Vybrali sme čitateľky rozdielnych vekových kategórií, ktorých spoločným menovateľom je láska k životu, k sebe samej, dobré srdce a najmä zdravé sebavedomie.

Ako malá nebola žiadna parádnica. Maľovať sa začala, až keď nastúpila do práce. Vtedy mala asi osemnásť.

Dnes som sa namaľovala hádam po dvoch mesiacoch, keďže ste ma prišli fotografovať, a len túžim po tom, ako sa odlíčim,“ prekvapuje nás pani Michaela. „Najčastejšie chodím úplne bez mejkapu, a keď vidím ženu, ktorá ho nemá, vidí sa mi prirodzene krajšia. Napríklad moja priateľka je úplne iná, ako keď si dáva tie linky. Ja sa ráno ani nečešem, len si zopnem vlasy a idem do práce. A či to okoliu prekáža? To naozaj neriešim! To je to najmenej, čo ma trápi. Dôležitá je čistota, sprchový gél a telové mlieko. To je základ, s ktorým si vystačím,“ dodáva rozhodne. „Napriek všetkému sa mám rada taká, aká som. Ale niečo pre to, samozrejme, aj robím. Chodím na zumbu. Je tam super, sme tam veľmi dobrá partia.“ Predtým Miška chodievala na brušné tance, ktoré sú veľmi ženské, ale časom boli pre ňu boli málo energické. „Na zumbe sa vytancujem, vykričím, vyčistím si hlavu.“ Hneď sme jej to uverili, pretože nás častovala milými úsmevmi a energickými gestami, keď vo vzduchu vykresľovala rukami takmer každé svoje slovo. Zaujala nás aj tým, že by sa v budúcnosti chcela stať popôrodnou dulou a stáť tak po boku maminiek, ktoré privedú na svet svoje deti. „Napĺňa ma, keď môžem pomáhať. Mám pocit, že takýchto pomocníčok je u nás stále veľmi málo a sú veľmi potrebné. Sama mám dve deti a viem si predstaviť, že napríklad prvorodička, ktorá nemá pri sebe niekoho, kto by jej pomáhal, to veľmi ocení. A ja mám deti veľmi rada.“

„Viem chutne variť, zázračne piecť, vyšívať, háčkovať, ovládam prácu na PC, cudzie jazyky, držím diétu, rada jazdím autom. Pravdu povediac, neovládam žiadnu činnosť, ktorú som tu uviedla...“

Iste uznáte, že takýto ste list treba preveriť! Tak sme sa vybrali do obce neďaleko Michaloviec a zoznámili sa s očarujúcou dámou, ktorá iste mnohé z činností, ktoré uviedla, aj dokonale ovláda. To nám predviedla hneď pri našom príchode, keď nás počastovala skvelým lečom a domácou štrúdľou. Sama o sebe napoly žartom hovorí: „Nie som dokonalá v niektorých oblastiach bežného života už aj preto, že som možno lenivá a nechce sa mi učiť veci, ktoré sa stále menia aj zdokonaľujú a sú hlavne pominuteľné. Dokonalosť je pekná vlastnosť, ale pri nedokonalosti zažiješ oveľa viac zážitkov! Nedokonalosť si môžem dovoliť iba preto, že mám okolo seba skvelých ľudí. A ja som šťastná po celý môj život.“ Pani Kamila sa v práci venuje pomoci sociálne slabším. „Je to krásna práca, i keď mnohokrát veľmi smutná,“ vraví a dodáva, že ju to núti premýšľať nad rôznymi smutnými osudmi ľudí. „Moje šťastie spočíva v správnom rozhodovaní sa, nič neriešim s horúcou hlavou. Viem byť tolerantná a viem sa ospravedlniť. Celý život sa rada rozprávam s ľuďmi, pretože komunikácia je veľmi dôležitá aj v nepríjemných situáciách. Počúvam ľudí okolo seba a snažím sa učiť na vlastných chybách,“ zakončuje s úsmevom.

Chce ako každá žena podľa možností vyzerať trošku k svetu a zakryť akú-takú nedokonalosť. „V práci si spravím zopár drepíkov a hneď mám pocit, že je to stále v norme.“

Tým, že má nižšiu postavu, bez opätkov nejde ani na krok. „Mojím hendikepom je, že mám trocha širšie boky a stehná, i keď sa moja váha pohybuje okolo 49-50 kilogramov. Ale pravda je, že moja postava nie je dokonalá, a viem, že nie som ani prvá, ani posledná, ktorá na sebe nájde niečo, čo sa jej nepáči.“ Barborka sa diétami netrápi, pokojne sa pohostí tým, na čo má práve chuť. „Som vďačná za každý centimeter, kde ma môže partner chytiť,“ smeje sa. „A vždy, keď povie, že som krásna, viem, že v jeho očiach som dokonalá. Preto som šťastná taká, aká som, hlavne, že som zdravá.“ Je presvedčená, že dokonalé telo ešte nedáva človeku pocit myslieť si, že máme všetko. „Tí, čo majú štipku rozumu, sa pri pohľade na seba cítia príjemne,“ zakončuje sympatická kaderníčka, ktorej veľkou záľubou je poľovníctvo. Zatiaľ sa len učí, ale vypitvať hoci aj divé prasa pre ňu nie je žiaden problém. „Myslím na to, že si v budúcnosti spravím poľovnícke skúšky, aby som sa mnohému naučila a vedela o našej flóre a faune čo možno najviac. Trávim preto s priateľom, ktorý je poľovník, v lese veľa času. Je to nádherný relax a ak treba, priložím ruku k dielu a postarám sa napríklad aj o krmelce, aby v nich bol dostatok krmiva najmä v zime, ktorá je u nás každý rok naozaj veľmi tuhá.“

„ Vo svojom guľatučkom tele sa cítim dobre a netrápim sa úvahami o tom, ako ma berie okolie.“

Mám sa jednoducho rada taká, aká som. Od malička som bola také malé bucľaté jabĺčko plné energie. S tukovými vankúšikmi som sa naučila žiť. Bola som živou kopou, ktorá nepokazí žiadnu zábavu. Okolie mi nedávalo najavo moje nedostatky, takže ma ani nenapadlo sa pre ne trápiť a robiť si komplexy. Kilá navyše som absolútne nevnímala,“ opisuje na úvod. Všetko zmenila až puberta. „Pri porovnávaní s ostatnými rovesníčkami som pochopila, že som iná ako ony. No i napriek tomu som mala sebavedomia na rozdávanie. Prestala som sa trápiť tým, čo by bolo, keby, a sústredila sa na to, čo práve je. Chvalabohu s určitosťou viem, že ma neoslovia chlapi, ktorí hľadajú len dokonalosť, lebo do tej mám ja riadne ďaleko... Možno musím viac dbať na svoj zovňajšok, ale to mi absolútne neprekáža... ja sa v tom priam vyžívam. Hoci sú to len maličkosti, ale ani by ste neverili, aké to má účinky – nový mejkap, strih či farba vlasov, krásne farebné tričko. A prišla som hlavne na to, že bez zdravého sebavedomia v dnešnom svete nepochodíte. Nič to, že nevyzerám ako Sklenaříková... Slovo KOMPLEX skrátka nemá v mojom živote miesto. Odmietam sa podriaďovať módnym a mediálnym trendom len preto, aby som sa ľuďom páčila, aby ma milovali a akceptovali. Viem, že moje nedokonalosti ma robia jedinečnou, rovnako ako speváčku Adele či českú XXL modelku Barboru Bartákovú. Veď keby sme boli všetky rovnako dokonalé, tento svet by bol veľmi nudný, nemyslíte?“

Kristína Ondrejičková (27) z Nového Mesta nad Váhom

Je sama so sebou spokojná, i keď podľa jej vlastných slov, nie je žiadna krásavica.

Ako každá baba i ja sa občas pozerám do zrkadla a nachádzam nezrovnalosti. Prečo mám veľké oči, prečo nemám väčšie pery...“ Hneď však dodáva: „Ale v podstate je to celé založené na tom, že my baby sa vidíme vždy v tom horšom svetle a okolie nás pritom vníma ako pekné bytosti.“ Sú dni, keď ráno vstane, má výbornú náladu. „Vtedy v zrkadle vidím celkom peknú ženu. Moje sebavedomie vystúpi do výšky, nahodím americký úsmev a na opätkoch vyrážam do mesta. „Vždy je v prvom rade u ženy čistota, vtedy ťa aj okolie vníma ako slniečko,“ hovorí rozhodne. „Poteší ma preto, keď mi niekto povie: Jeeej, ale pekne voniaš! Nie je však dôležité, aby som bola krásna len zvonka, ale aj znútra.“ A čo si na sebe Kristína cení najviac? „Že viem pomôcť druhým, pretože mi to nedá. A to aj vtedy, keby mi dotyčný napríklad aj niekedy v minulosti ublížil.“ Zaujímali sme sa, čo sa jej na nej najviac páči: „Oči, to viem jednoznačne, pretože tie prezradia o nás všetko.“

Skutočné príbehy: Som šťastná, aj keď (nie) som dokonalá

Výber pre vás

Skutočné príbehy: Som šťastná, aj keď (nie) som dokonalá

Súvisiace články

Sen ma varoval pred nešťastím: Takú hrôzu som nečakala!

Karolína (36): Život bez chlapa? Muž a deti nemusia byť šťastie

Na môjho chlapa sa nemôžem spoľahnúť: Zabudol na vlastného syna

Výber pre vás