Názov krajiny:	Republika Pobrežia Slonoviny
Rozloha:	322 460 km2
Počet obyvateľov:	18 013 409 (2007)
Štátne zriadenie:	republika
Geografická poloha:	Západná Afrika Mapa Pobrežia Slonoviny
Časové pásmo:	Slovensko -2 hod.
Podnebie:	Okrem krátkeho obdobia v auguste je dusno počas celého roku s množstvom dní s vysokou vlhkosťou a priemernou teplotou od 30 do 33°C. Od decembra do marca je zrážok menej. Na severe je obdobie dažďov od mája do októbra celkové teploty sú vyššie. Aktuálne počasie vo svete
Hlavné mesto:	Yamoussoukro
Mena:	západoafrický frank (CFA)
Jazyky:	francúzsky (úradný), okolo 60 miestnych jazykov
Správne členenie:	19 regiónov
Národnost. zloženie:	Akan (42 %), Gur (18%), Severní Mandovia (17%), Krous (11%), Južní Mandovia (10%), Libanonci, Francúzi
Náboženstvo:	islam (40%), kresťanstvo (30%), pôvodné náboženstvá
Diplomatické zast.:	SR nemá v Pobreží Slonoviny diplomatické zastúpenie. Príslušným je Veľvyslanectvo SR v Abuji, Nigéria. Plot 187, Lord Lugard Street No. 14, Asokoro, Abuja Poštová adresa: P.O.BOX 582, Garki, Abuja, Nigeria Tel. č.: ++234 9 3143731-2, ++234 9 3143730 E-mail:zusrnigeria@yahoo.com Pre SR je príslušným Veľvyslanectvo Pobrežia Slonoviny v Berlíne Lutzowstrasse 33-36, Berlín Nemecko Tel. č.: 0049/30 /5900 230 E-mail: dt-cote_ivoire@t-online.de, amcirfaseco@t-online.de
Víza a doklady:	Pre občanov SR cestujúcich do krajiny platí vízová povinnosť. Zastupiteľské úrady Pobrežia Slonoviny zvyčajne udeľujú víza s platnosťou na tri mesiace. Ministerstvo zahraničných vecí SR

Dejiny:
Z obdobia pred príchodom Európanov veľa informácií nie je. Najpočetnejšie národnostné skupiny prišli do krajiny pomerne nedávno. Ľudia národnosti Kru prišli z Libérie okolo roku 1600. Národnosti Senoufo a Lubi prišli z Burkina Faso a Mali. Najpočetnejší Akanovia prišli do krajiny až 18. a 19 storočí z Ghany a Guinei. V porovnaní zo susednými krajinami nebolo Pobrežie Slonoviny natoľko zasiahnuté obchodom s otrokmi. O územie krajiny sa začali zaujímať až Francúzi v štyridsiatych rokoch 19. storočia. Postavili tu obchodné stanice a po dlhej vojne s kmeňom Malinka ovládli okolo roku 1890 aj vnútrozemie krajiny. Kolonizátori začali zakladať plantáže na pestovanie kávy, kakaa a palmového oleja. Oproti ostatným krajinám západnej Afriky bolo v Pobréží Slonoviny pomerne dosť francúzskych osadníkov a patrila im tretina plantáží v krajine. „Otcom nezávislosti“ sa stal syn náčelníka kmeňa Baoulé,
Félix Houphouët-Boigny. Vroku 1944 založil prvé africké odbory pre pestovateľov kakaa.

Jeho sila vzrástla natoľko, že o rok neskôr bol zvolený za poslanca francúzskeho parlamentu. O rok neskôr Francúzsko zrušilo nútenú prácu. Nezávislosť vyhlásilo Pobrežie Slonoviny v roku 1960. V tomto období bolo najbohatšou krajinou francúzskej západnej Afriky. Prvým prezidentom sa stal Houphouët-Boigny, krajina začala dotovať farmárov pestujúcich kávu a onedlho sa Pobrežie Slonoviny stalo tretím najväčším vývozcom kávy na svete. Podobne to bolo s kakaom, a v roku 1979 sa krajina stala najväčším vývozcom na svete. Ekonomickému zázraku krajiny pomohli francúzski inžinieri, a oproti ostatným krajinám regiónu sa v Pobreží Slonoviny počet Európanov zvýšil z 10 000 na 50 000. Prezident Houphouët-Boigny vládol tvrdou rukou, povolená bola len jedna politická strana a tlač bola cenzurovaná. V 80-tych rokoch krajinu tvrdo zasiahla svetová recesia a lokálne záplavy.

V 90-tych rokoch začali štrajkovať vládni zamestnanci a študenti, bolo povolených viacero politických strán. Prezident Houphouët-Boigny po dlhej chorobe v roku 1993 zomrel. Jeho nástupcom sa stal Henri Konan-Bédié. V roku 1995 opätovne vyhral voľby v krajine a utužil svoju politickú moc. V roku 1999 nespokojní generáli uskutočnili vojenský prevrat a prezident Bedié ušiel do Francúzska. Prevrat paradoxne priniesol zníženie kriminality v krajine. Voľby v roku 2000 plné nepokojov vyhral Laurent Gbagbo. Po vylúčení moslimského kandidáta Alassane Ouattaru sa sever krajiny vzbúril, čo viedlo ku pouličným nepokojom v hlavnom meste Yamoussoukro. V septembri roku 2002 sa vzbúrili vojenské jednotky na severe krajiny a rýchlo získali kontrolu nad územím. Bývalý prezident Guéi bol pri útokoch zabitý. Prímerie bolo uzavrené rýchlo a rovnako rýchlo porušené. Viedli sa predovšetkým boje o regióny s kakaovníkovými plantážami. Odvtedy je situácia v krajine nestabilná, dokonca vypukli boje s francúzskymi jednotkami. Po dlhých jednaniach bol za dočasného predsedu vlády vymenovaný Charles Konan Banny s úlohou zorganizovať slobodné voľby v roku 2007. Rozkoly medzi povstaleckými skupinami na svere situáciu v krajine zneistili.

Bezpečnostné riziká: Situácia v krajine je po vypuknutí občianskej vojny v roku 2002 naďalej nejasná. Pre cudzincov je riskantná najmä na severe, ovládnutom povstalcami. Krehké prímerie v krajine dáva priestor pre zvýšený počet krádeží a ozbrojených lúpeží. Do krajiny sa cestovať neodporúča.
Zdravotná starostlivosť: Začiatkom septembra 2006 toxický odpad v metste Abidjan zabil niekoľkých ľudí a tisíce miestnych malo zdravotné problémy. Viacero mestských štvrtí je týmto odpadom znečistených.Návštevníkom sa odporúča vyhnúť sa postihnutým miestam a pri ťažkostiach s dýchaním sa odporúča vyhľadať lekársku pomoc.
Cudzincom sa odporúča v prípade potreby navštíviť Polyclinique Internationale St. Anne-Marie v Abidjane, tel. 22445132 alebo nemocnicu Ferké vo Ferkéssédougou. Za služby sa platí v hotovosti. Pre cestovateľov je absolutne nevyhnutné mať platný medzinárodný očkovací preukaz s očkovaním proti žltej zimnici. Bez neho hrozí vyhostenie z krajiny, alebo drahé a nebezpečné očkovanie priamo na letisku. V krajine sa endemicky vyskytuje malária, rozšírený je tiež AIDS. Občasné sú epidémie cholery, meningitídy, zaznamenané boli aj ojedinelé prípady eboly.

Musíte vidieť:
Parc National de Taï – národný park s panenským dažďovým pralesom, stromy dosahujú výšku až 50 metrov;
Yamoussoukro – bizarné mesto, kde osvetlené osemprúdové diaľnice končia priamo v džungli;
Basilique de Notre Dame de la Paix - skoro presná replika rímskeho kostola sv. Petra, zároveň najvyšší kresťanský kostol na svete;
Grand Bassam – pláž obklopená množstvom hotelov v koloniálnom štýle;
Parc National de la Comoë – najväčší a najznámejší národný park Pobrežia Slonoviny;

Doprava: Po celej krajine premávajú autobusy s pravidelným cestovným poriadkom a pevnými cenami. Premávajú aj na území obsadenom povstalcami. Do menších miest jazdia minivany a „bush taxíky“. Pre menší počet cestúcich sú oproti autobusom rýchlejšie, vybavenie na armádnych a povstaleckých „checkpointoch“ je kratšie.
Letecky: Medzinárodné letisko je od Abidjanu vzdialené 16 km. Napriek situácii v krajine sem premáva niekoľko medzinárodných a západoafrických spoločností. Jedinou vnútroštátnou leteckou linkou je spojenie medzi Abidjanom a mestom San Pédro.
Vlakom: Z mesta Ouagadougou premáva do Abidjanu železnica, v súčasnosti tu premávajú nákladné vlaky, väčšinou vezúce dobytok.

Internet:(.ci)www.africaonline.com/country.php?cid=16, www.tourismeci.org/, https://allafrica.com/cotedivoire/, www.abidjan.net

Komunikácia: Orange (áno), T-mobile (áno)

Ako cestovať: www.zajazdy.zoznam.sk, www.letenky.zoznam.sk, www.sacka.sk

Do kufra: sprievodcovia: Lonelyplanet.com, Roughguides.com,

Bez záruky:
Prezident Houphouët-Boigny sa počas obdobia svojej vlády stal najväčším africkým staviteľom megalomanských stavieb. Okrem osemprúdovej diaľnice končiacej v džungli a repliky rímskeho chrámu sv. Petra sa „preslávil“ milióvými investiciami v rodnej dedine Yamoussoukro, z ktorej plánoval vytvoriť veľkomesto. Bolo tu postavené jediné africké letisko, kde mohli pristávať lietadlá typu Concord.

Prečítajte si aktuálne správy z Pobrežia Slonoviny na Bleskovky.sk

Zdroj/autor: MZVSR, CIA-World Factbook, Lonely Planet