Plienky, detský plač, platenie hypotéky, strach zo straty zamestnania... Nič z toho sa už väčšiny dlhoročných manželstiev netýka. Teraz by si mali konečne užívať sladký bezstarostný život! Ale po štvrťstoročí spoločného života prichádza naozajstná kríza. Čo sa to vlastne deje? Za tie roky si zrazu nemajú čo povedať. Nevedia sa zhodnúť ani len na bežných veciach. Ich rozhovory sa obmedzili na to najnevyhnutnejšie. Dlhoroční manželia sa dostali do fázy, keď spoločný život stratil na atraktivite. A nielen to – ani partneri si už nie sú takí príťažliví, ako za mladých čias. Častejšie sú to muži, ktorí sa ocitli vo vyššom pracovnom či spoločenskom postavení, ktorí si začnú všímať mladšie ženy. Tie ich totiž vnímajú inak ako manželky. Nevedia o ich nedostatkoch, naopak, imponuje im ich zrelosť a slušná finančná situácia.

Ani manželky či dlhoročné partnerky nezostávajú pozadu. Práve preto, že poznajú nepríjemnejšie nuansy spoločného života, začínajú zvažovať, či sú naozaj až také spokojné, aby v nevyhovujúcom manželstve aj teraz zostali. Začínajú sa cítiť nespokojné, nedocenené. Prichádza obava, že odídu deti a ony stratia zmysel života. Obzerajú sa okolo seba a je možné, že sa nakoniec ešte raz zaľúbia.

Toto je na Slovensku priemerná dĺžka trvania manželstva. Jedným z dôvodov takéhoto krátkeho partnerstva môže byť aj zlý príklad v detstve jedného z partnerov alebo oboch. Či chceme alebo nie, všetko to, čo sme videli u našich rodičov, nás ovplyvňuje po celý život. Ak sa naši hádali a nevedeli ustáť svoj vzťah, môže sa to prihodiť aj nám. Len čo si uvedomíme, že manželstvo stratilo zmysel, je lepšie sa nad tým zamyslieť a zvážiť, či by naozaj nebolo lepšie vycúvať. Neriešením zlej situácie v rodine sa nám ruka v ruke zhoršuje aj zdravie. Chce to odvahu a guráž, ale mnohokrát je práve toto cesta k vyslobodeniu.

Spoznali sme sa veľmi mladí, boli sme skoro ešte deti. Vzali sme sa po mojej maturite a jeho skončení základnej služby. O dva roky sme boli štyria, ale naša láska sa začala vytrácať. Pomáhali nám rodičia z oboch strán, no akosi aj to všetko bolo málo. Po krátkych materských dovolenkách som ako učiteľka nastúpila do práce, čo bolo kameňom úrazu. Manžel si to zrejme predstavoval ináč. Bol vedúci pracovník – stavbár. Pracoval od skorého rána do neskorého večera, postupne aj vo voľné dni. Na rad prišli hlavne priatelia, krčmy, alkohol...Bol spoločenský, kolegyne mi ho závideli azda aj preto, že sme chodievali na spoločné dovolenky, mali sme na tú dobu všetko. Ale postupne sa dopracoval až k závislosti. Tajil, zatĺkal, no donekonečna to nešlo. Ale na vine som, samozrejme, bola ja. Vraj som ho nevedela dostatočne milovať, odpúšťať a tolerovať jeho alkoholizmus... Prešli roky, dcéry doštudovali, povydávali sa. Manžel začal chradnúť, na dôchodku presedel celé dni v krčme. Už som nemala záujem prosiť, prehovárať ho a nedajbože plakať. Splnila som mu sen a po 37 rokoch som požiadala o rozvod. Nedokázal to zvládnuť. Premohol ho alkohol a zomrel. Teraz žijem zo svojho dôchodku, užívam si svoju starobu a teším sa z vnučiek

Zuzana z Banskej Bystrice: Konečne žijem svoj život

Rozvod po 20 rokoch stál Zuzanu veľa síl a odvahy. Ale neoľutovala to ani na sekundu. Manželstvo bez lásky. Muž, ktorý sa stará len o svoje vlastné potreby. Zuzana už toho mala naozaj dosť. V dvadsiatich dvoch rokoch sa pekárka z Banskej Bystrice vydala. „Michal bol mojím vysnívaným mužom. Čoskoro sa nám narodila dcéra, o dva roky neskôr syn. Boli sme šťastná malá rodina s klasickým rozdelením úloh: Michal zarábal peniaze, ja som sa starala o domácnosť a deti. Môj muž nechcel, aby som šla pracovať, ako inžinier zarábal dobre. Na začiatku som sa úplne vžila do svojej úlohy, avšak čím boli deti staršie, tým viac som sa cítila zbytočná. Nudila som sa, mala som dosť neustáleho upratovania a varenia.“ Aby si to trocha spestrila, začala Zuzana navštevovať kurz maľovania na jednej základnej škole. „Ani to sa môjmu manželovi nepáčilo. Večer chcel mať na stole večeru a pozerať so mnou televízor. Naše rozhovory boli časom stále kratšie a kratšie, zväčša sme sa bavili o deťoch. Zatiaľ čo Michal bol plne vyťažený prácou, ja som sedela doma. Nemohla som ho ani na nič nahovoriť, aby sme niečo podnikli, na všetko bol príliš unavený.“ Zuzana sa cítila ako v koliesku pre škrečka, depresie na seba nenechali dlho čakať. „Často som sa samej seba pýtala, či ma Michal ešte vôbec ľúbi. Bral ma len ako chyžnú a kuchárku.“ Až priateľka Karin jej nakoniec otvorila oči. „Bola päť rokov rozvedená, obdivovala som ju. Ako zvládala svoj život, aké výlety podnikala, aká bola vyrovnaná a ako šťastne pôsobila. „Ešte nie si vôbec stará, máš ešte polovicu života pred sebou. Urob s tým niečo,“ vravievala mi. Čím dlhšie nad tým Zuzana rozmýšľala, tým viac sa na to aj tešila. Byť voľná, robiť si, čo chce, konečne mať prácu. Zároveň ju však aj zožierali pochybnosti, bude to finančne zvládať? Nebude osamelá? Ale nebola osamelá aj v manželstve? Šťastie bolo na Zuzaninej strane. „Jedna pekáreň hľadala zástupkyňu za kolegyňu, ktorá šla na materskú. Tajne som sa prihlásila a tú prácu som dostala. Miesto toho, aby sa Michal so mnou tešil, úplne vybuchol, lebo videl ohrozené svoje pohodlie. Cítila som, ako moje city k nemu zhasli.“ Potom šlo všetko už rýchlo. Zuzana sa dočasne nasťahovala ku kamarátke Karin, požiadala o rozvod a začala pracovať. Krok k novému životu. „Našťastie som mala Karin na svojej strane. Ona ma vo všetkom posilnila, podporila, a začiatok môjho nového života mi značne uľahčila.“ Od rozvodu ubehli už dva roky. Zuzana býva v malom bytíku, opäť začala s maľovaníma užíva si single život plnými dúškami. „Vybudovala som si okruh priateľov a som teraz omnoho menej osamelá ako v manželstve. Samozrejme, to sa dá len vtedy, keď sa človek neuzavrie a je komunikatívny a spoznáva nových ľudí. Mimochodom – moje deti sú na mňa pyšné. Kontakt s mojím exmanželom je síce priateľský, ale obmedzený na to najnutnejšie. Určite si robí nádeje, že sa jedného pekného dňa s pokorou vrátim a budem ho ďalej obskakovať. Nikdy! Našla som svoje šťastie a toho sa budem pevne držať!“

Keď vstupujeme do vzťahu, čaká na nás päť fáz. Je len na nás, čiich v pokoji a láske ustojíme, alebo zatrúbime na rozchod.

Prvý rok spoločného života – nič dokonalejšie ste doteraz nezažili. V brušku vám lietajú motýliky. Pán Dokonalý má všetkých päť P (a možno aj niečo navyše) a vy máte oči len pre neho. Druhý a tretí rok – vaše videnie partnera naberá jasnejšie kontúry a s prekvapením zisťujete, že má aj chyby. Začínate si najskôr šomrať popod nos, neskôr aj trocha vybuchnete. Všetko sa však končí v jeho náruči, veď je to ešte stále váš sladký kocúrik... Štvrtý a piaty rok – prichádza stereotyp. Každodenné povinnosti, všadeprítomná jednotvárnosť. Ružové okuliare ste kdesi stratili. Pýtate sa samej seba, či ste si vybrali správne. Siedmy až dvadsiaty rok - narodili sa vám deti, kupujete plienky alebo školské potreby, ste zavalení povinnosťami. Zlá správa je, že toto obdobie potrvá ďalších dvadsať rokov! Naozaj zlé je to však iba vtedy, ak sa k všetkému budete stavať negatívne. Dvadsať a viac spoločných rokov - deti sa odsťahovali, alebo sa na to chystajú. Muž je čoraz nespokojnejší. Vo vás sa začína prebúdzať obava, že s partnerom zostanete sama. Syndróm prázdneho hniezda dostáva jasnejšie kontúry. Chytá sa vás panika. Nezvládate to a hľadáte si nového partnera, pretože chcete zažiť všetko od začiatku, pravdaže okrem detí. Ak dospejete k presvedčeniu, že to tak bude naozaj lepšie, urobte to.

Spúšťacia fáza – oznámenie rozchodu– ide o nemilé prekvapenie a následný odpor na jednej strane a nejasné rozhodnutie na strane iniciátora. Má podobu podmienky alebo ultimáta: „Ak sa nezmeníš, tak...“ Nevieme, čo sa deje, čo na to povedať... Ak ste tá, ktorá je vystrčená zo vzťahu, hneď sa nezbaľte a neodíďte. Vracia sa len ťažko a výsledkom môže byť aj nezvratný rozchod. Správajte sa pokojne, vypočujte si navrhovateľa a premýšľajte. Na zásadné rozhodnutie je vždy dosť času. Fáza asymetrického rozhodnutia – navrhovateľ sa utvrdí v tom, že sa rozhodol správne, protistrana vzťah ukončiť nechce. Fantazijná fáza – neviem, čo robí, či na mňa myslí... Asi niekoho má... Paradoxná fáza – obranca, ktorý bol na začiatku informácie o tom, že partner chce vzťah skončiť, menej akčný, napokon predbieha navrhovateľa a sám trvá na ukončení vzťahu.

Na 100 svadieb 44 rozvodov V roku 2010 sa z 12 015 rozvodov priznalo 170 mužov a žien, že išlo o neuvážené rozhodnutie. Alkoholu prepadlo v tomto období 126 žien a 1 067 mužov. Sexuálne nezhody uviedlo v oboch prípadoch 34 mužov aj žien. Rozdielnosť pováh a názorov uviedlo 7 171 párov. Minulý rok bolo 27 437 sobášov, avšak až 14 957 párov podalo návrh na rozvod. Na sto uzavretých svadieb teda pripadlo vyše 44 rozvodov. Po rozvode ako krajnom riešení najčastejšie siahajú páry vo veku 30 až 34 rokov, potom nasledujú žiadatelia, ktorí bývajú spravidla o päť rokov starší. Zahanbiť sa nedajú ani páry, ktoré sa dopracovali až k striebornej svadbe. Za posledných 15 rokov vzrástol počet takýchto rozvodov takmer štvornásobne. Z rozvedených manželstiev v roku 2011 bolo 7 012 s maloletými deťmi, čo predstavuje 63,16 %.

Slovo odborníka Mgr. Sylvia Dančiakova, psychologička: Opustený potrebuje predovšetkým odpustiť

→ Partnerstvo znamenalo pre oboch spoločné zrenie, vzájomnú účasť na profesionálnom raste, rodinu a okamihy s blízkymi priateľmi, hmotné i nehmotné spoločnými silami vybudované vlastníctvo, desiatky realizovaných či vysnených projektov, ruka v ruke prekonané bolesti a krízy, tisícky hodín venovaných len sebe navzájom... Prázdny priestor vyplní fyzická samota. Chlad. Smútok. Ticho. A pachuť strachu z osamelosti. → Zväčša sa to týka „len“ jedného vo vzťahu, pretože najčastejším dôvodom rozchodu partnerov vo vyššom veku býva náhly zrod iskry nádeje u jedného z partnerov s následným záchvatom budovania nového, mladého, lepšieho, perspektívneho, jediného zmysluplného vzťahu, ktorý ich zachráni pred neúprosným časom. → Opustený partner potrebuje predovšetkým odpustiť partnerovi i sebe, zachovať v mysli všetky krásne spoločné chvíle, neprerušiť kontakty s blízkymi, čo najviac si uchovať zabehaný denný rytmus, nezanevrieť na príjemné rituály, dopriať si dobré jedlo, dostatok pohybu a masáže, kopec kontaktných stretnutí s rodinou a priateľmi, kde sa so všetkými vystískajú, poovoniavajú a uistia sa o vzájomnej dôvere. Opustený partner potrebuje plánovať, čo bude robiť zajtra, čo uvarí, kam pôjde nakúpiť, ale aj to, čo chce stihnúť tento mesiac, tento rok... Postupne, s istotou v seba, príde i čas na nové dobrodružstvá. → Obom rozchádzajúcim sa partnerom prajem dostatočnú dávku spoločnej veľkorysosti a ochoty obrátiť sa na profesionálov v oblasti právneho, finančného a psychologického poradenstva.

Tento rok ukončili svoj vzťah aj JENNIFER LOPEZ a MARC ANTHONY či DEMI MOORE a ASHTON KUTCHER. Rozviedla sa aj herečka BRENDA STRONG, známa najmä ako predstaviteľka Mary Alice Young zo seriálu Zúfalé manželky. Dôvodom na rozpad 22 rokov trvajúceho manželstva boli neprekonateľné rozdiely. Skončilo sa aj manželstvo hlavného predstaviteľa populárneho seriálu Frasier KELSEYHO GRAMMERA a jeho manželky CAMILLE DONATACCI. Bola to jeho tretia žena, narodili sa im dve deti a boli spolu 13 rokov. Už o niekoľko týždňov si herec vzal za manželku mladú letušku. Rozchod ohlásil aj herec a bývalý guvernér štátu Kalifornia ARNOLD SCHWARZENEGGER a jeho manželka MARIA SHRIVER, pretože vyšlo najavo, že Arnie splodil nemanželského syna. Losangeleský súd rozviedol MELA GIBSONA a ROBYN MOORE, s ktorou bol 55-ročný herec ženatý 31 rokov. Rozvod bol škandalózny. Trval dva roky. Na Slovensku sa prevetrával búrlivý rozchod herečky KAMILY MAGÁLOVEJ s jej manželom, ktorý sa takmer hneď po rozvode oženil a vo vysokom veku sa opäť stal otcom.

Rozchod po rokoch manželstva: Ako ho ustáť a nezrútiť sa

Výber pre vás

Rozchod po rokoch manželstva: Ako ho ustáť a nezrútiť sa

Súvisiace články

Smutná spoveď čitateľky Lesku: Manžel nám zničil život

Skutočný príbeh: Po rozvode prišla láska veľmi rýchlo

Čas odísť zo vzťahu: Naberte odvahu a skončite trápenie

Výber pre vás