Podľa japonského zenového mnícha Šunmjóa Masunana to, aby ste mohli žiť pokojný a šťastný život, stačia jemné posuny vo zvykoch a v pohľade na veci.

Šunmjó Masuno je hlavný kňaz v zenovom chráme v Japonsku aj architekt zenových záhrad. Tvrdí, že je ľahšie zmeniť seba ako svet, ktorý nefunguje podľa našich predstáv. Zen je náuka o tom, ako žiť tak, aby sme boli šťastní. Sú to jednoduché rady, zvyky a odporúčania na príjemný nekomplikovaný život. Prinášame rady z knihy majstra, ktorú napísal preto, že je dnes svet taký zložitý.

V uponáhľanom živote hľadáme duševnú rovnováhu tým, že robíme mimoriadne veci, cestujeme do exotiky, venujeme sa adrenalínovým športom. Myslíme si, že to nás vytrhne z najhoršieho. Omyl. Keď sa totiž vrátime do reality, onedlho sme tam, kde sme boli. Nie je lepšie hľadať cestu, ako prechádzať životom bez toho, aby sme potrebovali chvíľkové veľké zmeny? Áno. Nemusíme robiť nič veľkolepé a všetko sa zlepší.

1 Desať minút nemyslite na nič

Spomeňte si, kedy ste sa naposledy nechali unášať len tak, bez toho, aby ste o niečom rozmýšľali či riešili hoc len drobný problém? Hovoríte, že na to nemáte čas? Že máte priveľa povinností a bol by to pre vás priveľký luxus? Nie, desať minút denne úplne vypnúť nie je žiaden luxus. Je to nutnosť – vyprázdniť si myseľ a nebyť ničím zaujaté. Urobme si teda čas na prázdnotu a myšlienky, ktoré sa budú vynárať jedna za druhou, odožeňme čo najďalej. To je prvý krok k vytvoreniu jednoduchého šťastného života.

O stave našej mysle svedčí podľa Japoncov predsieň a taký detail ako topánky. Sú uložené pekne vedľa seba alebo nahádzané bez ladu a skladu? V zenovom budhizme existuje porekadlo: „Pozorne sa dívajte, čo máte pod nohami.“ Platí to doslovne aj v prenesenom slova zmysle, že ak nevenujeme pozornosť svojim krokom, nemôžeme poznať samy seba a nevieme, kam sa v živote uberáme. Keď teda prídeme domov a vyzujeme si topánky, uložme ich vedľa seba ku dverám. To je všetko, trvá to tri sekundy a ak budeme tento zvyk dodržiavať, v našom živote sa všetko zlepší.

V poslednom čase ma vesmír upozorňuje stále na to isté – zbav sa zbytočných vecí. Roztrieď ich, čo sa dá, rozdaj, nepoužiteľné nemilosrdne vyhoď. Bola som odhodlaná už po filme 100 vecí, ktorý upozorňuje na nezmyselnosť hromadenia rároh, a teraz už nebudem váhať. Šunmjó Masuno hovorí, že keď sa nám v niečom nedarí, myslíme si, že nám niečo chýba. No ak to chceme zmeniť, musíme sa najskôr s niečím rozlúčiť. Až potom sa obzerať po niečom novom. To je podľa zenového mnícha hlavná zásada obyčajného života. Oslobodiť sa od pút, domnienok, majetku, fyzických a duševných bremien. Keď sa odpútame, do srdca nám vojde nová hojnosť.

Viete si predstaviť, že by sme chodili doma bosé 365 dní v roku ako mnísi? Dodáva to vnútornú silu a posilňuje imunitu. Keď idú svätí muži von, obujú si thongy – sandále s remienkom medzi palcom a druhým prstom. Práve tam sú totiž rôzne tlakové body, ktoré súvisia s vnútornými orgánmi a mozgom. Remienky tieto body stimulujú a pri chôdzi ich masírujú. Doma kráčajme bosé a von v thongách – aspoň keď máme voľné dni.

Čo je gaššó? Je to gesto, ktorým sa v Japonsku vyjadruje vďačnosť. Keď spojíme dlane a držíme ich pri hrudi prstami smerom nahor, nezostáva priestor na konflikt, nemôžeme nikoho napadnúť. Pravá ruka znázorňuje niekoho mimo nás, Budhu alebo Boha, alebo niekoho v našej blízkosti. Ľavá ruka sme my. Vyberme si doma miesto, kde si môžeme zopnúť dlane. Zavesme si tam talizman či amulet a nájdime si čas na spojenie dlaní. Je to nesmierne upokojujúce.

6 Objavte v sebe majstra

Podľa zenového učenia nie je dobré označovať sa za takého či onakého človeka. Je v nás totiž aj naše druhé ja – slobodnejšie, odvážnejšie, skrátka, hlavný hrdina, v zenovej reči majster. Môžeme byť učiteľky, kuchárky, kozmetičky či vedkyne – aj to sú naše ja. No máme aj ďalšie ja, majstra, ktorý žije v nás. Prebuďme ho, pretože má neobmedzené možnosti a keď sa nám to podarí, môžeme robiť čokoľvek, po čom túžime.

7 Čakajte na svoju príležitosť

Všetko sa nám raz môže zísť. Aj to, čo sa nám zdá v tejto chvíli ako celkom neužitočné. Ide o trpezlivé čakanie na tú správnu chvíľu. Niekto má prácu, ktorá je zaujímavá a dobre platená, a aj my by sme takú chceli. No ani ten, kto ju má, ju nemal odjakživa, ale musel všeličo urobiť, aby dosiahol, čo chcel. Žiadne úsilie nevyjde nazmar, takže keď sa šéf spýta, kto to môže urobiť, zdvihnime ruku. Takýto prístup nám prinesie odmenu.

V Japonsku majú vrúcny vzťah k čerešňovým kvetom. Ich puky sú najskôr zatvorené, potom sa otvoria a o necelý týždeň začnú lupene opadávať. Tá scéna sa stále mení, no vždy je krásna, hoci pominuteľná, prchavá. Tak je to aj s našimi životmi, všetko plynie, starneme, meníme sa my aj naše okolie. Tých zmien sa nemusíme báť. Pružná myseľ nie je pripútaná k minulosti a prijíma zmeny bez oplakávania, nachádza v nich novú krásu. O to by sme sa mali usilovať, zbaviť sa pút k minulosti a v nových veciach nachádzať to dobré.

V budhizme poznajú tri jedy: chamtivosť, hnev a nevedomosť. Chamtivec chce čoraz viac, hoci už má všetko, v hneve nás rozčúlia aj nepodstatné veci a vŕšime sa na blízkych, nevedomosť je stav hlúposti, keď nechápeme svoju podstatu, nedáme na zdravý rozum a chýba nám vzdelanie a poznanie. Ak nás jedy ovládnu, nenájdeme svoj pokoj. Ak ich máme pod kontrolou, budeme šťastné a spokojné. Ak sa nás zmocňuje niektorý z jedov, zhlboka dýchajme a upokojme svoju myseľ.

Chcete s ľuďmi vychádzať priateľsky? Naučte sa pochopiť svoju individualitu a charakter aj každého človeka, s ktorým prichádzate do styku. Akú má náladu, ktoré sú jeho najlepšie vlastnosti? Neznamená to, že sa každému máme prispôsobovať, no tým, že sa zameriame na jeho lepšie stránky, môžeme si s ním vytvoriť pekný vzťah.

Trénujme myseľ, aby bola prítomná v tejto chvíli. To je zenový spôsob myslenia, podľa ktorého prebývame v troch svetoch – v minulosti, prítomnosti a v budúcnosti. Ak chceme pochopiť, ako to myslenie funguje, začnime dýchaním. Vdýchnime a vydýchnime. Keď vdýchneme, je to prítomnosť, len čo vydýchneme, už je z nej minulosť. Keď sa stane niečo zlé, zopnime dlane, dostaneme sa do nového rozpoloženia mysle a bude nám lepšie. Budeme úplne iné, ako keby sme strihom prešli na novú scénu filmu.

12 Nalaďte sa pozitívne

Japonskí samurajovia stále žili v smrteľnom ohrození. Hocikedy mohli padnúť v boji. Práve preto sa držali ducha zenu – keď je zajtrajšok neistý, o to viac by sme mali žiť v tejto chvíli. V budhizme hovoria „všetky dni sú dobré dni“ a znamená to, že nech by sa stalo čokoľvek, každý deň je vzácny, lebo sa už nikdy nezopakuje. A či je deň dobrý, to určuje naša myseľ, pretože každá vec sa dá chápať rôzne. Záleží na tom, ako na ňu reagujeme. Nie vždy môžeme ovplyvniť, čo sa stane, ale vždy môžeme ovplyvniť to, ako budeme reagovať.

Viac múdrych rád a odporúčaní (presne 100) pre šťastný život nájdete v knihe Umenie obyčajného života od zenového mnícha Šunmjóa Masuna. Kniha vyšla vo vydavateľstve Ikar.

Zenový mních o spokojnom živote: Ľudia hľadajú šťastie TU a ani nevedia, akú VEĽKÚ chybu robia

Výber pre vás

Zenový mních o spokojnom živote: Ľudia hľadajú šťastie TU a ani nevedia, akú VEĽKÚ chybu robia

Súvisiace články

Aj vy sa ráno zobúdzate unavení a bez energie? Stopnite to! 7 štartérov dňa vám rozprúdi krv v žilách

Aj vy ráno kašlete na TOTO? Keď zistíte, ako vám to ZMENÍ život, už s tým len tak neprestanete

Chýba vám životná energia? Možno sú na vine kvety vo vašom byte! Takto zistíte, ktoré vám najviac škodia

Výber pre vás