Mágia, veštenie, rituály, uctievanie stromov a prameňov

Kultúru celej Európy už od obdobia antiky výrazne ovplyvňoval poľnohospodársky spôsob života. Roľníci boli závislí od striedania ročných období. Február, marec, apríl boli plné magických praktík na privolanie jari, oslavu plodnosti, nového života. Prevládala mágia, veštenie, rituály, uctievanie stromov a prameňov. Mnohé dodnes pretrvávajúce veľkonočné zvyky možno označiť za predkresťanské. Známe oblievanie a šibanie je z tohto obdobia. Ale aj vynášanie Moreny sa uchovalo v ľudových tradíciách. Mnohé iné nájdeme ešte vo folklórnych zvykoch či predstaveniach.

S príchodom kresťanstva sa tieto tradície pretransformovali a spojili s oslavou Kristovho zmŕtvychvstania. Samotný veľkonočný týždeň sa začína Kvetnou nedeľou a končí sa Veľkonočnou nedeľou. S Veľkou nocou sa spája zeleň – svätenie bahniatok na Kvetnú nedeľu, na Zelený štvrtok konzumujeme jedlá, v ktorých dominuje zelená farba, ďalší symbol nového života, či pletieme korbáče z vŕby. Biela sobota zasa odkazuje na veľké jarné upratovanie, v tradičnom vidieckom prostredí sa interiér bielil vápnom. Z predkresťanských čias pochádza rituál, ktorý sa spája s vierou v ozdravujúcu silu čistej vody, ako umývanie sa v studničkách a potokoch či polievanie na Veľkonočný pondelok. Dominantný bol duchovný rozmer sviatkov.

Sviatky sa vždy snažili ovládnuť mocné inštitúcie, pretože sú vhodným nástrojom na ovplyvňovanie ľudí. Od stredoveku až takmer do 19. storočia určovala spôsoby, akými majú ľudia prežívať sviatky, najmä cirkev. Postupne prevzal časť jej roly štát, k náboženským sviatkom pribudli štátne, občianske a politické. „V období socializmu v 20. storočí podobu všetkých sviatkov výrazne ovplyvňovala komunistická ideológia, ktorá v tradičných cirkevných sviatkoch potláčala ich náboženskú stránku a jej verejné pripomínanie. Preto sa Veľká noc súvisiaca s ukrižovaním a zmŕtvychvstaním Krista udržiavala len v súkromí rodín veriacich. Oficiálne sa zdôrazňovali prvky nesúvisiace s cirkvou, ako je vítanie jari,“ vysvetlila etnologička Katarína Popelková pre Život.

Keď boli ľudové a kresťanské zvyky v súlade

Starí Slovania oslavovali na jar znovuzrodenie prírody a úrody a v kresťanskom zmysle išlo o zmŕtvychvstanie, teda opäť o nový život, lebo Kristus vykúpil ľudí zo zajatia smrti. Na Zelený štvrtok sú v kostoloch obrady, počas ktorých sa zaväzujú zvony, preto mali gazdovia zasadiť rastliny, ktoré sa zavíjajú, napríklad hrach, bôb, šošovicu. Na Veľký piatok sa slobodné dievčatá skoro ráno umývali v potoku, aby boli zdravšie. Dodržiaval sa prísny pôst. Často sa pila iba voda a zjedol krajec chleba. Na Bielu sobotu sa už mohlo pracovať. Popoludní chodili všetci k Božiemu hrobu a držali stráž. Po západe slnka boli obrady vzkriesenia, ktoré sa začínali pálením „Judáša“. Do vedra sa dali bahniatka a spálili sa, popol sa odložil a o rok ho využili na Popolcovú stredu. Toto sa robí dodnes. V nedeľu ráno, najmä na východe Slovenska, si ženy zobrali do kostola košík s tradičnými dobrotami a dali si posvätiť jedlo. Tento zvyk pretrval až dodnes. Pondelok už patril hlavne ľudovým zvykom –&nbsp; šibačke a polievačke. Mládenec dostal za odmenu vyfúknuté maľované vajíčko. Korbáče mali aj kresťanskú symboliku, pripomínali bičovanie Krista.

Pamätáte si, čo jedli naši predkovia?

Typickým jedlom bolo uvarené vajíčko ako symbol plodnosti a nového života. Rozkrojilo sa na toľko kúskov, koľko bolo členov rodiny, museli ho zjesť všetci, aby držali spolu a boli zdraví. Pravoslávni a grékokatolíci mali špecifické jedlá, ich pôst bol prísnejší. Počas Veľkej noci potom jedli obradový koláč, pasku alebo paschu. Alebo hrudku. Tieto jedlá sa pripravovali iba na Veľkú noc. Tento zvyk pretrval dodnes. Taktiež sa jedlo všetko zelené, či už špenát, šalát, medvedí cesnak, bylinky. V čase fašiangov sa robili zabíjačky a počas 40-dňového pôstu sa mäso vyúdilo a nechalo odležať. Tieto dobroty sa potom jedli až na sviatky. V bohatších mestských rodinách sa Veľká noc nikdy nezaobišla bez pečeného alebo duseného baránka. Chudobnejšie rodiny mali kozliatko.

Ako to bolo počas socializmu? Čítajte na ďalšej strane...

Veľkonočné sviatky sa oficiálne nazývali sviatky jari, aby sa potlačil ich náboženský charakter. Zdôrazňovali sa ľudové zvyky a tradície. Všade boli kuriatka a vajíčka. Dokonca v 70. rokoch prišiel trend, keď mestskí ľudia odchádzali na Veľkú noc na chaty a chalupy. Keďže Veľký piatok bol bežný pracovný deň, ľudia mali tri dni voľna a chceli ich využiť. Nevnímali ich duchovne. Podporovali sa ľudové súbory, jarmoky a zábavy, ktoré ukazovali, ako sa v predkresťanskom období sviatky svätili. Veľkonočné kresťanské tradície sa udržiavali najmä v súkromí rodín veriacich a za múrmi kostolov. Žiadne krížové cesty vonku či akékoľvek iné sprievody neboli povolené.

Áno, aj tie boli pre socializmus typické. Čokoládové vajíčka, zajačiky a kuriatka stáli v popredí, boli nielen odmenou pre šibačov a oblievačov, ale niekedy nahradili aj samotné zákusky na stole. A druhá typická vec, ktorú sme robili, bolo posielanie pohľadníc. Pohľadnice mali, samozrejme, iba ľudové motívy.

Ako je to dnes a čo nám zo sviatkov zostalo? Čítajte na poslednej strane...

Pamätáte si, ako vás obliali a vyšibali?

Po páde komunizmu bol veľký nárast svätenia kresťanských sviatkov. Konečne sa nikto nemusel báť navštíviť kostol či prihlásiť sa k viere, čoskoro sa však duchovný rozmer začal vytrácať. Mnohí ľudia, hlavne v mestách, dnes už nevedia, aká je podstata Veľkej noci.

Dnes viac rezonuje Veľkonočný pondelok, keď muži nabehnú s pohármi či vedrami vody, vytiahnu na dvor ženy a oblejú alebo vyšibú ich korbáčmi. Pôvodne sa šibačka spájala so stredoslovenským regiónom a oblievačka s východoslovenským a so západoslovenským regiónom, v súčasnosti sa obe tieto tradície vykonávajú súbežne.

Navyše sa kladie oveľa väčší dôraz na odmenu a zárobok. Mládenci dostávajú od rodiny peniaze, a to je ich hlavná motivácia. Peniaze často dostávajú aj malé dievčatká. Dnes sa presadzujú už aj zvyky z iných krajín a hľadajú sa vajíčka. Rodiny usporiadajú piknik a zabavia sa. Mnohí cestujú za oddychom a tieto dni využijú ako dovolenku. Pred sviatkami sa už málokto postí, ale na druhej strane nemáme takmer žiadnu domácnosť, v ktorej by nebola výzdoba z vajíčok.

V súčasnosti pečené jahniatko nahradil sladký baranček z piškótového cesta. A biely koláč upečený doma nahradila vianočka či sendvič z obchodu. Rovnako bravčové zabíjačkové výrobky a šunka už nie sú ničím výnimočným, jeme ich po celý rok, takisto ako cviklu, chren či vajíčka… Zo stolov mladých rodín sa zrejme tradičné veľkonočné jedlá vytrácajú a doprajú si komerčné dobroty bežne dostupné v obchodoch.