Stretla sa s klobučníkom, lovcom žiab i bývalým turistickým sprievodcom, ktorý vo vojne prišiel o časť nohy. Reportérka a fotografka Jana Čavojská štyri týždne žila na nákladnej lodi, a to len preto, aby natočila dokument danubeStory.

Rodáčku z Liptova odjakživa láka dobrodružstvo a príbehy zaujímavých ľudí, nech žijú kdekoľvek na svete. Precestovala množstvo krajín, ale vyhľadáva tie, kam nechodí množstvo ľudí a hlavne nie veľa reportérov. Jana si na cestách najradšej hľadá originálne témy. O to sa snažila aj v novom filme danubeStory, ktorý natočila s kolegom Vladom Kampfom.

Dokument ponúka dvadsať životov ľudí z desiatich krajín. Nájsť príbehy bola poriadna fuška. „Cestovali sme autom okolo Dunaja a pýtali sme sa každého, kto zaujímavý u nich žije. V Moldavsku sme sa stretli s logopedičkou, ktorá trikrát odišla za prácou od svojich detí a nechala ich na starosť starým rodičom.

V nemeckom meste Regensburg sme zas natrafili na klobučníka, ktorého klobúk má aj pápež Benedikt XVI., a ďalší urobil aj pre Johnyho Deppa do filmu Alica v krajine zázrakov. Najexotickejšie však asi pôsobí lovec žiab z dunajskej delty. Vitálny starý pán, ktorý dodnes na Dunaji vesluje, lebo nemá na motor,“ hovorí.

Film nakrúcali dva roky, takže zážitkov má viac ako dosť. Bulharská pálenica jej však zostane výrazne v pamäti. „Po návrate domov sme zistili, že pre technický problém so zvukom sa musíme do Tutrakanu vrátiť a ešte raz natočiť rozprávanie páleničiara Mitka. Z Bratislavy je to asi 1 300 kilometrov.

Bol koniec septembra, v noci nula stupňov a v penzióne, kde sme bývali, sa nekúrilo. Jednu noc prišlo zemetrasenie o sile viac ako 5 stupňov Richterovej stupnice. Aby toho nebolo málo, ochoreli sme na črevnú chrípku,“ spomína.

Na otázku, čo bolo pre ňu najnáročnejšie, hneď odpovie: „Štyri týždne na nákladnej lodi. Znie to veľmi dobrodružne, aj pohľad z paluby je nádherný. Ale byť v tmavej kajute na lodi dlhej 110 metrov, za mesiac sa dostať na pevninu len štyrikrát a každý deň vidieť tie isté tri tváre, bola občas poriadna ponorka,“ smeje sa. Napriek tomu počas natáčania ani na sekundu neoľutovala, že sa na projekt dala. Má s ním totiž ďalšie plány. „Film obohatený o didaktické materiály ponúkneme školám ako učebnú pomôcku. Náš dotazníkový prieskum medzi študentmi totiž ukázal, že o Dunaji toho vedia žalostne málo.“

Jana rada objavuje zaujímavé miesta, ale vracia sa aj tam, kde už raz bola. Podarilo sa jej to napríklad v Južnom Sudáne či na Kaukaze. Napriek týmto pre väčšinu Slovákov neprebádaných krajín sa fotoreportérka najlepšie cíti tam, kde je teplé more a žiadne obmedzenia, čo sa týka obliekania.

Išlo jej na potulkách svetom niekedy aj o život? „Medzi najadrenalínovejšie zážitky určite patrí ten, keď som nelegálne prekročila thajsko-mjanmarské hranice. Pracovala som tam na téme etnika Karenov, ktorí už desaťročia bojujú o autonómiu od centrálnej mjanmarskej vlády,“ dodáva na záver.

2 roky, ktoré jej zmenili život: Jana odišla z práce, aby si mohla splniť sen! Ako to dopadlo?

Výber pre vás

2 roky, ktoré jej zmenili život: Jana odišla z práce, aby si mohla splniť sen! Ako to dopadlo?

Súvisiace články

Lekárka a spisovateľka Veronika Savarijová: Misia na Haiti mi zmenila život

Nočné dobrodružstvo: Stretávali sme sa za svitu mesiaca, ani som nevedela, ako vlastne vyzerá!

Príbeh, z ktorého naskakujú zimomriavky: Matkin duch mi pomohol zvládnuť predčasný pôrod

Výber pre vás