Sedela som schúlená na gauči a dlaňami som si hladila ubolené brucho. Oči napuchnuté a červené od neustáleho plaču ma pálili. Nepomáhali ani prívetivé slová môjho manžela.

Neustále som sa musela vracať k verdiktu ženského lekára. Diagnóza bola zraňujúca. Nádor na maternici. Stále som počula v hlave jeho slová: „Musíme vám nádor aj s maternicou vyoperovať.“ Do operácie ma čakali ešte dva týždne trápenia. Nie nadarmo sa hovorí, že topiaci sa aj slamky chytá. V tom okamihu som bola ochotná pre svoju záchranu urobiť čokoľvek.

V ten večer som si spomenula na jednu priateľku v dedine, ktorá sa vyznala v ľudovom liečiteľstve a v bylinkách. S bolesťami v bruchu, napoly zohnutá, z kroka na krok som sa dotiahla k jej domu. Zabúchala som na dvere a ona ma pozvala dnu. Stála som v chodbe a cez pootvorené dvere do izby som videla na gauči sedieť mladého muža, a tak som sa obrátila na opätku so slovami, že nebudem rušiť, keď má návštevu.

Chcela som sa zdôveriť iba nej. Netrvalo dlho a ten mladý muž menom Ján zastal predo mnou a volal ma do izby. Zadíval sa prenikavo na mňa, začal mi hneď tykať a povedal: „Máš ženské zdravotné problémy.“ Bolo mi to strašne nepríjemné a tiež som sa hanbila. Nikdy v živote som sa s ním nestretla, a preto nemohol vedieť, čo mi je. Pristúpil ku mne, rukami krúžil okolo môjho lona a ja som cítila teplo. „Budeš zdravá. Musíš mi len veriť. Pomôžem ti.“

Jeho slová zneli ako príkazy. Zbehlo sa to rýchlo a za hodinu som odchádzala domov vzpriamená. Neveriacky som si hladila cestou brucho, ktoré už nebolelo. Ešte pred odchodom sme sa dohodli, že k nemu prídem na pár ďalších sedení. Počas ďalšieho týždňa som Jána navštívila ešte dvakrát. Ocitla som sa v príjemnom prostredí, v miestnosti visel kríž a sväté obrázky. Pamätám si, že vždy po príchode ma pohladil vzadu na hlave a ja som ostala ako omámená, akoby v stave bdelého snívania.

Ležala som na posteli, počula som všetko, čo hovoril, no nedokázala som sa pohybovať ani rozprávať. Jeho ruky krúžili okolo môjho lona, ale on sa ma nedotýkal. Cítila som prílev energie. Kázal mi zatvoriť oči a mala som vyslobodiť zo svojho vnútra myšlienku o mojom vyzdravení. Pochybnosti tu nemali miesto. Ján si získal moju dôveru, intuícia mi hovorila, že toto je o niečom inom, tajomnom. Prežívala som čosi úžasné, priam nepochopiteľné. Ján si zobral na svoje plecia ťažkú úlohu a pritom pôsobil tak pokojne.

Po dvoch týždňoch som sa cítila skvele, prekonala som obdobie vyčerpanosti a únavy. Navštívila som svojho gynekológa, ale o zázračnom liečiteľovi som ani nemukla. Lekár mi znovu urobil vyšetrenie a nové röntgenové snímky. Sám nemohol uveriť, že nádor zmizol a on videl na snímke len tmavý fľak. Bol z toho taký prekvapený, že si na konzultáciu prizval aj svojho kolegu. Operácia sa nekonala a ja som sa uzdravila. Osvojila som si to, čo mi Ján celý čas hovoril: „Musíš veriť, že si zdravá.“ Verím na zázraky, pretože som to zažila na vlastnej koži.

Náš názor: Anna pravdivo napísala, že topiaci sa aj slamky chytá a v danej situácii by spravila pre svoju záchranu čokoľvek. Človek má silne vyvinutý pud sebazáchovy, a keď vám nedávajú šancu na jednom mieste, určite sa ju oplatí hľadať inde. Obrovskú úlohu zohráva aj psychika, a to, na akú vlnu sa naladíte. Viera dokáže zázraky – to sa potvrdilo už v mnohých prípadoch. Takže nech sa deje čokoľvek, neprestávajte veriť, že to dokážete prekonať a správajte sa tak, akoby ste to už prekonali.

Lekár mi našiel nádor na maternici, liečiteľ ma ho zbavil

Výber pre vás

Lekár mi našiel nádor na maternici, liečiteľ ma ho zbavil

Súvisiace články

Obral ma o všetky peniaze, ktoré som si našetrila na byt

Čitateľka Lesku: Po havárii ju oživovali, syn ostal v kóme

Výber pre vás