Tieto ženy jednoducho len včas pochopili, že na svete nie sú preto, aby rodili deti. Marianna (46) sa rozhodla ísť cestou bezdetných žien. Nemať dieťa je zábavné. Napríklad, minulý týždeň som bola na svadbe dcéry mojej dlhoročnej kamarátky. Pamätám si ju ešte ako dieťa! Na hostine som sa pristihla, ako sa usmievam pri pohľade na tri a päťročné družičky v krásnych šatách.

Jedna pani s pohárom v ruke sa ma spýtala: „A aké veľké sú vaše deti?“ „Ja nemám deti a nikdy som ich nemala,“ odvetila som veselo ako vždy. Baví ma to, čo nasleduje: trápne ticho a rozpaky, ktoré sa postupne menia na ľútosť. Tentokrát to však bolo inak. „Ani ja ich nemám,“ povedala mi veselo a dodala: „A vďakabohu za to!“

Začala som sa smiať, ale akosi som z toho zostala smutná, pretože som si uvedomila, že s tými maličkými, ktorí sa tam hrali, nemám nič spoločného. Dopomohla k tomu aj viditeľná hrdosť mojej kamarátky, ktorá bola na svoju dcéru, nevestu, veľmi pyšná. Zastavila som sa a premýšľala. Všetci prežívame veci, ktoré berieme ako medzníky, či už je to neúspech v kariére, začiatok či koniec vzťahu alebo nejaká choroba.

Napriek tomu si myslím, že ľudia, ktorí majú rodinu, majú takýchto medzníkov viac. Stanú sa rodičmi, potom starými rodičmi, medzitým prídu udalosti, na ktoré sa nezabúda a ktoré sa oslavujú, napríklad táto svadba. Sú to veci, ktoré ľudia ako ja nepoznajú.

Naivná predstava ružovej idylky

Vždy som chcela a predpokladala som, že budem mať vlastné potomstvo. Predstavovala som si idylickú rodinu, ako sa budem hrať s deťmi na slnečnej pláži, uvidím ich, ako pôjdu prvýkrát do školy, budeme oslavovať narodeniny a Vianoce po celé roky. Moje dieťa by, samozrejme, bolo krásne, dobre vychované, múdre a vyrástol by z neho šťastný a úžasný dospelý človek s úspešnou kariérou a vlastnými skvelými deťmi.

Tú prácu, stres a vyčerpanie som si nepriznávala. Dokonca ani to, akou hrôzou prechádzali známi so svojimi tínedžermi. Človek si spočiatku neuvedomí, že deti, ktoré za sebou ešte nedávno ťahali plyšové hračky, neskôr experimentujú s drogami, alkoholom a omnoho horšími vecami. „Keď sme mali pätnásť, jediné zlo, ktoré sme robili, bolo, že sme vyfajčili polovicu cigarety cestou domov z diskotéky,“ hovorila mi nedávno kamarátka s červenými očami, pretože celú noc nespala.

Okamih poznania seba samej

Keď som mala dvadsať, budovala som si kariéru a užívala si život. Okolo tridsiatky som začala premýšľať o deťoch, pretože moje kamarátky už nejaké mali alebo sa na ne pripravovali. Vtedy som si uvedomila, že mať dieťa nie je mojím životným poslaním. Deti som nakoniec nemala. Irónia na tom je, že som pracovala ako editorka v rodičovskom časopise. Už vtedy som vedela, že nechcem deti. Jednoducho som zistila, že nie som jedna z tých žien, ktoré si dobrovoľne zničia zdravie, vzťah a prídu o kopu peňazí len preto, že sa stanú matkou.

Keď som oslávila štyridsiatku, vedela som, že svoje materstvo som prepásla. Väčšinu ľudí to pohoršuje, ale pritom podľa výskumov existuje mnoho žien, ktoré odmietajú stať sa matkami. Ako napríklad moja kamarátka Carla: „Nikdy som nechcela byť mamou. Ani keď som bola mladá.“ Ironicky sa stala nevlastnou matkou dvoch pubertálnych synov svojho manžela. Vidieť chlapcov raz za týždeň jej nevadí a užíva si to.

„Nie je to pre vás hrozné, byť doma sama? Myslím bez detí okolo. To musí byť nudný, hlúpy a príliš tichý život,“ spýtala sa ma kolegyňa po pár pohároch alkoholu. Mala som na jazyku nejakú poriadne šťavnatú odpoveď, ale nakoniec som nič nepovedala. Spomenula som si, že presne predchádzajúci víkend sme si s manželom uvarili dobrú večeru, rozprávali sa pri pohári dobrého vína a ďalší deň sme pozvali zopár priateľov, ktorí sa s nami bavili až do rána. Nudný a tichý život? Nemyslím si.

Takže ja som šťastná. Mám skvelého manžela, veľa dobrých priateľov, ktorých si vážim a neter, ktorá priam rozospieva moje srdce. Občas mám síce na svadbách hrču v krku, pretože sú to pre mňa veľmi emotívne udalosti, ale inak mi je fajn. Nikdy neuvidím svadbu svojej dcéry a nikto sa o mňa nepostará, až budem nevládna. To však človeku nezaručuje ani to, keď má deti. Pohádať sa môže každý. Jednu vec však viem iste: užívam si život a neľutujem ani jediný moment!

Príbeh čitateľky: Nepotrebujem deti k svojmu šťastiu

Výber pre vás

Príbeh čitateľky: Nepotrebujem deti k svojmu šťastiu

Súvisiace články

Kým čakala jeho dieťa, vyspal sa s jej kamarátkou

Príbeh čitateľky: Náš vzťah pokazila priateľova ex

Príbeh čitateľky: Náš vzťah pokazila priateľova ex

Príbeh čitateľky: Náš vzťah pokazila priateľova ex

Výber pre vás