„Bože, on je úžasnýýý! Najlepší chlap, akého som v živote mala!“ rozplývala sa Jana nad tanierom mascarpone s jahodami, z ktorého ubúdalo len veľmi pomaly. Nečudo. Pri podrobnom opise všetkých udalostí za posledný mesiac a odpisovaní na esemesky od „Božského a Majetného“ (ďalej už len Majetného), pípajúcich v intervaloch každých päť minút, nemala šancu jesť.

Amorove šípy, keď letia od bohatého chlapíka, vedia byť riadne ostré. Čo úspešne neinfikujú, prifarbí si dotyčný dekadentnými zážitkami a ozrutnými darmi. Čo už, že musí platiť svojej ešte stále právoplatnej manželke, s ktorou sa oženil „len preto, lebo sa mi šmyklo a ona zostala tehotná“. Inak by ju, pochopiteľne, v živote nechcel.

„Ani bicykel by o ňu neoprel,“ vyhlásila Jana bohorovne a mascarpone na miske preložila zľava doprava.

„Ešte ti musím rýchlo povedať, ako sme leteli JEHO SÚKROMNÝM LIETADLOM!!!, a utekám! Píše mi, že už nemôže bezo mňa vydržať, a má len pol hodinky voľno. Chápeš, to sa musí využiť!“ žmurká s plnými ústami jahôd. Chápem, chápem. Dvoma vetami opísala „svetový“ sex v JEHO SÚKROMNOM LIETADLE!!!, z Vuittonky vytiahla päťdesiateurovku a so slovami zaplať to, moja, ozvem sa zmizla.

S údivom som pozerala smerom, ktorým sa vytratila. Ostala po nej len vôňa. Drahá. A mne z dvoch hodín, čo som si na ňu vyhradila, ešte hodina a pol a tridsať eur z päťdesiateurovky Majetného.

Niekoľko týždňov som čakala, kedy sa mi Jana ozve, aby som jej mohla vrátiť zvyšok peňazí. Na esemesku, či je všetko o. k., neodpovedala. Neostávalo mi iné, len veriť, že je ešte stále zamilovaná a peniaze jej nechýbajú. Nakoniec som sa dočkala. Napriek tomu, že niekoľkokrát zmenila dátum a čas stretnutia kvôli nevyspytateľnému pánu Majetného, sa síce s pätnásťminútovým meškaním, ale predsa objavila.

No, objavila, prišla v plnej paráde. Do dverí vošla mladá žena s dlhou blonďavou hrivou, vychudnutá na kosť, oblečená od hlavy po päty do značky GUCCI, v obrovských slnečných okuliaroch. Je to Jana? Nie je to Jana? Usmiala sa. Takže je.

Zo začiatku som nechápala, načo tie okuliare. Bol jesenný podvečer a slnko už dávno skončilo svoju dennú šichtu. Ale ako som sa neskôr dozvedela, patrí to k imidžu. Tak teda, o. k., Jana bola fakt na nepoznanie. Vždy bola pekná. Muži sa za ňou otáčali, no „vylepšiť“ sa evidentne dá aj dokonalé. Okrem predĺžených vlasov mala aj predĺžené mihalnice, vybielené zuby, napustené pery a nepohyblivé čelo. Okrem toho, že to nepotrebovala, keďže bola fakt krásna ženská, som nechápala, načo to všetko krátko pred tridsiatkou!? Odrazu som zneistela. Neprešvihla som už aj ja náhodou ten čas, keď by som mala absolvovať podobné úpravy?

Našťastie, pri Jane nie je čas premýšľať. Nikdy ju veľmi nezaujímali starosti a radosti druhých, no teraz jej monológ doslova vyrážal dych. Ako môže jedna žena svoj vlastný život odovzdať bez váhania a váženia si samej seba do rúk niekoho iného? Ej, majetné Amorove šípy.

„Jani, a v ktorom si vlastne ročníku na tej univerzite?“

„Už neštudujem. Vykašľala som sa na to. Ale môžem sa do školy vrátiť, kedy chcem,“ koketne špúli pery.

Len či sa jej bude chcieť... Majetný totiž potreboval, aby bola Jana v pohotovosti vždy, keď si zmyslí. A to sa nezlučovalo s rozvrhom prednášok a cvičení, na ktorých sa musela zúčastňovať. Napodiv z tohto stretnutia neutekala ako minule. „DNES je to v pohode. Muco je mimo, vráti sa až zajtra. Ale keby niečo, boli sme sa len v parku poprechádzať a mala som na sebe iba rifle a tenisky. Neznáša, keď sa takto vyštafírujem bez neho. Je to taký žiarlivec! Fakt ma miluje!“ odpovedala si Jana šikovne na natískajúce sa otázky.

Poslušná, ústretová, tolerantná partnerka, reagujúca na jednoduché povely. Dobre si to Muco zariadil.

Tiež vás zaujíma, čo tieto ženy celý deň robia? Keď nepracujú, nechodia do školy, nestarajú sa o žiadne deti a nevedú charitatívnu organizáciu?

Rozšírte si chabé obzory! Je toho toľko! Keď Jana spustila opis svojho celodenného programu, bolo jasné, že popri dvojhodinovom formovaní postavy, proticelulitídových procedúrach, kozmetike, manikúre, pedikúre, kaderníčke, masážach, plávaní, nakupovaní, sem-tam varení a upratovaní, nie je čas študovať či sa, nedajbože, zamestnať. Navyše, Jana sa už necítila ako milenka. Veď už predsa žila v JEHO vile. Aj keď to vraj Majetnému najskôr „nevoňalo“, napokon jej vyhradil skrinku na veci. Z jej rozprávania vyplynulo, že inak svoju temperamentnú povahu Jana maximálne krotí, lebo Majetný je typ muža, ktorému sa neodporuje. Bez ohľadu na to však občas nevydrží a vybuchne, aby si potom teatrálne pobalila veci. To sa stane v priemere asi raz za dva týždne.

<strong>Ešte ti musím povedať, ako sme leteli JEHO SÚKROMNÝM LIETADLOM!!!</strong>

Otázka je, či by nebolo jednoduchšie nechať tie veci rovno v kufri. Jana, zamilovaná do svojich predstáv o pohodlnom živote vedľa Muca, pomaly strácala súdnosť a vlastné kontakty s realitou.

Ale ženia sa takíto muži z lásky? „Keď sa to podarilo jeho prvej žene, musí sa to podariť aj mne. Musím s ním mať dieťa, potom si ma zoberie!“ vyhlásila úplne vážne, a svet sa vychýlil zo zemskej osi, pretože nepoznám ženu s ľahostajnejším vzťahom k deťom, ako je Jana. Muco nadovšetko. Muco oplodniteľ. Muco dobyvateľ. Muco si neželal, aby sa rozprávala s akýmkoľvek iným mužom, ktorého nepozná. To znamená nekomunikovať ani s čašníkom, taxikárom, či dokonca policajtom?

Áno. Presne tak. A keď stretla náhodou bývalého spolužiaka, radšej sa tvárila, že ho nevidí. Ale inak bol Muco úžasnýýýý! Bude z neho skvelý tato!

To by však musel zatúžiť po rozmnožovaní aj on.

„Nechoď ešte!“ vyprskla budúca matka roka, keď som povedala, že idem uložiť syna. „Keď sa Muco vráti, zase sa nebudeme môcť stretnúť.“ Ach, vlastne skoro som zabudla. Sľúbila som jej, že hneď ako sa Muco niekam opäť vytratí a ona nebude musieť v JEHO vile zatiaľ „oddeľovať šošovicu od hrachu“, sa stretneme.

Čas plynul. Aj pre ženu, ktorá bola kedysi mladá, krásna, rozumná a perspektívna.

Telefonát prišiel po šiestich týždňoch. Majetný je asi v dostatočnej vzdialenosti od svojho bydliska... Mýlila som sa. Možno aj bol, ale Jane som nemohla rozumieť pre jej hysterický plač. Mala som desať minút na to, aby som prišla na miesto stretnutia, ktoré určila.

Bolo jasné, že niečo hrozné, lebo prišla v teplákoch. Dolce &amp; Gabbana, ale aj tak. Veľké slnečné okuliare nechýbali, aj napriek tomu, že v obchodnom centre slnko nesvieti. Tentoraz však neboli súčasťou imidžu. Jana pod nimi skrývala červené oči opuchnuté od ustavičného plaču.

„Vyhodil ma.“ No pekne. Z JEHO vily. Vraj jej vyhádzal veci z hosťovskej izby rovno pred dvere. Dôvod hádky ani nestojí za reč. Pôsobil by smiešne v celej tej dráme. U Jany sa jednoducho začal prejavovať potláčaný temperament, a keď si Majetný začal robiť za odplatu, čo chce, teda tráviť väčšinu času bez nej, nastali problémy. Ku koncu nášho stretnutia už neplakala. Revala.

„Dva dni mi nedvíha telefón, zajakávala sa. „A stále nie som tehotná.“ Naliala som do nej obvyklý repertoár a vyzbrojila som ju sebaúctou a jedným liekom na upokojenie.

Na druhý deň som jej pre istotu volala, či je v poriadku, ale nedvíhala.

Po týždni sa ozvala, že je znova šťastná a všetko sa vysvetlilo. A takto sa to opakovalo pol roka. Raz hysterické vzlykanie do telefónu, raz eufória.

Dobrodružný život, len čo je pravda. Aj keď emocionálne trocha náročný.

Až do chvíle, keď sa Jana rozhodla nasadiť si hormóny na podporu otehotnenia.

Samozrejme, Majetný nemal ani potuchy, že by sa jeho majetok mal a mohol scvrknúť o nároky ďalšieho potomka. Janina vlastnosť Cez mŕtvoly sa lepšie kráča priniesla svoje ovocie. „Čo myslíš, keď mi test gravidity ukazuje dve červené čiarky, je to isté?“ prišla správa, na ktorú sa nedalo odpovedať inak ako s blahoželaním na konci. Tak predsa sa jej to podarilo. Azda ju to dieťa urobí šťastnou. Inou, pomyslela som si. Jej život skutočne nadobudol nečakané rozmery. Keďže si bol Muco istý, že o tehotnú ženu nebude mať záujem žiadny muž, dovolil jej chodiť na obedy alebo kávu s kamarátkami. Bomba. Lepšie povedané, s tými, čo sme ju poznali ešte pred ním. V každom prípade, tehotenstvo zázraky zrejme robí, ale s imúnnymi ženami ani nepohne. Nezmyselné diéty a neprimeraná fyzická záťaž pri cvičení sa skončili pre Janu pobytom v nemocnici. Opakovaným. Silou-mocou si chcela udržať štíhlu postavu, aby bola pre Majetného stále príťažlivá. Keby to aspoň fungovalo. Údajne sa jej však nedotkol, odkedy vyšla na svetlo s usvedčujúcim testom. Ani prsteň nepriniesol. Celé to akosi zlyhávalo.

„Nemyslím si, že ma podvádza s inou,“ vyhlasovala nepresvedčivo, a vlastne mala pravdu. Muco ju podvádzal s inými. Aj v deň D, keď Jana porodila krásne dievčatko, oslavoval vo veľkom štýle. Pozval tých najvplyvnejších i menej vplyvných. Svoje miesto na bujarej dvojdňovej oslave mali aj dámy hore, a neskôr aj dole bez. Bol si istý, že Jana sa v pôrodnici nemôže dozvedieť detaily. A mal pravdu.

Zložili ju popôrodné depresie. Našťastie, prišla jej mama, ktorá sa dcére snažila ako-tak pomôcť. Po Majetného pomoci nebolo ani chýru, ani slychu.

Keď sme sa stretli pred pár týždňami, bola už pomaly schopná prevádzky. Malá Ema sa usmievala, jej mama mala zastretý pohľad, upretý niekam do diaľky. Ešte stále užíva antidepresíva, zároveň s liekmi na utlmenie. Vie, že malú musí nakŕmiť, prebaliť. To je všetko. A ešte vie, že ju aj seba musí ráno nahodiť, aby reprezentovali Majetného status. Ema vyzerala ako Suri Cruise. Čo z toho, že v tých úzkych rifľových šatočkách sa to chúďa ledva hýbalo a hoci ešte nevie chodiť, má balerínky od Diora.

Bolo mi ich ľúto. Tej mladšej viac ako tej staršej. Keď jej na stole pri šálke s kávou zadrnčal konečne telefón, prebrala sa z letargie a takmer prevrhla pohár s minerálkou. Prechádzala sa sem a tam a na ramene mala čerstvo vytetované Mucovo meno, čo bol jej osobný darček k jeho nedávnym narodeninám. Potom si sadla a zapálila si cigaretu. „Volal mi, že na dva dni odchádza, vraj nemám zabudnúť na žrádlo pre psa,“ sucho poznamenala.

Bez slova vyfajčila ešte dve cigarety a zaplatila účet. Malú posadila do drahého kočíka a tradične sľúbila, že sa ozve.

Ozvali sa iní, ktorí zvestovali, že Jana už nebýva v JEHO vile. Býva v dvojizbovom byte u svojej matky. Muco má vraj novú mladú, ktorá si užíva luxus, tak ako Jana kedysi.

Skutočný príbeh: Život zlatokopky je niekedy ťažký!

Výber pre vás

Skutočný príbeh: Život zlatokopky je niekedy ťažký!

Súvisiace články

Skutočný príbeh čitateľky: Zmeškaný vlak mi zmenil život

Zviedol ma šéf! Pre sex som prišla o skvelú prácu

Pomsta nevernému manželovi: Na sex so študentom nezabudnem!

Výber pre vás