11. Zhoršujú kvalitu spermií horúci kúpeľ, nosenie slipov, sauna, časté bicyklovanie?

Hovorí sa, že sa aj mechanické impulzy majú vplyv na kvalitu spermií. Semenníky sa nachádzajú mimo tela, pretože vyžadujú nižšiu teplotu, ako je 36,5 stupňa Celzia. Tesná bielizeň a zvýšené teplo môžu narušiť kvalitu spermií.

12. Aké vyšetrenie musí absolovať muž? U muža je to jednoduchšie, pretože absolvuje hlavne vyšetrenie spermiogramu. Po trojdňovej abstinencii sa robí mikroskopické vyšetrenie ejakulátu na množstvo, pohyblivosť, kvalitu spermií. Ak sa zistí problém, existujú špecializované pracoviská – centrá pre asistovanú reprodukciu, kde sa robia genetické aj urologické vyšetrenia. Aj u muža treba anemnézou zistiť, či pracuje v škodlivom prostredí, či prekonal imunologické alebo onkologické ochorenia.

13. Čo je takzvaná stimulačná terapia?

Žena by mala ovulovať každý mesiac, ale nemusí. V strede cyklu (14. - 15. deň) normálne dozrieva len jeden dominantný folikul (vačky na vajíčka), z ktorého sa uvoľní vajíčko. Stimulačnou terapiou, pri ktorej injekčne dodávame do organizmu gonadotropíny – hormóny, sa snažíme žene pomôcť stimulovať vaječníky, podporiť tak ovuláciu a zároveň dozretie väčšieho počtu vajíčok. Tie sa potom vaginálnou cestou punkčnou ihlou odoberú a je väčšia šanca získať z nich také, ktoré sa použijú na oplodnenie. Získaný väčší počet vajíčok sa môže zmraziť.

14. Koľko vajíčok sa celkovo oplodní?

Koľko sa podarí získať. Niekedy sú to dve, no inokedy aj 6, 12 či 15. Viac vajíčok už môže u pacientky vyvolať hyperstimulačný syndróm so závažnými vedľajšími následkami.

15. Za aký čas by sa malo embryo dostať do tela matky?

Po troch dňoch (do 72 hodín) od oplodnenia vajíčka spermiami by sa malo dostať do tela matky. Existuje aj takzvaná predĺžena inkubácia, keď sa čaká, až embryo má niekoľkonásobne viac buniek a potom je väčšia šanca, že sa uchytí a usadí v dutine maternice.

16. Koľko embryí sa dáva žene do maternice?

Pre embryo-transfér je vhodné použiť jedno alebo dve embryá, ktoré sa vložia do dutiny maternice. V niektorých krajinách dosť nezodpovedne prenesú 5 a viac embryí a potom sa rodia šestorčatá či osmorčatá. To všetko sa píše aj v novinách, ale to, že žena potratí alebo porodí v polovici gravidity 300-gramové plody a potom po ďalšej liečbe zostanú s poškodených mozgom alebo slepé, to sa už neuvádza. To však nie je naším cieľom. Takže najlepšie je použiť jedno alebo maximálne dve embryá.

17. Aký je postup pri umelom oplodnení?

Keď sa žene odoberie vajíčko, pripravené sú aj spermie od manžela alebo partnera. V laboratóriu sa spraví určité odfiltrovanie prostatického sekrétu, čo znamená, že sa spermie špeciálne pripravia tak, aby boli schopné oplodniť vajíčko. Najskôr sa vstreknú do maternice, ide o intrauterinnú insemináciu (IUI), ak je metóda neúspešná, použije sa in vitro fertilizácia (IVF) – mimo tela dôjde k spontánnemu oplodneniu v skúmavke vajíčka spermiami. Intracytoplastická injekcia spermií (ICSI) – pri tejto metóde nejde o prirodzený výber, zoberie sa spermia, ktorá sa mikropipetou vpraví do vajíčka. Môže tu byť zvýšené riziko vývojových chýb. Pri takýchto prípadoch sa robí predimplatačná genetická diagnostika, či je to embryo geneticky v priadku.

18. Je umelé oplodnenie obmedzené vekom?

U nás poisťovňa uhrádza metódy asistovanej reprodukcie do veku 39 rokov. Nad tento vek si musí žena uhradiť oplodnenie v plnej výške. Každý prípad sa však posudzuje individuálne, pretože záleží nielen na veku, ale aj na hormonálnom stave ženy, stave jej vaječníkov a ďalších faktoroch, ktoré musí centrum posúdiť a stanoviť, aká veľká je šanca na úspech. U nás sa nerobia také experimenty ako v zahraničí, aby sa žene vo veku 60 rokov robilo umelé oplodnenie.

19. Aká je úspešnosť umelého oplodnenia?

Je to veľmi rôzne. Úspešnosť na prvýkrát môže byť tak okolo 25 percent. Niekedy je dobré, ak poisťovňa uhradí aspoň tri stimulované cykly, pretože naozaj sa nedá na 100 percent očakávať, že sa to podarí na prvýkrát. Po ďalších metódach asistovanej reprodukcie sa percento zvyšuje do 40 percent. Je to naozaj vysoké číslo, pretože dokážeme pomôcť ženám, ktorým sme ešte pred niekoľkými rokmi nedokázali pomôcť.

20. Je pôrod po umelom oplodnení rizikovejší?

Pôrod nemusí byť rizikovejší, pretože pôrodník berie do úvahy, že pacientka otehotnela po dlhom čase a že ide o liečenú sterilitu, ktorej predchádzalo množstvo rozličných náročných aj menej náročných zákrokov. Pacientka je pod väčším drobnohľadom.

Viac zaujímavých článkov nájdete v prílohe Nový Čas Zdravie, každý piatok v denníku Nový Čas!

Otázky a odpovede o neplodnosti a umelom oplodnení (2. časť)

Výber pre vás

Otázky a odpovede o neplodnosti a umelom oplodnení (2. časť)

Súvisiace články

Otázky a odpovede o neplodnosti a umelom oplodnení (1. časť)

Otázky a odpovede o neplodnosti a umelom oplodnení (1. časť)

Liečba mužskej neplodnosti: Väčšina problémov sa dá riešiť

Liečba mužskej neplodnosti: Väčšina problémov sa dá riešiť

Výber pre vás