Do redakcie Nový Čas pre ženy som nastúpila v máji 2023. Venujem sa primárne slovenskému šoubiznisu, ale píšem aj články o zdraví, kráse, vzťahoch či príbehy. V médiách sa pohybujem od roku 1998. Začínala som v regionálnych novinách, môj hlas ste mohli zachytiť aj z rádií, a je možné, že ste ma zaregistrovali aj na televíznej obrazovke ako moderátorku a reportérku. Práca v médiách je mojím splneným snom. 

Ivana Dragúňová

V marci ste sa prostredníctvom sociálnych sietí pochválili, že sa stanete mamičkou. Ako toto obdobie zatiaľ prežívate a zvládate? Všetko bez problémov, či ste „okúsili“ aj tehotenské nevoľnosti či návaly chúťok na všetko naraz?

Na bábätko sa s Jurajom veľmi tešíme a&nbsp;toto obdobie preto intenzívne prežívame. Sme veľmi šťastní, uvedomujeme si, že mať dieťatko je obrovský dar. Nie každému je tento zázrak od života dopriaty. Sme však preto aj veľmi opatrní a&nbsp;pristupujeme k&nbsp;tomu všetkému s&nbsp;rešpektom. Našťastie, čo sa týka môjho tela tak to zvláda veľmi dobre. Mám stále veľa sily a&nbsp;energie, tehotenstvo ma v&nbsp;ničom neobmedzuje. Naopak, cítim sa skvele aj pri natáčaní, aj pri koncertovaní. Snažím sa byť neustále vo forme, aby som predišla všetkým možným tehotenským nešvárom. Zatiaľ sa mi to darí. A&nbsp;chute? Jejda! To sú veľké zradkyne. (Smiech.)

Prezradíte naším čitateľkám a vaším fanúšikom aj kedy máte termín, pohlavie bábätka a aj to, či sa staneme ešte pred pôrodom Bačovou ženou? (Úsmev.) Sme všetci strašne zvedaví…

Bačovou ženou som sa stala už na VŠMU, kde si nás všetci týmto prívlastkom doberali. (Smiech.) A&nbsp;čo sa týka bábätka, tak sme zvedaví rovnako ako aj vy. Netušíme, kedy sa rozhodne prísť na svet a&nbsp;pohlavie bude tiež prekvapením.

Čo by ste dopriali, aby sa Dominike narodilo?

Už sa na vás nalepili aj nejaké tehotenské kilečká? 

Samozrejme. V&nbsp;tehotenstve sú úplne prirodzené, ba priam až žiadúce. Som rada, že všetko plynie tak ako má.

Čítajte ďalej a dozviete sa, aké mená pre dieťatko "sú v hre" a aj to, kedy pôjde Dominika na materskú.

Na vašom Instagrame som si všimla, že vy už vlastne také „dieťatko“ aj máte – takého zlatého psíka. 

Keby len jedného. Mám ich dvoch. Sú to presne ako hovoríte „naše deti“. Psík Leo a&nbsp;fenka Winnie. Moji najlepší parťáci. Veľmi si ich užívam, a&nbsp;teraz popri tehotenstve ešte viac. Vedia ma vždy totiž príjemne uspať. Jeden sa mi schúli k&nbsp;brušku, druhý k&nbsp;nohám. Sme taká malá „smečka“. Neuveriteľne sa teším na to, ako bude naše dieťatko s&nbsp;nimi vyrastať.

Fotiek zo zvieratami však máte viac. Videla som škrečka, zajace, koňa… Ste teda ich veľkou milovníčkou a prechovávate k nim lásku. Čím vás tak tieto tvory priťahujú?

Možno svojou nevinnosťou, roztomilosťou a&nbsp;bezbrannosťou. Mám potrebu sa o&nbsp;ne starať, dať im lásku a&nbsp;pozornosť. Ťažko znášam fakt, že mnohým zvieratám na svete je ubližované. Či je to priamo rukou človeka alebo sebeckosťou ľudstva. Každý živý tvor je súčasťou našej planéty a&nbsp;je našou povinnosťou sa o&nbsp;oň starať a&nbsp;ochraňovať ho. Mnohé zvieratá vymierajú, alebo už dávno vymreli, v snahe prežiť migrujú na miesta, kde sa predtým nenachádzali. A my stále pokračujeme a&nbsp;neberieme na tento fakt ohľad. Je to časovaná bomba.

Pochádzate z dedinky Lazany pri Prievidzi. Aj doma ste mali zvieratá?

U&nbsp;starkých na dvore boli vždy zvieratká. Zbožňovali sme, keď sa na jar vyliahli kuriatka alebo kačičky. Stará mama ich mala často aj vo vnútri, aby im nebola zima. To bolo úplne čarovné. Zažila som aj to, ako ma gunár nahnevane naháňal po dvore. (Smiech.) S kamarátmi sme ako deti rady preliezali plot do družstva. Tam chovali kone. Dodnes nechápem, ako sme nemohli mať strach. Kŕmili sme ich natrhanou trávou a&nbsp;chodili pomedzi ne a&nbsp;oni nám nikdy neublížili. Dnes by som si už niečo takéto nedovolila. 

Máte radi herečku Dominiku Richterovú?

Na ďalšej strane sa dozviete, kto si o nej myslel, že tehotenstvo iba hrá?

Mali by vám dať rolu veterinárky v nejakom seriáli. (Úsmev.) Vy však máte zatiaľ skúsenosť iba ako seriálová gynekologička, však? Myslím čo sa týka „doktorovania“. Nechceli ste byť veterinárkou ani v detstve?

Nad tým som nikdy nepremýšľala. Myslím, že v&nbsp;tom čase bolo veterinárov žalostne málo alebo ich nebolo vôbec. Respektíve, starali sa iba o&nbsp;zvieratá na družstvách. O&nbsp;domáce zvieratá sa vtedy tak nezaujímali ako dnes. Teda, tak si to aspoň myslím. Ale keby som sa teraz mala nanovo rozhodnúť, možno by som veterinu aspoň zvažovala. Vlastniť veterinárnu ambulanciu v&nbsp;dnešnej dobe nemusí byť zlé. (Úsmev.) Veď, čo si budeme hovoriť, zdravie našich miláčikov nestojí najmenej. 

Kedy a čo vás nalákalo na herectvo? A spievanie? Spev a herecké nadanie ste po niekom zdedili? 

Tak odpovedať na túto otázku je pre mňa ako pohybovať sa po tenkom ľade. V&nbsp;našej rodine si totiž každá strana myslí, že „po nich“. (Smiech.) Niečo na tom pravdy môže byť. Obe strany rodiny sú hudobne nadané. Mamina krásne spievala a&nbsp;vyhrávala rôzne súťaže a&nbsp;ocino hral na hudobné nástroje aj spolu s&nbsp;bratmi. Takže nejaký ten talent a&nbsp;muzikalita sa namiešali z&nbsp;oboch strán. Ale bez podpory oboch rodičov, by som sa k&nbsp;tomu nedostala. Bola som veľmi tvrdohlavá a&nbsp;nechcelo sa mi chodiť na hudobnú. Museli ma občas poštuchnúť. Neskôr sa to zmenilo a&nbsp;ja som našla úžasnú pedagogičku Miroslavu Marčekovú, ktorá vo mne vzbudila nadšenie pre spev. Bolo to v čase, keď to vyzeralo tak, že so spievaním skončím. Naučila ma aj obrovskej profesionalite, pretože sama taká je. 

Bábätko nemá na výber, pretože koncertuje spolu so mnou a&nbsp;musí ma počúvať. Ale pravdou je, že veľmi reaguje na hudbu. Nedávno som navštívila niekoľko Broadwayských muzikálov v&nbsp;New Yorku a&nbsp;neustále kopkalo do rytmu, takže vzťah k&nbsp;hudbe má určite. (Smiech.) A&nbsp;ja mu spievam jednu krásnu pieseň. Verím, že keď sa narodí bude to presne tá pieseň, ktorá ho utíši. Uvidíme. Som zvedavá.

Aké mená vymýšľajú pre svoje dieťa? Na ďalšej strane sa to už dozviete. Riadne sa pobavíte... 

Ako si myslíte, že sa bude volať ich dieťa?

Páči sa vám táto dvojca?

Aké mená pre vaše dieťatko sú „v hre“?

Zatiaľ máme „v hre“ len samé možné srandovné mená ako: Brundibár Bača, Nokia Bačová, Hujawej Bača, Aljaška Bačová. Uvidíme, ktoré sa nám pri pohľade na náš „zázrak“ bude hodiť najviac. (Úsmev.)

Budete hrať aj spievať až do pôrodu či sa vyberiete na materskú skôr? Alebo vás odvezú do pôrodnice rovno z pľacu? (Smiech.) Alebo porodíte na pľaci? (Smiech.) V seriáli Nemocnica predsa hráte gynekologičku - žeby ste si to odrodili sama? Aj kolegovci si vás teraz doberajú v takomto duchu? 

Zatiaľ stále pracujem. Som jedna z&nbsp;tých, ktoré majú šťastie, že majú bezproblémové tehotenstvo. Na začiatku som mala obavy či ma na pľaci neprekuknú. Ale ja som našťastie nemala nevoľnosti, takže som si toto sladké tajomstvo dokázala veľmi dlho nechať len pre seba. A&nbsp;teraz je to naozaj zábavné. Väčšina mojich kolegov, pokiaľ sme túto novinku neoznámili, myslela, že mám tzv. hracie bruško. Veď predsa v&nbsp;seriáli sa môže udiať čokoľvek a&nbsp;herečky môžu hrať „tehotné“, aj keď nie sú. Ja som veľmi vďačná celému tvorivému tímu, že ma takto podržali. Napísali mi krásnu postavu Alice Dobrovičovej a&nbsp;dovolili jej otehotnieť spolu so mnou. Takže som rada, že môžem na seriáli spolupracovať aj teraz a&nbsp;môžem stále robiť to čo ma baví. Som za to nesmierne vďačná. A&nbsp;či porodím na pľaci? Kto vie? Možno áno. (Smiech.) veď bábo si vyberá samo kedy príde na svet .

Niektoré známe ženy – hlavne teda tie zo šoubiznisu, pracujú aj počas materskej. Aj vy tak plánujete? Alebo budete naplno doma pri bábätku? 

To všetko ukáže čas a&nbsp;hlavne to, aké bude bábätko. Zatiaľ nemôžem plánovať nič, pretože nemám s&nbsp;materstvom žiadne skúsenosti. Samozrejme, rada by som občas niečo natočila, občas zaspievala nejaký koncert, ale priorita bude byť k&nbsp;dispozícii dieťatku. To je hlavná rola mamy. A&nbsp;keďže som herečka, viem, že rola sa má robiť „naplno“.

Čo by ste urobili na Dominikinom mieste?

Predstavujete si už, aká budete, alebo aká by ste chceli byť mama? 

Nechcem byť dokonalá mama. Taká jednoducho neexistuje. Chcem byť len mama. Taká čo dennodenne zlyháva. Chcem byť vyrovnaná s tým, že sa to deje. Dúfam, že si budem môcť za to dobré aj zlé občas poďakovať. Chcem byť k&nbsp;sebe láskavá, oceniť sa aj keď budem robiť chyby, a&nbsp;aj keď budem raz „trápna“.

Rok 2025 je pre vás osudový. Veríte na osud? Ak nie, v čo veríte?

Či je osudový to neviem, v&nbsp;každom prípade bude v&nbsp;mojom živote prelomový. V osud neverím...

Máte nejaké životné motto, ktoré vám pomáha „prežiť“? Ktoré vás vie nakopnúť, dodať vám nádej, silu, energiu? 

Kedysi som ich potrebovala, ale dnes už nie. Jednoducho vstanem a&nbsp;som spokojná. Teším sa zo života, z&nbsp;práce, ktorú mám, z&nbsp;ľudí, ktorých mám pri sebe. Vôbec sa teda nepotrebujem „nakopávať“. Občas však „nakopávam“ ja ich. (Úsmev.)