Opálená, oči pod vyblednutou ofinou, jasný výsledok toho, že slnko ma bozkávalo od svitu do mrku, milimeter po milimetri. Takto sa ľudia vracajú z Dubaja.

Po všetkých Egyptoch a Tunisoch som podvedome hľadala špinavé nechty, tabak, pot, smrad, hrubé hlasy, fľaky, čierne chlpy a utrpenie, valiace sa zo zaprášených kútov. Vynorila som hlavu z bazéna. Obklopovali ma palmy, slnečníky, ležadlá, nikde ani živej duše. Už tretí deň mám pocit, že som Jennifer Aniston. Akoby mi tento bazén, palmy, záhradník, strážnik a plavčík, akoby mi všetko patrilo. Uviazala som si na hlavu šatku a slastne som sa natiahla. „Madam,“ začula som.

Bangladéšan v snehobielej košeli mi úctivo kývol hlavou, zdvihol môj padnutý uterák zo zeme a opäť zmizol. Ten tu má na starosti čo?!? Zeleň ticho syčala, zavlažovací systém sa spúšťal v pravidelných intervaloch. Všade je ticho, počuť iba vzdialené fontány. Ani listy nešuchocú. Všetko potichu umiera v horúčave. Nachádzam sa v novučičkom bytovom komplexe, ku ktorému patrí tento areál, na návšteve u svojej sestry, ktorá pracuje ako letuška. Obklopená dokonalým svetom, začínam odrátavať 18 dní svojho pobytu.

„Si na prachy, preto sa ti tu páči,“ hovorí jeden Tadžik. Žije tu šiesty rok a všetko mu tu lezie na nervy. „Čo je na tomto pekné? Vyumelkované a nafúknuté do dinosaurích rozmerov, mňa to neberie,“ pritaká mu sestra.

Viete, čo vidím ja? Zovšadiaľ tečie luxus, obrovské vlny luxusu. Vodopád peňazí, nápadov, dotiahnutých detailov, vyblýskaných zábradlí, jagavých stropov, konzumu, megalomanstva a trblietavých radostí. Všade, kam sa pozriete. Neuveriteľné, že je iba 21. storočie. Každú hodinu tu Michaela Jacksona preruší modliaci sa moslim. Jeho ťahavý hlas počuť všade. Aj všetky Beyoncé a Shakiry, znejúce v dizajnérskych umeleckých stánkoch, musia ísť bokom. Je čas na modlenie. Modliace miestnosti sú roztrúsené všade. V skúšobnej kabíne sa deriem o miesto s Arabkou, jej pohľad nevidím. Ale cítim. Čierna vdova na mňa gáni so sieťkou na očiach a ja jej pohľad polostatočne vraciam v krátkych šatočkách. „Ľutuje ťa,“ povie moja sestra, keď zbadá, ako na seba zazeráme. „Ľutuje ťa, presne tak isto, ako ty ľutuješ ju,“ pokračuje a podáva mi vešiak. „Ale ona teba ľutuje viac. Je presvedčená, že si skazená.“

Shopping, shopping, shopping! Najčastejší pohľad.

Vtedy ich zbadám. Sú traja a všetko okolo nich prestáva existovať. Traja nádherní mladí muži v dlhých bielych šatách, na hlave biela šatka s typickou čelenkou. Mecenáši s jagavou aurou. Flipflopy od Versaceho, rolexky na zápästí, váhavý, trochu rozpačitý úsmev. Prýštia z nich platinové kreditky, sympatie a strašne dobrá voda po holení. Šaty majú z najkvalitnejších látok, viem to, prelistovala som stovky časopisov s fotkami Victorie Beckham. Chôdza, vôňa, látka, držanie tela, vyžarovanie, skrátka, iná káva, iná trieda, iná úroveň.

„To si píš...“ zamrmle sestra. Nedá sa spustiť z nich zrak. Cez presklenú časť vidím, ako im pristavia červeného tátoša, ktorého bol zrejme vyrobený limitovaný jeden kus. Ležérne štuchanie lakťami, srandičky, smiech a vytratia sa. Ropní magnáti, miliardári, a aha, aká ľahkosť.

Jediné, čo túto krajinu krutým spôsobom ničí, ale zároveň kriesi, je vzduch. Horúci, nemilosrdný púštny vzduch. Dubaj-Nedubaj, teplo sa prebrodí do každej cievy vo vašom tele. Studená voda je tu luxus, aj pranie na štyridsiatke sa tu vyšplhá na deväťdesiatku. Preto sestra medzi košele dáva kocky ľadu, keď nakladá práčku. Teplé je aj more, určite má vyše 30 stupňov. Sme na krásnej pláži s tyrkysovou vodou, ktorá patrí hotelu Jumeirah, s nonšalantnými vlnami a otrockým personálom. Na Jumeirah pláži je inak aj najznámejšia promenáda. Ale promenáda na autách, ako také korzo. Je príliš teplo, kto by sa tu prechádzal? Oproti hotelu stojí v celej svojej nádhere hotel Burj Al Arab, sedemhviezdičkový skvost, do ktorého sa dá ísť aj „len tak“. Na organizovanú obhliadku. Ak v nej nebude aj večera, dá sa na to našetriť.

Hotel Burj Al Arab. Vidíte ten výklenok na pristávanie helikoptér? Takto sa chodí na večeru!

„Cítim sa tak... čisto,“ vydýchnem neskôr v metre, keď sa vezieme popod najvyššiu budovu sveta Burj Kahlifa. V metre sa všetko leskne, vonia, aj zo zeme by vám chutilo. „Ja bezpečne,“ odvetí sestra. Naráža na fakt, že na každej stanici metra nájdete policajta aj strážnika. Ind, čierny ako ranná káva, drží v ruke dve handričky a drhne tie zábradlia a drhne, ako Popoluška, keď ešte žila u macochy. Uzol Blízkeho východu tu exploduje vo všetkých tvaroch, farbách a vôňach.

A už sme na mieste. Dubajské medzinárodné finančné centrum. Tu sa točia všetky tie prachy. Je tu plno takých s červenými tátošmi aj karieristov z Európy. Sekne im to všetkým. Obleky z práčovne, zaklapnuté laptopy, konferenčné hovory, slúchadlá, malé pressá, mini mikrofóny visiace pri brade. Ľadový vzduch, vyleštené topánky aj pečatné prstene. Neuveriteľné, aký obraz sa človeku môže naskytnúť uprostred púšte.

Už nikdy takto nepôjdem von. Mám tielko, som na periférii Dubaja a aj sedemročný chlapec na mňa zíza s úžasom v očiach. Alebo je to des? Už nikdy takto nepôjdem von, hovorím si v duchu, kým do košíka ukladám melón z Uruguaja. Nakupujem a trasiem sa zimou, pri syroch sa to nedá vydržať.

Vyjdem von a zapotácam sa. Akoby ste sa chceli pozrieť, či už je koláč upečený, a otvoríte rúru. Taká horúčava vás ovanie! Slnečný teror v uliciach sa nekončí ani večer. Zahalené Arabky si zlepšujú kondičku, behajú po dráhe popri griloch, z ktorých stúpa pikantná vôňa. Aj v päťdesiatich stupňoch sa dá grilovať.

„Tu je tak zima, že sa nedá ísť von,“ pípne mi esemeska z domu. „Tu je tak teplo, že sa nedá ísť von,“ pípnem späť.

Pri dubajských fontánach stojí najvyššia budova sveta. Ešte viac megalomanstva, ešte viac veľkoleposti, ešte viac Armaniho. Jeho hotel vykúka z ľavého rohu a drzo poškuľuje na všetkých vyjavených turistov. Sedíme vo vychýrenej talianskej reštaurácii s luxusným výhľadom na štedré fontány, ktoré striekajú až na strechy mrakodrapov. Strely do neba podnecuje nádherná, silná hudba. Predstavenie vyrážajúce dych. Tento pocit sa nedá ukradnúť ani skopírovať. Treba ho mať. Je tma, svieti iba jedna hviezda, vlhkosť vzduchu takmer stopercentná. Pekný Arab prišiel z práce rovno sem a dá sa so mnou do reči. V Dubaji je už roky, má ohníčky v očiach, kakaovú pokožku a perfektnú angličtinu.

„Dobre, ale ako takú zahalenú ženu oslovíš?“ pýtam sa v zápale rozbehnutej konverzácie o pár minút neskôr. „Každý Arab má tri telefónne čísla. Súkromné, pracovné a také, ktoré vysloví, keď v nákupnom centre prechádza okolo zahalenej krásky. To tak funguje. Je potom na nej, či sa ozve.“ „Zapamätá si to číslo?“ Prvýkrát sa naširoko usmial, dokonca zasmial. „Zapamätá, to mi ver.“ Smiala som sa s ním. „Zahalená žena u mužov vyvoláva množstvo otázok, vzbudzuje fantáziu a vášeň. Kto je pod tou abájou? Ako vyzerá jej tvár? To sa nezdá, ale zahalené ženy sú vzrušujúce.“ Vstane, vezme si laptop pod pazuchu. „Ale vieš, o čom je hlavne Dubaj? Je to krásny príklad toho, ako tu všetky náboženstvá spolu nažívajú ruka v ruke, bez napätia. Aj skazené Európanky, aj puritánske moslimky.“

Ak sa raz ocitnete v Dubaji, nesmiete vynechať prístav a arabský trh. Dubajský prístav je, ako inak, vyleštený, roztomilý a dokonalý. Nádherná prechádzka popri plachetniciach a reštauráciách. Fúka? Nefúka. Pofukuje? Ani náhodou.

Obdivujeme zámok krásnej Jazmíny z rozprávky o Aladinovi. Aspoň tak vyzerá. Všetko tu vonia, výstavné exkluzívne kusy, ručná práca, všetko nekresťansky drahé. Prezentácia arabskej kultúry – tých najjemnejších látok, najkrehkejších sladkostí, najľahších vankúšov a výrobkov z najšpičkovejších materiálov. Ohmatávame, ovoniavame, stláčame a chutnáme. Vonku je 48. O niečo neskôr vidím svahy vo Švajčiarsku. Vážne. Za mnou v kozube praská oheň, predo mnou sa sánkujú deti, výskajú a schovávajú sa v iglu, v otepľovačkách stavajú snehuliakov. Lyžiari nastupujú na vlek, zdolávajú kopce, akoby sa nechumelilo. Akoby sme neboli v Emirátoch. Nákupné centrum Mall of the Emirates je skrátka sila. Hoci slovenskou zimou odchovaná cestovateľ ka si tu nájde aj omnoho väčšie atrakcie a na toľ ko značiek a tie ceny si vyhraďte aspoň pol dňa.

Sheikh Zayed Road, najdôležitejšia adresa v Dubaji.

„Libanonci sú najkrajší,“ povie ostrieľaná Ľuba večer. „Stav sa.“ Nestavila som sa, lebo v Dubaji sa už ničomu nečudujem. Doviezli sme sa na diskotéku v širokom taxíku vo veľ kom štýle. Urban music hrmela po dubajskej Sheik Zazed Road, alkohol sme kúpili vďaka preukazu, ktorý sme zohnali cez známych našich známych a na ktorý nám vyrubili tridsaťpercentnú daň. Rusky, Maročanky, ťažké parfumy, natlačené telá, prehustený vzduch, dym z pódia, ohlušujúce pesničky. Zrazu sa tí Libanonci pochytajú okolo pása a začnú skákať odzemok. Držia sa za ruky, strhávajú na seba pozornosť celého osadenstva a vôbec im to neprekáža. Baby šalejú.

Do nikoho som sa osudovo nezamilovala ani si ma nevybral žiadny šejk. Ale ešte predtým, než začalo svitať, som si sľúbila, že sa do Dubaja budem vracať, kým len budem vládať lietať.

Tieto nákupné centrá nemôžete obísť

Dubai mall – megalomanské akvárium, plávajúci žralok hneď oproti New looku. Mall of the Emirates – tu sa aj lyžuje a sánkuje. Dubai Souk Madinat Jumeirah – tradičné arabské výrobky, reštaurácie, záhrady, nádherná prechádzka. Dragon mall – také miestne trhovisko, všetko do bytu, na seba, pre zábavu, čínske a lacné.

1. Populárny Dubai shopping festival bude trvať mesiac a vypukne už 20. januára. Absolútne najlepší termín na návštevu Dubaja so závratnými zľavami! Minulý rok pritiahol 3 milióny shopoholikov!

2. Nie všetky verejné pláže sú úžasné, táto áno – Jumeirah Beach Park, vstupné len päť dirhamov.

3. Sheikh Zayed Road je alfou a omegou Dubaja. Táto cesta sa tiahne pozdĺž celého mesta a všetko dôležité je vystavané okolo nej.

4. Nechoďte do Dubaja počas ramadánu. V auguste sú aj tak najväčšie horúčavy a nemôžete jesť a piť na verejných priestranstvách.

5. Najlepšie overené night cluby: Barasti, Zinc, Cavalli, Nasimi beach.

6. Taxíky sú VŠADE a sú bezpečné a poctivé. Ak chcete zmenu, bežte na metro, je čisté, presné a pohodlné.

7. Gold Souk v časti Deira. Trh so zlatom má nezameniteľnú atmosféru, predáte nepotrebné zlato a vykšeftujete si nový náramok!

8. Stravujte sa v libanonských a sýrskych reštauráciách. Sú výborné a lacné. Skúste aj reštauráciu Ravi na Satwa Road, vynikajúca pakistanská kuchyňa za dobré ceny. Pri Dubai International Financial Centre je zasa Noodle House

9. V prístave Dubai Marina okrem peknej prechádzky zájdite do reštaurácie DOME a vypýtajte si drink Lemon with mint. Božské!!!

10. Hotel Novotel World Trade Centre Dubai má skvelú polohu, je veľmi príjemný a za rozumnú cenu.

<div id="_mcePaste" style="position: absolute; left: -10000px; top: 1193px; width: 1px; height: 1px; overflow: hidden;">To sú oni. Rešpekt!</div>

Život v bubline: 10 najdôležitejších faktov o Dubaji

Výber pre vás

Život v bubline: 10 najdôležitejších faktov o Dubaji

Súvisiace články

Kolíska Mayov Salvador: Každý kameň tu má svoj príbeh

Zažite najlepšiu vyhliadku v najkrajšom meste

Výber pre vás