Viem, že za svoje postihnutie nemôže a celý čas som sa ho snažila brať ako údel nás oboch, ale niekedy už nevládzem. Manžel sa totiž po úraze veľmi zmenil.

Večne je mrzutý, na nikoho nemá náladu, o nič záujem. Ak sa mi z času na čas podarí dostať ho na prechádzku alebo do divadla, všetko ofrfle a vyčíta mi, že ho nútim, aby predstieral, že môže žiť, ako žijú zdraví ľudia. Ale ja len túžim po normálnom živote, stretnutiach s kamarátmi, možno aj po deťoch a deptá ma predstava doživotného obetovania sa. Asi pred rokom som stretla muža, s ktorým sme sa zblížili. Tajne a po troške si pri ňom užívam bezstarostnosť a príjemné maličkosti, ktoré mi v manželstve chýbajú. Niekedy mám pocit, že by som s ním možno chcela aj žiť. Ale pri myšlienke, že by som opustila manžela, ma okamžite ovládne obrovský pocit viny. A zároveň sa bojím, že takto spolu (a pritom každý osamote) pretrpíme zvyšok života a to určite nechcem. Saskia (36)

Odpovedá psychologička Mgr. Mária Andrášiová, PhD.:

Ste v zložitej situácii, Saskia. Máte svoje túžby a predstavy o živote, už veľa rokov však dávate pred nimi prednosť manželovým potrebám, pretože pocity spolupatričnosti a viny vám nedovolili inak. Milovať druhého však neznamená ísť proti sebe samému. Sú ľudia, ktorí na prvé mieste v živote stavajú službu blížnemu a napĺňa ich, keď sa môžu obetovať. A potom sú normálni smrteľníci, ktorí túžia po obyčajnom, peknom živote. Vzdať sa svojich snov v mene šťastia iných nie je pre nich celoživotné krédo, ktoré by si dobrovoľne vybrali. Nemusíte sa hanbiť, ak patríte skôr k tým druhým, chyba by bola hrať sa na niekoho, kým nie ste. Výčitky svedomia vám možno zo vzťahu s manželom nedovolia odísť, nie sú však cestou k tomu, aby ste s ním boli šťastná. Starostlivosť z povinnosti určite neuspokojí jeho ani vašu dušu. Situáciu musíte začať riešiť, spolu či každý osobitne, inak sa budete ďalej trápiť obaja. Vášmu manželovi jeden okamih navždy zmenil život. Zrejme sa doposiaľ nevyrovnal s tým, čo mu „osud“ nadelil, nenašiel spôsob, ako prijať svoj hendikep a ako žiť spokojný život napriek nemu, či spolu s ním. Vy s ním môžete zdieľať jeho údel, ale nemôžete mu prinavrátiť radosť zo života – o tú musí zabojovať v prvom rade on sám. Zmeny v psychike, ktoré u neho dlhodobo pretrvávajú, môžu svedčiť o depresii alebo inej psychickej poruche. A depresia, to nie je „zlá nálada, ktorá prejde“, je to choroba, ktorá potrebuje serióznu liečbu. Preto by bolo dobré, aby vyhľadal pomoc psychológa alebo psychiatra. A o svoje vlastné šťastie musíte zabojovať vy sama. Určite súhlasím, že manželstvo je o dvoch, a ak vo vzťahu nedostávate, po čase nemáte z čoho dávať... Že je manžel postihnutý však neznamená, že vám nič nemôže poskytnúť ani že nemáte právo nič od neho očakávať. Hovorte s ním o tom, ako sa vo vašom vzťahu cítite, čo vám v ňom chýba. Nedajte sa odbiť vlastnými tichými výčitkami, že sa nemáte čo sťažovať, veď ste zdravá. To sú predsa dve úplne rozdielne veci! Za to, že ste zdravá, nemusíte doživotne platiť daň v podobe nešťastného vzťahu – vy ste manželovu nehodu nezavinili ani mu ju nepriali, tak sa netrestajte. Čo sa týka „nového“ muža vo vašom živote… Sedem rokov ste boli manželovi spolupútnikom v jeho trápení, ôsmy už bol nad vaše sily a neodolali ste príležitosti mať pri sebe niekoho, kto vám poskytne aspoň chvíľkové uvoľnenie a únik od ťaživej atmosféry doma. Nemá zmysel hodnotiť, či to bolo „dobré“ alebo „zlé“, či na to máte morálne právo alebo nie. Je to spôsob, akým ste si uľavili od ťažkostí, ktoré neviete riešiť – kto nezažil, nech nesúdi. Neunáhlite sa však s prehlbovaním tohto vzťahu. To, že si pri dotyčnom mužovi užívate svoj malý kúsok šťastia nezaručuje, že on je ten pravý ani že ste pripravená na nový vzťah. To, čo teraz bytostne potrebujete, je naplnený život a voľba, ako ho naplníte, je na vás. Tak ako vy nenesiete zodpovednosť za manželovo utrpenie, nenesie ani on zodpovednosť za to vaše. Nikto nie je predurčený na nešťastný život ani na bezdetnosť – všetko je to o vnútornom nastavení, chcení a dohode. Možno by vám pomohlo, keby ste predtým, ako sa rozhodnete, čo s vaším vzťahom ďalej, navštívili aj vy psychológa (ideálna by bola manželská poradňa, ale na tú manžela v rozpoložení, v akom je, asi nenahovoríte). Pomôže vám zorientovať sa vo vašich pocitoch a prebrať možnosti, ktoré v tejto situácii máte. Ak žijete s postihnutým partnerom, neznamená to, že: - musíte len poskytovať, ale nesmiete nič očakávať, - vaše problémy neexistujú alebo sú malicherné v porovnaní s partnerovými, - nemáte právo na svoj kúsok šťastia. Máte starosti vo vzťahu? S láskou? S partnerom? Poradí vám Mgr. Mária Andrášiová, PhD., psychologička. Mailujte na <a href="mailto:psychoporadna@ringier.sk">psychoporadna@ringier.sk</a>

Manželstvo zo súcitu

Výber pre vás