Pre našu krajinu boli typické drevené domy, kde sa škáry medzi trámami vypĺňali slamou alebo machom namočeným v hline. Hlina ako omietka zo zmesi ílovitej zeme, piesku a slamy zmiešaných s vodou zakrývala nerovnosti dreva a vďaka svojej tepelnoizolačnej vlastnosti chránila domy pred zimou a ohňom. Dnes sa karta obrátila a súčasné stavby postavené z týchto materiálov sa svojou filozofiou snažia o trvale udržateľný rozvoj.

Tým, že vznikajú skôr ako experimenty a do stavby sa zapájajú celé rodiny a veľa dobrovoľníkov, podporujú v danom regióne dnes už slabé sociálne väzby a snažia sa o súlad bývania so zachovaním kvalitného životného prostredia. Ľudia, ktorí sú otvorení „novinkám“, myslia ekologicky a cítia zodpovednosť za životné prostredie, dokonca zistili, aké lacné môže byť takéto bývanie.

Zdravá mikroklíma

Stavby z prírodných materiálov ponúkajú zdravé vnútorné prostredie, tzv. mikroklímu. Podľa WHO bolo v roku 1984 až 30 % obyvateľov vyspelých krajín postihnutých tzv. syndrómom chorých budov, v roku 2002 toto číslo stúplo až na alarmujúcich 60 %. Ukazuje sa, že život v budovách s klasickými materiálmi (betón, sadrokartón, plasty atď.) na nás nemá priaznivý vplyv, lebo do ovzdušia vypúšťajú zdraviu škodlivé látky. Naopak, ľudia žijúci v domoch postavených z prírodných materiálov svorne tvrdia, že sa v nich cítia príjemne a spokojne. A zdravo...

Zo slamy sa bežne stavajú domy v Nemecku, Rakúsku či Fínsku a v niektorých prípadoch by ste ich len ťažko rozoznali od murovaných. Väčšina ich majiteľov sa však rada hlási k ich pôvodnému dizajnu. Neraz ide o netradičné stavby s kruhovým pôdorysom, oválnymi výklenkami a nepravidelnou hrboľatou omietkou. Navyše ich môže človek postaviť prakticky sám. Nepotrebuje špeciálne nástroje, postačia mu vidly, lopaty a kladivá. Aj tu však platí, že pri jeho stavbe si treba radšej nechať poradiť od odborníkov, ktorí s jeho stavbou už majú skúsenosti.

Najskôr sa postaví drevený nosný skelet, až potom na rad prichádza ukladanie slamených balíkov vyrábaných lisovaním slamy pod vysokým tlakom (certifikované balíky možno dostať aj u nás). Použitá slama, ktorá by mala byť udržiavaná pri vlhkosti 13 %, musí mať hmotnosť aspoň 90 kg/m³. Balíky sa do konštrukcie ukladajú tak, aby boli steblá uložené kolmo na stenu. Steny sa následne omietajú hrubou vrstvou hlinenej omietky, aby bola stavba chránená pred požiarom, vetrom a hlodavcami.

Okrem omietky zamedzuje vzniku požiaru aj minimálne množstvo vzduchu v balíkoch. Slama musí byť suchá a bez zŕn, aby zbytočne nelákala spomínaných hlodavcov, tým však vstup cez slamenú stenu znemožňuje aj trvalý tlak vytvorený lisovaním balíkov. Jednoduchý slamený dom by mal byť z hľadiska bezpečnosti vysoký max. 3 m a dlhý 10 m. Na dom takýchto parametrov sa spotrebuje slama približne zo 4 – 5 ha pôdy. Zložitejšie stavby však môžu mať aj viacero podlaží. Pokiaľ by nebola nosná konštrukcia drevená, ale vyrobená len zo slamy ako hlavného stavebného materiálu, je nutné počkať s omietnutím 1 – 3 mesiace, aby stavba dostatočne „sadla“ pod zaťaženým krovom.

Za ideálnych podmienok (dostatok ľudí, materiálu a dobrého počasia) sa dá dom zo slamy postaviť za 3 mesiace.

Ceny stavieb sa odvíjajú od toho, či ide o technológiu ortodoxnej prírodnej stavby alebo kombináciu s modernými materiálmi. Pri väčších a náročnejších stavbách môže byť stavba slameného domu približne rovnako drahá ako stavba klasického rodinného domu. Zásadný rozdiel vidno až po ukončení stavby, pretože tepelne na ňom možno ušetriť až 75 % výdavkov za teplo. Cena za 1 m³ slamy sa pohybuje od 3 do 7 €, pokiaľ sa dom postaví svojpomocne a nemá veľké rozmery (24 m²), dá sa postaviť aj do 6 000 €.

Hlinená omietka umožní rôzne kreatívne zásahy.

Slama môže slúžiť nielen ako stavebný, ale aj ako tepelný a zvukovo izolačný materiál na murovaných domoch. Príjemne prekvapí nielen cenou, ale aj kvalitou, pričom 40 cm slamy sa v izolácii vyrovná 20 cm polystyrénu.

■ výborné tepelnoizolačné a úsporné vlastnosti

■ nižšie náklady na zaobstaranie materiálu

■ možnosť väčšej kreativity a netradičných tvarov

■ slamený balík je širší než tehla, stena je preto spolu s omietkou o dosť hrubšia

■ problém uchrániť balíky počas stavby pred možným navlhnutím

■ problém so zavesením ťažších predmetov na stenu (o rozmiestnení políc a skriniek na stenu treba uvažovať už pri jeho stavbe)

Slamené balíky sa vyberajú podľa:

veľkosti – v ponuke sú dve možnosti

farby – ideálna je zlatá, tmavšia môže byť znakom vyššej vlhkosti

pevnosti – balík by nemal zmeniť tvar, keď sa za jeden z istiacich povrázkov zdvihne nahor

jednotnosti – mali by byť všetky rovnaké

Zaujímavá stavebná technológia Superadobe, ktorej základným stavebným materiálom je zmes hliny a slamy plnená do vriec na zemiaky, má svoj pôvod v tradičnej iránskej ľudovej architektúre. Kruhový dom môže mať dokonca viacero priľahlých a vzájomne prepojených miestností. Takáto pilotná stavba vznikla minulý rok aj v Čechách, na svojom pozemku v Jindřichoviciach pod Smrkem ho s priateľmi postavil herec Jaroslav Dušek.

Hlavnou zásadou je použitie materiálu z miesta stavby.

Dozor nad postupom mala osobne Iliona Khalili, vdova po architektovi Naderovi Khalili, ktorý sa rozhodol Superadobe šíriť aj za hranice svojej krajiny. Superadobe prezentoval ako rýchle a lacné bývanie pre milióny ľudí, ktorí často nemajú finančné prostriedky na výstavbu klasického domu. Ekologicky zmýšľajúci ľudia v tejto novinke rýchlo našli aj jej ďalší rozmer a po svete sa začali stavať hlinené domy ako „prírodné stavby“, pri ktorých sa možno pohrať s ich architektúrou a pôsobia priam exkluzívne. Vďaka kupole tu navyše vzniká nová dimenzia bývania, keďže miestnosť je vyššia než širšia.

Zmes piesku, ílu a cementu sa plní do nekonečných vriec.

Hlavnou podstatou Superadobe je použitie surovín z miesta stavby počas celého roku. V našich podmienkach je však najideálnejšie začať stavať už na jar, aby sa v lete dom vyhrial a bol tak pripravený na zimu. V súvislosti s chladnejším podnebím a zmenami počasia u nás sa do zmesi primiešava aj cement v pomere: 80 % piesku, 10 % ílu, 10 % cementu, plus rezaná slama zmiešaná s vodou. Vyrobená zmes sa plní do nekonečných vriec, ktoré sa narežú na požadovanú dĺžku a kladú sa do kruhu na seba.

Veľmi dôležité je správne vymerať polomer kupoly.

Prvé tri vrstvy vriec ležia pod úrovňou terénu a sú obsypané štrkom. Namiesto malty slúži ostnatý drôt voľnekladený medzi vrecia. S rastúcou výškou stavby sa do vriec pridáva čoraz viac slamy pre odľahčenie. Na vrch hlineného „iglu“ (výška až 6 m) sa na záver položí kupola z polykarbonátu, zaizoluje sa a prekryje plachtou. Len čo je hotová hrubá stavba, možno vrecia omietnuť hlinou s prímesou ďalších materiálov. Do týchto stavieb možno ľahko zaviesť elektrinu, vodu či využívať solárne vykurovanie.

Pre urýchlenie stavby možno použiť miešačku na vyrobenie zmesi alebo bager na kopanie, ale práce možno hravo zvládnuť aj bez mechanizácie. Pomoc odborníka je potrebná hlavne pri vymeriavaní polomeru v kupole a stien pomocou dvoch reťazí upevnených v strede a na okraji stavby, čím sa zabezpečí jeho stabilita.

Prípravné práce trvajú asi mesiac, hrubá stavba s jednou miestnosťou a rotundou zaberú taký istý čas za predpokladu dostatočnej účasti pomocníkov a dobrovoľníkov. Ideálny je päťčlenný tím – jeden seká slamu, druhý mieša zmes, tretí ju nosí, štvrtý drží vrece a piaty ho plní.

Hrubá stavba hlinenej rotundy s jednou miestnosťou je naozaj lacná – môže stáť cca 10 000 €.

■ využíva sa predovšetkým materiál, ktorý leží priamo na pozemku

■ minimálny dopad na životné prostredie

■ stavbu zvládne každý s pomocou známych

■ výborná tepelná a zvuková izolácia

■ možnosť ľahko pristaviť ďalšie miestnosti aj po ukončení stavby

Namiesto malty slúži ostnatý drôt kladený medzi vrecia.

■ materiál, ktorému ľudia ešte stále veľmi nedôverujú

Petr Skořepa, staviteľ alternatívnych domov radí:

„Lacné stavby z prírodných materiálov či už z miestnych zdrojov, alebo s použitím recyklovaného materiálu, sa stali mojím životným postojom a vždy sa snažím skĺbiť materiály a stavebné postupy tak, aby vznikol kvalitný dom, ktorý je zdravý a nízkoenergetický. Pokúšam sa vždy čo najlepšie využiť to, čo som sa naučil od svojich učiteľov. Sám žijem v jurte zo slamy na Slovensku a teším sa na domček, ktorý plánujeme postaviť v Bielych Karpatoch.

Hrubú stavbu možno na záver omietnuť hlinou.

Pri jeho stavbe použijeme len hlinu, slamu, sklo, kameň a drevo. Na vykurovanie bude použitá akumulácia slnečného tepla v hline – dom bude totiž zo severnej strany zahrabaný v zemi, južná strana bude zasklená a strecha zelená, zatrávnená. Nesnažím sa ľudí presviedčať, z čoho majú stavať. Každý by mal využiť materiál, z ktorého má najlepší pocit. Na seminároch sa len pokúšam vysvetliť čo najefektívnejšie použitie materiálov, napr. aj hlinené interiérové omietky v murovanom dome urdžiavajú optimálnu vlhkosť vzduchu, čistia vnútornú klímu a navyše sú príjemné na pohľad aj na dotyk.“

Lacné bývanie v prírode: Postavte si ekologický dom

Výber pre vás

Lacné bývanie v prírode: Postavte si ekologický dom

Súvisiace články

Bývanie vo vidieckom domčeku ako za starých čias

Nezadbávajte vašu spálňu, zaslúži si oveľa viac!

Výber pre vás