Pre každú ženu je prirodzené stať sa matkou. Nie každá však dostane od života šancu a niektorým zase nie je dopriate si tento pocit z rôznych príčin naplno vychutnať. Preto sa zúfalé rodičky utiekajú k nedôstojným pôrodom na tajnom mieste a v podmienkach, ktoré ohrozujú nielen ich život, ale aj novorodenca.

Jednou z možností, ako dať dieťaťu šancu na život, sú práve hniezda záchrany. Na bábätká čaká veľa láskavých žien Verejných inkubátorov je na Slovensku už šestnásť. „Do roku 2012 by sme chceli postaviť ďalšie dva, a to na východnom Slovensku a v Dunajskej Strede,“ hovorí Anna Ghannamová, prezidentka občianskeho združenia Šanca pre nechcených. Autorka projektu má takmer po šiestich rokoch ešte stále v živej pamäti pocity pri nájdení prvého dieťaťa. „Bol to neopísateľný pocit radosti, ale aj strachu. Hneď som sa vybrala do Prešova. Hviezdička bola prekrásne bábätko. Dokonca som pár týždňov aj uvažovala o adopcii. Potom som si však uvedomila, že na právne voľné bábätká čaká množstvo láskavých žien a manželov, ktorým osud, na rozdiel odo mňa, nedoprial vlastné dieťa. Uvedomila som si, že takto k tomu nemôžem pristupovať. Hneď po tejto skúsenosti som si zakázala chodiť navštevovať tieto deti do nemocnice.“

Každé dieťa si matku zaslúži. Keď však žena nie je schopná svoju ratolesť prijať, vždy je lepšie, ak sa ho ujme niekto, kto ho bude ľúbiť viac ako jeho biologická mama, ktorá by ho vychovávala so zaťatými zubami. „Navonok sa možno matka, hlavne na verejnosti, tvári, že je k dieťaťu láskavá, ale vnútorne cíti hnev, nezáujem a dieťa to vycíti. To môže byť veľmi nebezpečné pre vznik patologických javov v psychike, ktoré sa naplno rozvinú až v dospelosti nechceného dieťaťa,“ hovorí psychologička Mirina Hochelová.

Človek robí v živote množstvo väčších či menších rozhodnutí. Vzdať sa svojho potomka iste patrí medzi tie, ktoré ženy ovplyvnia na celý život, a to nielen biologicky, ale aj psychicky. „Popôrodné obdobie je časom najväčšej súhry matky s dieťaťom. Prikladanie k prsníku sa nedeje len preto, aby dieťa dostalo potrebnú výživu, ale aj preto, aby sa telo matky dalo po pôrode do pôvodného stavu. Ak to tak nefunguje, žena zvádza so sebou obrovský boj a určite to prináša následky nielen biologické. Pokiaľ ide o psychické následky, tie súvisia s tým, aké zrelé je rozhodnutie odvrhnúť dieťa. Väčšinou to vedie k precitliveniu, ľútosti a následnej depresii,“ domnieva sa psychologička.

Na to prvé by mala spoločnosť zabudnúť. „Za čo by sme mali tieto ženy odsudzovať? Za to, že dali život ďalšiemu človeku? Každý človek sa pre to trápi sám a prežíva vnútorné peklo, preto by sme mu to nemali ešte komplikovať. Je jednoduchšie ísť na interrupciu, ale v tej nezodpovednosti vzdať sa potomka, je na druhej strane veľká zodpovednosť posunúť ho do rúk, kde bude oň dobre postarané. Na to treba poriadnu silu. Neviem si predstaviť matku, ktorá vkladá dieťa do tohto inkubátora s ľahkosťou. Slabí ľudia skôr reagujú skratovo a dieťaťu ublížia. Odložiť dieťa do hniezda záchrany – to robia podľa mňa silné osobnosti,“ pokračuje odborníčka na psychológiu.

Dosiaľ máme na Slovensku 27 zachránených detí. Iba štyri matky si svoje rozhodnutie rozmysleli. Prihlásiť sa k dieťaťu je síce jednoduché, ale o vrátení dieťaťa už rozhoduje súd. „Aj napriek tomu, že sa preukáže, že žena je biologickou matkou, súd jej ho nemusí vrátiť, napríklad ak matka nepreukáže, že má možnosti riadne sa o dieťa postarať a zabezpečiť mu poriadnu starostlivosť a výchovu. Prihlásiť sa k dieťaťu a požiadať o jeho vrátenie môže do okamihu, kým súd neprisúdi dieťa novým adoptívnym rodičom. Každé dieťa v hniezde je totiž anonymné, a teda právne voľné. Adopčný proces sa začína okamžite jeho zaregistrovaním na sociálnom odbore a následne zápisom do matriky,“ objasňuje Anna Ghannamová.

Každá matka by si preto mala skutočne dobre premyslieť, či odloženie dieťaťa do verejného inkubátora je naozaj poslednou možnosťou riešenia problému. „Sú aj iné možnosti, v ktorých sa dá proces ešte zvrátiť. A to odovzdanie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti či do profesionálnej rodiny, kde po vyriešení existenčných problémov a preukázaní vhodných podmienok na výchovu súd môže dieťa matke vrátiť späť bez ohľadu na čas. Hniezda sú viac pre matky, ktoré tehotenstvo taja a súvisia skôr s iným problémom, než je problém nedostatku peňazí či domova,“ dodáva prezidentka občianskeho združenia Šanca pre nechcených.

„Budúcim mamám by som odkázala, nech svoje rozhodnutie vzdať sa dieťatka naozaj do dôsledkov zvážia. Neexistuje totiž v živote silnejšie puto, než to materinské. Ak sú pre ne problémom peniaze a absencia strechy nad hlavou, to sa vždy dá vyriešiť. Na nonstop linke Hniezda záchrany 0905 888 234 im vieme poradiť. Sme tu pre ne a v mene záchrany dieťatka im pomôžeme, nech sa rozhodnú akokoľvek,“ odkazuje Anna Ghannamová.

Nechcené bábätká: Aké sú ich matky, sú naozaj krkavčie?

Výber pre vás