„Mala som 33, keď som večer v meste stretla Jula. Neskutočne ma priťahoval a bolo vidieť , že to cíti rovnako," rozpráva Ľubica.

"Nejaký čas sme boli neskutočne šťastní a ani sme si nevedeli predstaviť, že by to niekedy bolo inak. Rozšírili sme rodinu a trávili sme víkendy zariaďovaním nášho nového rodinného domu.

Zvyšok času sme sa venovali deťom. Chceli sme, aby mali na detstvo tie najkrajšie spomienky, aké si dieťa môže želať. Neprešla dlhá doba a náš vzťah sa začal akosi meniť. Milovala som náš spoločný život, objavili sa však aj pochybnosti a frustrácia, ktorej pôvod som ani nevedela objasniť. Držali sme stále spolu v dobrom i zlom, no napriek tomu som sa začala cítiť vo svojom svete menšia a menšia, ako Alica v krajine zázrakov, keď vypila nesprávny odvar.

Aby sme naše manželstvo zachránili, začali sme chodiť na terapie k psychológom. No čím častejšie sme chodili na terapie, čím viac času ubiehalo, čím dlhšie sme boli spolu, tým viac sme si začali uvedomovať, aký sme rozdielni. Až po siedmich rokoch manželstva sme si obaja priznali, že napriek tomu, že sa máme radi, je koniec. Snažili sme sa to obaja brať čo najpriateľskejšie ako sa len dalo, s ohľadom na deti.

Nemala som čas sama pre seba skoro od svojich dvadsiatich. A tak v čase, keď boli deti u otca, som si celkom neplánovane kúpila lacnú letenku do Paríža. Ešte keď som nastupovala do lietadla, cítila som sa veľmi skľúčene, ale v Paríži zo mňa náhle opadla všetka starosť a ťažoba. Posedávala som v kaviarni, nikam som sa neponáhľala, nemala som žiadne povinnosti. Mojou jedinou povinnosťou bolo relaxovať, objavovať a vnímať krásu mesta, v ktorom sa nachádzam. Sledovala som usmiate bezstarostné postavy, ktoré sa neustále premávali ulicami, až som sa dostala do štádia neopísateľnej úľavy.

Neuvedomovala som si ani, že sa neustále podvedome usmievam, bola som šťastná a voľná. Zrazu som nechápala, ako som mohla zanedbávať niečo, čo tak milujem. Cestovanie. Po návrate domov som sa nemohla dočkať, ako si zorganizujem ďalší výlet. Cestovanie sa stalo mojím zvykom. Niekedy idem sama, niekedy s deťmi, ale už nikdy som necítila taký stres ani tlak, ako keď sme vysedávali s manželom doma a riešili, kam sa hodí aký nábytok. Cítila som uvoľnenie a videla som, ako sú moje deti šťastné.

Vždy, keď myslím na to, že mi chýba nejaký vzťah, tak si spomeniem, aké to bolo predtým, koľko priateľstiev a možností mi cestovanie po svete ponúklo a už sa tým ďalej netrápim. Pravá láska vždy príde nečakane."

Ľubica si myslela, že našla muža svojich snov: Po rokoch manželstva odhalila trpkú pravdu!

Výber pre vás

Ľubica si myslela, že našla muža svojich snov: Po rokoch manželstva odhalila trpkú pravdu!

Súvisiace články

Mária márne čakala na toho pravého: Stačil jeden bláznivý nápad a jej život sa navždy zmenil!

Dokázali by ste to urobiť? Predtým, ako jej brat zomrel na rakovinu, požiadal ju o jednu vec

Ambiciózna Katka si splnila svoj veľký kariérny sen: Ako to v Číne zvládala a čo bolo pre ňu najťažšie?

Výber pre vás