patríme. A majú právo o nás všetko vedieť a súdiť nás. Odfotia ma na káve s kolegom a už sa píše, že je to môj milenec. Neraz si poviem, že mi to je jedno, ale nie je to príjemné. Už len pre partnera daného kolegu. Bulvár si niečo vymyslí a potom chce, aby som to cez noviny vysvetľovala a vyvracala.

V pracovnom živote sa vám darí vynikajúco. Prežívate ﬁlmový boom v Čechách. A to ste sa pred desiatimi rokmi chceli pomaly chystať do dôchodku, pretože ste si mysleli, že vašim najlepším časom odzvonilo.

Áno, prišlo to nečakane. Filmová režisérka Marie Poledňáková nevedela dlho nájsť do úlohy Heleny českú herečku podľa svojich predstáv a náhodou ma uvidela ako hosťa v programe Haliny Pawlowskej. Síce ma poznala zo starých televíznych inscenácií, ale zíde z očí, zíde z mysle, a tak som sa jej tým pripomenula. Život je o takýchto náhodách, ale nie sú to, ako ja hovorím, náhody – všetko je tak, ako má byť. Takže tesne pred šesťdesiatkou, keď som si myslela, že už končím a že sa ten ﬁlm ku mne nikdy nevráti, som začala točiť úžasné ﬁlmy a hrať skvelé postavy. Divadlo bolo ku mne celý život veľmi štedré a bola som veľmi spokojná, ale ﬁlmové roly sa mi vyhýbali. Som veľmi rada, lebo ﬁlmovú kameru milujem a dúfam, že aj ona mňa.

Scenár ﬁlmov je ako vystrihnutý zo života a potvrdzuje, že recept na šťastné manželstvo neexistuje. Niekedy sa môže žena snažiť (ako ﬁlmová Bohunka), no manžel si aj tak nájde inú. Skvelé boli vaše hlášky: „Hele, Karle, tys tvým milenkám tvrdil, že máme volné manželství?“ Alebo keď ste svojmu ﬁlmovému synovi povedali na margo toho, že mu manželka zistila neveru z mobilu: „Maž si ty zprávy, debile.“

Áno. (smiech) Poznám veľa manželstiev, kde žena naozaj vychádzala v ústrety mužovi, venovala sa len rodine a domácnosti, robila mu kompletný servis – no neudržalo ho to pri nej. Pri všetkej skromnosti si aj ja myslím, že som bola veľmi dobrá žena, matka (a ešte som), babička, kuchárka, upratovačka a veľmi úspešná v povolaní... A poznám aj také manželstvá, kde si žena robí, čo chce. Pije, je lenivá ako voš, nenavarí, neupečie a jej muž sa z nej ide zblázniť. Na šťastné manželstvo nie je recept. Niekedy si hovoríme „Prečo tú alebo tamtú opustil manžel, však to bola taká dobrá žena...“, ale nie je to o tom.

Nie nadarmo sa asi hovorí, že dobré dievčatá idú do neba a tie zlé tam, kam chcú.

Keď si nejaká žena zaumieni, že dostane vášho partnera, často sa jej to podarí. Nie je to o tom, či je lepšia, krajšia od vás. Nemusí mať ani špeciálne danosti, ktoré okolie berie ako niečo úžasné. Jednoducho vyžaruje signály a postupne pracuje na rozklade vášho vzťahu. Zvádzaním a sexom sa nechá opantať a podľahne mu 99 percent mužov. Muži v staršom veku radi uveria tomu, že sú úžasní, neodolateľní, chrumkaví alfa samci. To je však len dočasné, lebo čoskoro aj tak zvädnú. Potom sa o nich postarajú v starobinci... (smiech)

V každom prípade vám je čo závidieť. Po vašom boku sa vystriedalo toľko šarmantných hereckých partnerov... Váš ﬁlmový exmanžel Jiří Bartoška má stále taký sexepíl, že naňho môžu letieť aj o jednu-dve generácie mladšie ženy.

Áno. Jiří má svoj šarm a na spoluprácu nielen s ním, ale s celým štábom mám samé dobré spomienky. Druhý diel sme tri mesiace natáčali v Maroku a zažili sme veľa vtipných situácií. Najviac sme sa nasmiali, keď sme točili scénu, kde dávam Jiřímu umelé dýchanie. On je totiž taký silný fajčiar, že jednu cigaretu si odloží a už si zapaľuje druhú. Vedel, že neznášam cigaretový zápach, a tak sa na to vopred pripravil – mal kvôli mne plné ústa hašleriek a žuvačiek. „Za toto si zaslúžiš jazýčkovú,“ povedala som mu. „Jdeme ještě jednou,“ kričal na réžiu, až kým mu nezačal dávať umelé dýchanie Oldřich Kaiser... (smiech)

V Česku ste si získali veľa nových fanúšikov. Chystáte nové ﬁlmové projekty aj doma?

Dotočila som druhú sériu Terapie s Karlom Rodenom v hlavnej úlohe, mám za sebou dva hektické roky, keď sme natáčali a mala som aj premiéru v divadle. Medzitým som bola tri dni v kóme na pokraji života a smrti, takže som bola dva mesiace mimo prevádzky. Ale som tu – niekto tam hore mi dal druhú šancu a ja ju plne využívam. V Čechách sa mi robilo vynikajúco. Je tam veľká profesionalita, ľudia vo ﬁlme si navzájom vážia prácu každého, takže budem rada, keď prídu nové ﬁlmové ponuky.

Čo by ste odkázali ženám, ktoré sa možno nachádzajú v podobnej situácii – po rokoch sa im rozpadlo manželstvo a nevedia ako ďalej?

Čoby nevedeli ako ďalej, my ženy vieme ako ďalej. Aspoň ja v tom mám jasno, život predsa nestojí na jednom chlapovi. Tie, ktoré boli celý život od muža závislé, to majú, bohužiaľ, ťažšie, ja som bola celý život sebestačná. Môžem poradiť len toľko: nedajte sa udupať, buďte aj v rámci vzťahu nezávislé, spravte si v šesťdesiatke potápačský kurz – a zistíte, že svet je to miesto, kde sme sa chceli narodiť! (Ferlinghetti)

Kamila Magálová žiari šťastím: Teším sa na svoj nový život!

Výber pre vás

Kamila Magálová žiari šťastím: Teším sa na svoj nový život!

Súvisiace články

Herec Pavol Topoľský: Nikdy som nebol sukničkár

Ivan Tásler: Čím sa mu podarilo naštvať jeho Aničku?

Trinásta komnata Tomáša Hanáka: Čo v nej herec ukrýva?

Výber pre vás