Na mieste, kde stojí táto chalúpka, bývali predtým starí rodičia majiteľky. „Vždy sa mi tu veľmi páčilo, rada som sem chodievala. Nejako som cítila, že toto je miesto, ktoré má v sebe ešte neobjavený potenciál. Keď sme sa s manželom zoznámili, tiež si to tu hneď obľúbil. Súrodenci o schátraný dom záujem nemali, tak sme ho začali prerábať, hoci nás od toho všetci odhovárali,“ rozhovorila sa sympatická majiteľka.
Kto tu býva
Martina (33) sa do domu, ktorý získala po starých rodičoch, zamilovala ešte ako dieťa. Krásna lokalita sa zapáčila aj manželovi Milanovi (41), preto sa rozhodli dom zrenovovať a vytvoriť z neho niečo nevšedné. Dnes si spolu s deťmi užívajú zaslúžený komfort v úžasnom prostredí.
Dobre, že to nevedeli
Stavba až do kolaudácie trvala 5 rokov. Rekonštrukcii sa mladí manželia upísali doslova telom i dušou. „Nerobili sme si žiadne veľké plány ani skice,“ prekvapili nás, pretože pri pohľade na domček bolo ťažké uveriť, že je to ten istý objekt ako schátraná stavba na starých fotografiách. „Keby sme však vedeli na začiatku, koľko driny, času, peňazí a energie bude premena vyžadovať, neviem či by sme sa do toho pustili,“ tvrdia dnes obaja.
Nečakaný objav
Na stavbu použili väčšinou materiál zo starého domu. „Pri rozoberaní drevenice v rohoch drevených trámov sme našli mince z roku 1924. V minulosti sa to totiž vždy tak robievalo, že do stavby sa dali mince z roku, kedy sa začalo stavať, a rovnako sme aj my pri prestavbe dali do rohov eurové mince z daného roku,“ spomenul zaujímavú historku Milan a dodal: „Okná a dvere sú nové, ale vyberali sme také, aby štýlovo zapadli do celkového charakteru domu a škáry medzi trámami sme ručne vypĺňali drevenými stružlinami.“
Skrytý komfort
Keď sme vošli do domu, nevedeli sme, čo máme skôr obdivovať. Človek sa tu cíti ako v rozprávke. Všetko nie je stopercentne rovné, hladké alebo v pravom uhle ako v dnešných moderných domoch. Skôr naopak. Ale napriek tomu, že je tu plno recyklovaných starých vecí, rodinka si užíva všetky moderné vymoženosti ako podlahové kúrenie, umývačku, satelit či wi-fi.
Veľa urobili sami
„Chceli sme maximálne zachovať pôvodný ráz, ale tiež si neodoprieť žiadne pohodlie,“ vysvetľuje Milan a dodáva: „Niečo robili odborníci, pomáhala aj rodina, ale často nám neostalo nič iné, než rekonštrukciu robiť postupne po etapách a zapojiť sa aj vlastnými rukami. Vždy sme však hľadali kvalitný materiál za optimálnu cenu a dobrých remeselníkov, pre ktorých je povolanie umením,“ spomína Milan na časy, kedy osobne vykonával všemožné remeselné práce, na ktoré nezohnal odborníkov. „Áno, stavbu sme sami organizovali. Čo bolo treba, zháňali sme cez internet, po bazároch a na blších trhoch. Cez zimu, keď sa nedalo robiť vonku, sme renovovali staré predmety z povaly po starých rodičoch,“ pridala sa do rozhovoru Martina.
Tu je najlepšie
Z predsiene lemovanej schodiskom sa cez kuchyňu vchádza do spoločnej obývacej miestnosti, kde je dosť miesta na sedenie pre celú rodinu. Pozornosť púta netradičný kozub, ktorý svojím tvarom vytvára v miestnosti neopísateľnú atmosféru. Základ robil skúsený peciar, ktorému po 3 týždňoch práce pribudlo zopár sivých vlasov, pretože nikdy predtým nič podobné nerobil. A Milan po tom, ako všetko riadne fungovalo, z neho vytvoril hotové umelecké dielo s miestom na sušenie a s pelechom, kam sa deti dostanú po schodíkoch. „Pri teple z kozuba sa zdržiavame najradšej, deti sa tu krásne hrajú a dobre sa tu rozpráva,“ pokračuje Martina, ktorá veľmi dobre vie, že teplo a vôňa prírodného dreva ponúkajú zdravé prostredie a vytvára pohodlie domova.
Nielen na sušenie
Keď sme náhodou nazreli do priestoru na sušenie za dvierkami pri peci, objavili sme rozbitý hrnček, ktorý tam schovali deti, a domáci ho už dlho hľadali.
Láska k starým veciam s dušou
Silný citový vzťah k veciam v dome poznať na každom kroku. Martina „ušila“ interiér presne podľa predstáv svojej rodiny. Mnohé kusy sú pôvodné, ako napríklad konferenčný stolík, ktorý si domáci vyrobil jednoducho iba zrezaním nôh z vyššieho stola, iné prečalúnené alebo prefarbené. Stôl, sedačku a police zdobia čipky a háčkované dečky, porcelánové vázy, čajové súpravy a staré bábiky s príbehom. V kuchyni a jedálni sa objavujú keramické nádoby a prútené košíky. Celkový dojem umocňujú všadeprítomné vzory kvetov.
Zachránili ho
Kuchyňa na prízemí je vyrobená na mieru a vybavená všetkým potrebným. Vyniká v nej červená chladnička, inak je zariadená veľmi funkčne a jednoducho. Stôl v rohu s mohutnými šikmými nohami je tiež jeden zo zachránených, ktorý si aj s lavicou pekne zrenovovali. Súčasťou prízemia je ešte jedna veľká izba, štýlová kúpeľňa a schody, ktoré vedú do podkrovia.
Kde je Snehulienka?
Podkrovie je rozdelené na tri izby. Cez deň je z každej krásny výhľad na zasnežené hory a rána pozlátené slnečnými lúčmi spríjemňujú pobehujúce srnky. Pri ich zariaďovaní a de- korovaní sa naplno prejavila majiteľkina romantická duša. „Hoci nie je všetko ešte celkom dokončené, chýbajúce maličkosti si nás postupne nájdu. Presne tak to bolo aj v tomto prípade,“ prezrádza Martina a ukazuje na kolovrátok, ktorý putoval po celom dome, kým našiel svoje miesto v kúpeľni. „Keď sa mi niečo páči, viem, že tomu nájdem miesto. Takisto, keď nájdem starú vec, uvažujem, ako ju upraviť tak, aby sa hodila do interiéru. Tento princíp u mňa fakt funguje.“ A naozaj, vďaka jej zmyslu pre detail je domček jedinečný unikát s vlastnou dušou, a nejeden návštevník sa priznal, že už len čakal, z ktorej izby vyjde Snehulienka a 7 trpaslíkov alebo nejaká iná rozprávková bytosť.
Aj pre iných
Každému je však jasné, že takáto chalupa a jej prevádzka niečo stojí, a preto Martina s Milanom rozmýšľajú nad tým, že ju v budúcnosti nebudú využívať len pre seba a svojich priateľov, ale aj ako penzión. Úžasný komfort v domčeku postavenom podľa vzoru predkov, s okolím vhodným na zimné športy aj letnú turistiku či jazdenie na koňoch si budú môcť užiť aj iní.
